Mária Virgová je triednou učiteľkou štvrtákov na
Základnej škole s materskou školou sv. Margity v Púchove.
Okrem toho je účastníčkou nášho vzdelávacieho programu na rozvoj životných zručností, ktorý realizujeme v spolupráci s rezortom školstva. Školenia o životných zručnostiach už robí aj pre svojich kolegov pedagógov.
V krátkom rozhovore s Majkou sa dozviete:
- ?Ako funguje cirkevná základná škola s materskou školou, v ktorej učí?
- Aké predmety učí a koho?
- Prečo majú na škole len dve asistentky?
- Aké zručnosti podľa nej deti nadobudli či stratili počas pandémie ochorenia Covid-19?
- Prečo učili žiakov počas dištančného vzdelávania takmer všetky predmety ako počas prezenčného vyučovania?
Majka, čo učíš, koho a aké sú tvoje skúsenosti so školským prostredím?
Mojou aprobáciou je slovenský jazyk a literatúra – katechetika. Učila som aj vysokoškolákov počas doktorandského štúdia, vyučovala som aj na strednej škole. Momentálne učím slovenčinu na Základnej škole s materskou školou sv. Margity v Púchove piatakov i šiestakov. Som triednou učiteľkou štvrtákov a vyučujem ich slovenský jazyk, náboženstvo, výtvarnú výchovu a pracovné vyučovanie. Takže mám v podstate skúsenosti so všetkými stupňami vzdelávania. Trochu s humorom môžem povedať, že mám skúsenosti aj s predškolským vzdelávaním mojich troch detí. A tiež s homeschoolingom mojich detí hlavne počas prvej vlny pandémie.
Z noviniek na webe vašej školy to vyzerá, akoby žiadna koronakríza ani nebola. Do materskej aj základnej školy prišiel Mikuláš, súťažilo sa na dejepisnej olympiáde, organizovali ste zbierku pre detský domov aj pre seniorov. Ako sa vaša škola vysporiadava(la) s pandémiou a opatreniami, ktoré sa tak často menia?
Rodičov a žiakov informujeme o zmenách v nariadeniach prostredníctvom Edupage. Snažíme sa všetky opatrenia dodržiavať, no zároveň sa nechceme nechať pandémiou paralyzovať a preto sa pokúšame všetky aktivity, ktoré sme robili pred pandémiou, zachovať, samozrejme, za dodržania platných opatrení. Otvorili sme aj krúžky – športové, výtvarný, prírodovedecký, informatický, spevokol a podobne. Žiaľ, po pár stretnutiach sme krúžky, na ktoré deti s nadšením chodili, nemohli pre opatrenia a ochranu zdravia nechať ďalej fungovať.
Aký bol pre vás školský rok 2019/2020, keď na Slovensku Covid-19 naplno prepukol?
V minulom školskom roku sme sa úspešne zapájali, i naďalej sa zapájame, do olympiád z rôznych predmetov, výtvarných i recitačných súťaží. Viaceré sa však konajú online. Všetko sú to pre nás učiteľov i pre žiakov nové výzvy, no keď máme túžbu, nedáme sa odradiť a cesta sa nájde. Na počte prihlásených sme si však všimli, že v celoslovenskom meradle záujem žiakov zapájať sa do súťaží klesá. Pre nás je však povzbudením, že naši žiaci celkom nespohodlneli a majú chuť robiť i čosi naviac. Viaceré akcie sme museli pre pandémiu odložiť, našťastie, podarilo sa nám zrealizovať ich na konci školského roka. Deti tak mohli zažiť chemickú show i motivačný program Prejav sa pohybom, ktorý viedol člen tanečnej skupiny Old School Brothers Miroslav „Bruise“ Žilka. So žiakmi sme boli na školských výletoch, počas prázdnin sme zorganizovali Letný tábor R3 (Radosť rozdávaním rastie) a na konci augusta Letnú školu. Čas a priestor zažívať spoločnosť a radosť, ktoré pandémia deťom vzala, sme sa im aspoň trochu snažili vynahradiť.
V škole máte aj inkluzívny tím pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tvoria ho špeciálny pedagóg a asistenti. Prečo je zameraný len na tieto deti, respektíve, neukázala pandémia, že je tých detí so špecifickými potrebami viac? Že ich majú všetky deti, len iné?
Záleží, ako sa označenie špeciálne potreby chápe. Ak by sme mali na mysli, že každé dieťa je individualita, tak potom si každé dieťa vyžaduje špecifický prístup. Samozrejme, my sa snažíme pristupovať ku každému dieťaťu individuálne a primerane jeho schopnostiam, povahe či typu osobnosti. Ak však máme na mysli deti, ktoré majú nejakú poruchu učenia alebo správania, tak práve tieto deti si vyžadujú ešte špecifickejší prístup. Pravdaže, bolo by dobré, keby sa mohli asistentky učiteľa venovať aj deťom, ktoré nemajú diagnostikované poruchy, ale majú napríklad problémy s učením či správaním. Ony sa im v rámci možností venujú, lenže vzhľadom na to, že počet asistentov v škole závisí od počtu žiakov v škole, nie od počtu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, máme na základnej škole len dve asistentky. Podľa mňa je to veľmi málo, nie je preto možné, aj napriek snahe učiteľov, asistentiek i špeciálnej pedagogičky, napĺňať všetky potreby žiakov. No snažíme sa im vyjsť v ústrety napríklad tým, že sme sa tento rok zapojili do projektu Spolu múdrejší. Ide o projekt zameraný na pomoc žiakom, ktorí majú, aj pre následky pandémie, problém osvojiť si učivo. Na našej škole sme im takto ponúkli možnosť doučovania z matematiky a slovenského jazyka.
Všetkými týmito aktivitami vediete deti okrem získavania vedomostí aj k rozvoju životných zručností a nadobúdaniu hodnôt. Prišli o niektoré tieto zručnosti deti počas dlhého dištančného vzdelávania? Ktoré naopak možno získali touto skúsenosťou?
Myslím, že viacero detí dosť spohodlnelo. Nemajú až tak záujem podať svoj najlepší osobný výkon. Stačí im, keď majú úlohu akokoľvek hotovú a môžu sa znova venovať svojim aktivitám najmä za počítačom. Tiež je to horšie aj so zodpovednosťou, aktívnym počúvaním, organizáciou povinností a podobne. A čo im ide lepšie? S humorom možno povedať, že sa vedia lepšie vyhovoriť, prečo majú vypnutú kameru alebo prečo nemôžu odpovedať. Ale vážne, myslím, že tým že sú doma neraz odkázaní sami na seba, musia sa učiť byť viac samostatní. Zároveň im počas dištančného vyučovania už toľko neorganizujeme čas my učitelia, sú nútení naučiť sa viac organizovať svoj čas a zadeliť si povinnosti sami. Niektorým sa to darí viac, iným menej, vtedy iniciatívu neraz prevezmú rodičia.
V Púchovských novinách som našla krátky článok o tom, že ste spolu s kolegyňou zorganizovali na škole workshop pre kolegov o rozvoji životných zručností. Ako zapájate postupy a aktivity na rozvoj týchto zručností u detí do výchovno-vzdelávacieho procesu?
Životným zručnostiam venujeme pozornosť už dlhodobejšie. Konkrétne na triednických hodinách, kde sa ako triedni učitelia venujeme rozvíjaniu konkrétnej životnej zručnosti, ktorú naša trieda najviac potrebuje rozvinúť. Samozrejme aktivity na rozvoj zručnosti zavádzame aj počas vyučovania, niekedy zámerne, inokedy spontánne. Cieľom nášho workshopu bolo, okrem iného, zmapovať, ktoré životné zručnosti naši žiaci majú dobre rozvinuté a na ktorých je ešte nutné popracovať. Inšpirovalo nás školenie o rozvoji životných zručností Nadácie pre deti Slovenska, na ktorom sa s kolegyňou Katarínou Huťovou pravidelne zúčastňujeme. Projekt rozvoja životných zručností, do ktorého sme sa zapojili, je pre nás zdrojom nových inšpirácií. Preto plánujeme ďalšie školenie pre našich kolegov, na ktorom im predstavíme viaceré možnosti, ako lepšie rozvíjať životné zručnosti žiakov počas vyučovania. Chceli by sme tak spolu s pani riaditeľkou ešte vo väčšej miere implementovať nové metódy a postupy do vyučovacieho procesu na našej škole. Našim cieľom je, aby sme žiakom odovzdávali nielen vedomosti, ale pripravili ich aj na život. Deti sa snažíme motivovať aj k mimoškolskej činnosti, aby aj pri nich rozvíjali svoje životné zručnosti.
Môžeš nám uviesť nejaké príklady, ako to robíte?
Je pre mňa fascinujúce, keď vidím, že mladí ľudia nezakopávajú svoje talenty pri počítačových hrách a sledovaní videí, ale rozvíjajú ich a ponúkajú do služby pre druhých. Takto ma napríklad potešilo, keď sme organizovali jednu akciu pre manželské páry, naše ôsmačky boli ochotné robiť ich deťom počas programu animátorky. Dokonca im bolo ľúto, keď to po troch víkendoch skončilo. Podobne moja štvrtáčka išla s radosťou robiť husľový sprievod Mikulášovi. Niektoré deti sa napríklad prihlásili do spevokolu a pod vedením pani dirigentky Jašurdovej nacvičili krásne piesne. Potom nimi spolu s hudobným sprievodom umocnili svätú omšu. Táto ich nenápadná služba ako i umelecký zážitok nejedného z nás dojali. Žiaľ, pre opatrenia sa činnosť krúžkov stopla. Čo je škoda, ale stále hľadáme možnosti, ako u detí rozvíjať aj ich talenty a životné zručnosti ako empatia, ochota pomôcť, priateľstvo, úcta, zodpovednosť a celkovo v nich budovať správne hodnoty a morálne zásady.
Vaša základná škola sa s materskou školou spojili pomerne nedávno, v septembri 2021. V čom sú výhody tohto spojenia pre deti a ich rodičov? Budú mať deti ľahší prechod z materskej do základnej školy?
Samotnú materskú školu postavili len nedávno, v roku 2019, 1. septembra 2021 bola zlúčená so základnou školou. Vznikla tak Základná škola s materskou školou sv. Margity. Materská škola bola plánovaná ako cirkevná, je tiež možnou prípravou pre ďalšie štúdium na našej základnej škole. V materskej škole sa okrem iného realizujú aj Katechézy Dobrého pastiera, čo prispieva k tomu, že deti sú oveľa pokojnejšie a reflexívnejšie. Takže už v ranom detstve sa formujú deti v duchu kresťanských hodnôt a zásad. Uľahčuje nám to potom prácu s deťmi, pretože už pri nástupe do prvého ročníka majú absolventi našej škôlky osvojené mnohé zručnosti, návyky, hodnoty. Zároveň sa žiaci materskej a základnej školy vídajú počas veľkej prestávky. Neraz majú škôlkari na škole súrodencov alebo bratrancov či sesternice, takže si mávajú alebo sa objímajú. Celkovo naša škola pôsobí rodinne nielen preto, že sú medzi žiakmi rodinné väzby, ale aj tým, že máme v každom ročníku jednu triedu. Žiakov preto nie je veľa ako na iných mestských školách a tak sa môžu lepšie spoznať a spriateliť. Samozrejme, s materskou školou neraz spolupracujeme. Napríklad na Deň detí si deviatačky pripravili spolu s pani učiteľkami z materskej školy aktivity a súťaže pre škôlkarov. Mávame spoločné sväté omše, viackrát v roku navštívia predškoláci školu alebo školskú knižnicu, kde ich čakajú rôzne aktivity. Tým, že deti školu poznajú, nemajú takú obavu pri nástupe do prvého ročníka. Takže symbióza funguje výborne.
Na webe máte napísané, že ste škola otvorená rodičom. To znie veľmi pekne. Ako to vyzerá v praxi a prečo je pre vás vzťah s nimi dôležitý?
Otvorení rodičom sme tým spôsobom, že my triedni učitelia s nimi komunikujeme prostredníctvom EduPage, SMS správ, telefonátov. Napríklad moja komunikácia s rodičmi je dosť intenzívna, môžu mi napísať alebo zavolať, ak majú nejaký problém či potrebujú nejaké informácie. Rovnako sa rodičia môžu obrátiť priamo na pani riaditeľku. Trpezlivo vysvetľuje neraz aj niektoré protipandemické opatrenia, ktoré rodičom niekedy nevyhovujú. Minulý rok sme mali rodičovské združenie online. Potom, po miernom uvoľnení, mohli rodičia prichádzať jednotlivo na konzultácie. Tento rok sme ešte stihli jedno tradičné rodičovské a v januári plánujeme online stretnutie. Takže je to naozaj komplikovanejšie, ale môžu nám napísať, zavolať, môžu si dohodnúť individuálne stretnutie a podobne. Myslím, že to rodičia dosť využívajú, zaujímajú sa o dianie v škole. Snažíme sa hľadať riešenia, ako byť s nimi i za dodržania protipandemických opatrení. I keď majú rodičia vstup do školy pre opatrenia zakázaný, môžu sa s nami stretnúť pred školou, niekedy je to po dohode, niekedy aj celkom spontánne, keď si po vyučovaní prídu pre dieťa. Dokonca sme minulý rok znovu vydali časopis Margitka, v ktorom je zhrnuté dianie na škole i úspechy našich žiakov.
Čo čaká vašu školu najbližšie obdobie a po zimných prázdninách? Vrátite sa do lavíc alebo budete mať online vyučovanie?
Samozrejme, radi by sme sa po prázdninách opäť vrátili do škôl. No môžem povedať, že či už nás čaká prezenčné, alebo dištančné vyučovanie, budeme sa, tak ako doteraz, snažiť deťom odovzdať nielen vedomosti ale i životné zručnosti a hodnoty. Myslím, že pani riaditeľka zvolila dobrú stratégiu v tom, že i počas dištančného vyučovania učíme online všetky predmety, okrem výchovných, podľa rozvrhu v takom rozsahu ako počas prezenčného vyučovania. Tento prístup je na Slovensku dosť ojedinelý, pretože vo väčšine škôl sa robí dištančná výučba dvoma formami – časť hodín je odučených online a asi tretinu hodín nahrádza zasielanie poznámok, prezentácií a zadávanie úloh. Myslím si, že je lepšie, keď je každá hodina odučená naživo, hoci online. Žiaci tak majú možnosť prichádzať na mnohé veci spolu s nami učiteľmi, môžeme im učivo vysvetliť a oni majú možnosť pýtať sa, ak niečomu nerozumejú, alebo ak chcú o danej téme vedieť viac. Dovolím si tvrdiť, že aspoň pri niektorých predmetoch sa takéto online vyučovanie približuje do veľkej miery prezenčnému vyučovaniu. Aj rodičia tento spôsob oceňujú, vedia, že ich deti sa doobeda venujú najmä škole a nie hrám alebo pozeraniu videí, že sú aspoň čiastočne „pod kontrolou“. Samozrejme, významnú rolu tu zohráva aj sebadisciplína žiakov. No tento spôsob im pomáha zachovať si režim, lepšie si zorganizovať čas na plnenie úloh a na zábavu. V neposlednom rade to pomáha aj ich psychike, pretože aspoň počas vyučovania akoby neboli doma sami, vidia nás učiteľov, svojich spolužiakov a môžeme navzájom komunikovať. Keď však dostanú len poznámky či zadania úloh, je to jednak neosobnejšie, no v mnohých prípadoch zostáva ťarcha na rodičoch, ktorí musia učivo svojim deťom ešte dovysvetľovať. Ak sa situácia zopakuje, znovu plánujeme odučiť naživo všetky hodiny. Spomenutý prístup k dištančnému vyučovaniu je tak jednou z ciest, ako sa snažíme pomôcť rodičom a najmä žiakom preklenúť toto náročné obdobie.
Mohlo by vás zaujímať:
- Veľa vecí robíme elektronicky, vytráca sa tak čaro stratenej žiackej knižky či nezapísanej úlohy
- Rozhovor: Životné zručnosti sú východiskovým bodom pre lepšiu budúcnosť detí s rôznymi znevýhodneniami
- O programe rozvoja životných zručností
Projekt „Inkluzívny prístup kvalitného vzdelávania prostredníctvom integrácie metodiky rozvoja osobnostných a sociálnych kompetencií v práci s deťmi a mladými ľuďmi vo formálnom a neformálnom vzdelávaní“ sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
