V Badíne nájdete jednu základnú školu spojenú s materskou školou – sídli na Tajovského ulici číslo 2. A ozaj je plná tajov. Pred svetlým žltým vchodom sú dve veľké drevené lavičky, črtá sa tam pocitový chodník a v okne visí obrovský z papiera ručne robený veniec. Alebo možno je to lapač snov, ktovie. Za oknom sú veselé steny plné detských prác, veľké gauče, knižky a tuším koberec! Vraj tu majú aj burinisko, študijnú bezzásahovú plochu.
Riaditeľkou tejto školy, ktorá od minulého školského roka zavádza nový vzdelávací program, je Viera Turianska. Pomáha jej v tom malý biely maltézsky psík. Niektoré učiteľky si ho od nej vraj požičiavajú na vyučovanie – deťom pomáha cítiť sa lepšie. Naša kolegyňa Diana Burgerová za ňou nedávno zašla do Badína. Rozprávali sa o novej kurikulárnej reforme, o spolupráci s miestnym Regionálnym centrom podpory učiteľov, ale napríklad aj o tom, aké majú v škole strategické ciele.
Riaditeľka ZŠ s MŠ v Badíne Viera Turianska (na fotografii v strede) na konferencii Regionálneho centra podpory učiteľov Banská Bystrica – Brezno z apríla 2024. Archív NDS
Priznám sa, že v obci Badín som doteraz nikdy nebola. Nebyť vašej spolupráce s Regionálnym centrom podpory učiteľov, nevedela by som ani o vašej škole. Aká ste vlastne škola?
Sme úplne bežná štátna prímestská základná škola s materskou školou v zriaďovateľskej pôsobnosti obce Badín. Školský rok 2023/2024 sme skončili s približne 370 žiakmi a žiačkami, v škôlke máme ďalších približne 60 detí. Gaussovu krivku dodržiavame – chodia k nám skutočne rôznorodé detí. (smiech) Máme v škole žiakov aj žiačky s intelektovým nadaním, chodia k nám aj rómske deti, aj tie s naozaj rôznymi špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Máme aj päť detí z Ukrajiny. Jedno dievčatko, Anička, k nám prišlo dokonca v polovici posledného školského roka. Na jar 2024.
Podarilo sa vám ju úspešne integrovať do kolektívu?
Myslím si, že v škole už máme tak dobre nastavené podmienky na adaptáciu detí, že s integráciou Aničky nebol vôbec žiaden problém. Ostatné deti dlhodobo učíme, ako zvládať rôzne situácie – ako sa správať k dieťaťu, či ako mu pomôcť, keď k nám príde z inej krajiny. S Aničkou to zbehlo tak plynulo, že ani intervencia učiteľov nebola potrebná. Deti ju samé prijali medzi seba. Po pár týždňoch by ste medzi ňou a ostatnými deťmi nenašli rozdiel v tom, či do školy chodí od začiatku školského roka alebo nie.
To znie ako úspešná integrácia. Ako ste zvládli situáciu potom, čo Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022? Vtedy do slovenských škôl, predpokladám, že i do vašej, prichádzalo viac ukrajinských detí naraz.
Do našej školy chodili ukrajinské deti už pred vojnou. Žila tu jedna zaujímavá rodina, mali viac detí. V roku 2022 sme boli v zvláštnej situácii, všetkých nás to zaskočilo. S mojou chabou ruštinou som toho s prichádzajúcimi rodinami veľa vybaviť nevedela, oni zas nehovorili po anglicky. Veľmi nám pomohli práve „naše“ ukrajinské deti. Zo začiatku najmä tlmočili, no neskôr sa pre nové ukrajinské deti stali akýmisi mentormi. Povodili ich po škole, všetko im poukazovali, vysvetlili. Strach opadol rýchlejšie. Veľmi to obom stranám pomohlo prelomiť ľady. Zrejme aj vďaka tomu u nás nedošlo k žiadnemu skupinkovaniu na ukrajinské a slovenské deti.
Z toho, čo som si prečítala na vašej webstránke, ste veľmi aktívna škola. Ste zapojení do projektu Zelená škola, vydávate školský časopis, organizujete týždeň kreativity s názvom Spirit week, robíte prednášky napríklad o plánovanom rodičovstve. S deťmi trávite veľa času aj vonku, v areáli školy. Napríklad písmenko F sa deti učili pri futbale, pri písmenku I ste sa prezliekali za indiánov, aj učiteľstvo. Nie je to bežná prax slovenských škôl, aspoň ja nemám takú skúsenosť.
Možno je to tým, že nás je v kolektíve približne 50. Každý má rôzne záujmy so širokým záberom. Som veľmi rada, že kolegovia a kolegyne prenášajú svoje nadšenie aj do práce, do školy. Niektoré aktivity však vychádzajú priamo z nastavenia našej školy – máme dlhoročné strategické ciele, ktorými sa riadime. Zameriavame sa na oblasti ekológie a environmentálnej výchovy, ale aj na výučbu cudzích jazykov, najmä na angličtinu. Hoci rozvoju kompetencií detí sme sa venovali už predtým, najmä samotnému učeniu sa a prevzatiu zodpovednosti za svoje učenie, s novou školskou reformou sme naše ciele rozšírili aj o rozvoj mäkkých zručností všeobecne. Vďaka programu Zelená škola sme v areáli školy vytvorili učebný prvok s názvom Záhrada, ktorá učí. Ide o súbor rôznych prírodných prvkov v okolí školy, ktoré sa využívajú pri vyučovaní snáď všetkých predmetov. Minulý rok sme vytvorili aj exteriérovú učebňu, kde sa dá pri učení využiť napríklad pozorovanie.
V školskom roku 2023/2024 ste sa zapojili do pilotného overovania kurikulárnej reformy. To bol celkom odvážny krok, nie?
V našom prípade už podľa mňa nejde o odvahu. Už pred troma rokmi sme sa zapojili do overovania podľa dodatku č. 8. k štátnemu vzdelávaciemu programu. Štátny pedagogický útvar vtedy vytvoril flexibilnejšie učebné plány pre základné školy, obsah vzdelávania sa prvýkrát rozdelil na tri konkrétne cykly. Tento dodatok už obsahoval niektoré črty terajšej reformy. Musím sa priznať, že vtedy ma k tomu kroku priviedla veľmi aktívna kolegyňa. Najskôr som si nebola istá, či je to dobrý nápad – aktivít sme už mali aj tak dosť a zaviazať sa k ďalším, to sa mi zdalo náročné. Nakoniec to bol skvelý nápad. Prihlásiť sa ku kurikulárnej reforme rovno v jej začiatkoch bolo len logickým vyústením tohto kroku. Procesy u nás už boli naštartované.
Súviselo pred rokmi vaše rozhodnutie rozdeliť si vzdelávanie do cyklov a zapojiť sa do pilotného testovania nejako s pandémiou ochorenia Covid-19?
Áno, súviselo. Deti prišli po Covide do škôl menej zručné, nevedeli riešiť konflikty. Bežná interakcia, ktorá medzi nimi bola pred pandémiou, sa niekde stratila. Naučili sa skrývať sa za obrazovky počítačov a mobilov. Volám ich palcové deti – palčekmi vedeli všetko rýchlo vyriešiť, ale v reálnom svete zrazu nie. Celá spoločnosť na rozštiepila a oni s ňou – tábor očkovaných a neočkovaných, Covid existuje, Covid neexistuje. Všetko to malo na nich vplyv. V škole sme museli opäť vytvoriť zdanie normálnosti a potom, nanovo, naštartovať vzdelávanie. Práve vzdelávania v cykloch nám prinieslo možnosť rozdeliť si učivo na dlhšie obdobie, znížiť stres a frustráciu a nenechať deti prepadnúť.
Ako hodnotíte postupné zavádzanie nového školského vzdelávacieho programu, ktorého ste už rok súčasťou, u vás v škole?
To, čo sme najviac vnímali my, je zmena prístupu k vzdelávaniu. Vy aj ja sme vyrástli v klasickej škole s nekonečnými radmi lavíc a 95 percentami frontálneho vyučovania. My sme sa už síce predtým snažili priniesť do tried nové prvky učenia, ale kurikulárna reforma nám dala takéto právomoci aj formálne. Môžeme si nastaviť blokové, projektové, integrované vyučovanie. Jedna hodina nemusí mať 45 minút a po nej nemusí ísť 10 minútová prestávka a tak stále dookola – nemusíme neustále prepínať do iného režimu. V jednej téme môžeme zostať zrazu celý deň na rôznych predmetoch a plynule medzi nimi prechádzať bez toho, aby si to deti všimli. Keď nám štátna reforma konečne dáva priestor zmeniť to, prečo by sme to neurobili? Zatiaľ sa to, samozrejme, týka prvého ročníka na základnej škole.
Fotografie z diskusie o skúsenostiach so zavádzaním nového školského vzdelávacieho programu v školskom roku 2023/2024 na konferencii Regionálneho centra podpory učiteľov Banská Bystrica – Brezno z apríla 2024. Archív NDS
Museli ste rodičov vašich žiakov a žiačok informovať o tom, že ste sa pustili do zavádzania nového kurikula? Ako to prijali?
Áno, urobili sme to – za pomoci riaditeľky Regionálneho centra podpory učiteľov (v skratke RCPU, pozn. autora) tu v Banskej Bystrici, Anetky Chlebničanovej. Niekoľko rodičov sa na naše rozhodnutie pustiť sa do overovania nového štátneho vzdelávacieho programu sťažovalo u nášho zriaďovateľa, báli sa, že to deťom neprospeje, že budú z toho hlúpe. Ako každý rok, približne v polovici júna sme teda usporiadali rodičovské združenie pre všetkých rodičov budúcich prvákov a prváčok. Jednak preto, aby sme ich informovali o tom, ako v škole fungujeme a aké hodnoty vyznávame, aby vedeli, ako budeme s ich deťmi pracovať, no a nakoniec aj preto, aby sme ich zbavili strachu, že ich deťom novým kurikulom nejako ublížime. Pani riaditeľka RCPU mi vtedy veľmi pomohla. Ľudsky a bez príkras rodičom vysvetlila, o čom je kurikulárna reforma a prečo je dôležité ju prijať.
Zaujímalo by ma, čo všetko je podľa vás potrebné na to, aby deti napredovali – každé svojim tempom? Aj o tom predsa kurikulárna reforma je. Už sa na deti nepozerá uniformne.
V prvom rade deti potrebujú bezpečné a podnetné učebné prostredie, to sa týka aj materiálno-technického zabezpečenia. V triedach a učebniach nefungujeme tak, že deti sa musia pre všetko hlásiť, alebo si za každým pýtať povolenie. Ak niekto potrebuje lepidlo alebo nožnice, vie, kde ich nájde a môže si po ne ísť. To isté platí o slovníkoch, napríklad na angličtine alebo na slovenčine – postaví sa a ide. Už dávno sa u nás po deťoch nekričí, že si pomôcky mali priniesť z domu a že sú nezodpovedné. Prináša to negatívnu energiu nielen im, ale aj celej triede. Ničí to vzťah medzi učiteľmi a deťmi. Žijeme v 21. storočí, malo by tomu zodpovedať aj naše technologické vybavenie. Preto sme dokúpili grafické tabule a tablety, máme interaktívne tabule aj dotykové obrazovky. No a potom je tu tá ťažšia úloha – naučiť deti ako sa učiť a prevziať zodpovednosť za svoje vlastné vzdelávanie. To je pre ich napredovanie kľúčové.
Ako sa vám to darí?
Tak, že im informácie nelejeme do hlavy lievikom. (smiech) Pre všetky deti, pre každý ročník aj predmet, sme vytvorili akúsi príručku – Ako sa učiť a pripravovať do školy. S tým začíname školský rok. Niekoľko dní sa podrobne oboznamujeme s tým, čo môžu urobiť pre svoje napredovanie nielen oni, ale aj ich rodičia s učitelia. Dávame im drobné návody a rady, ako na to, prechádzame si príručku. Samozrejme, je dostupná aj v online verzii na webe našej školy. Spravili sme aj celoplošné testovanie inteligencie detí podľa Howarda Gardnera. Ten hovorí, že všetci sme inteligentní, len iným spôsobom. O každom dieťati teraz máme plus-mínus prehľad, aký typ inteligencie u nich dominuje a v akej miere. U niekoho je to nadanie na hudbu, u niekoho logika, iný má zase najlepšie vyvinutú emočnú inteligenciu. Zaujímavé je, že v škole máme veľa kinestetikov – také deti sediac v lavici 45 minút akurát tak trpia, preto pre ne, ale nielen pre ne, vymýšľame iné než frontálne vyučovanie a aktivity v priestore.
Viem, že využívate služby Regionálneho centra podpory učiteľov, ktoré pre okresy Banská Bystrica a Brezno spravuje práve Nadácia pre deti Slovenska. Pomáhajú vám tieto služby – od mentorstva až po rôzne otvorené vzdelávania?
My sme do spolupráce s centrom podpory učiteľov vstúpili približne pred rokom, v júni 2023. Okrem toho, že nám riaditeľka RCPU pomohla zmeniť rodičov proti reforme v ofenzíve na spolupracujúcich rodičov, využili sme aj mentoring. Najmä v súvislosti s prechodom na nové kurikulum v prvom ročníku na základnej škole. Museli sme sa trochu popasovať s predstavou niektorých kolegov a kolegýň, že mentor je niekto, kto ich bude kriticky na hodinách sledovať a zapisovať si, čo robia zle. Niektorí mali predstavu, že mentori sú ako kontrola zo Štátnej školskej inšpekcie. Našťastie, tento negatívny pocit netrval dlho a po prvých skúsenostiach s mentoringom pochopili, že opak je pravdou. Že dostávajú adresnú citlivú spätnú väzbu. Nakoniec u nás mentorovali, ak sa nemýlim, až traja ľudia z miestneho RCPU.
Môžete, prosím, uviesť jeden konkrétny príklad pozitívneho efektu mentoringu na učiteľa alebo učiteľku u vás v škole? Niet nad praktický príklad priamo z praxe.
Máme kolegu Michala, ktorý bol ešte donedávna v škole veľmi nesmelý. Učí slovenský aj nemecký jazyk. Vždy bol úžasne svedomitý, ale veľmi málo priebojný. Mal množstvo dobrých a kreatívnych nápadov, no nevedel ich preniesť do reality. Vďaka mentoringu z regionálneho centra podpory učiteľov sa z neho stal za jeden školský rok úplne iný učiteľ. Myslím, že aj on sa cíti lepšie. Vyšiel zo svojej ulity. V škole vytvoril pre deti Deň Malého princa s rôznymi stanovišťami, kde sa pracovalo ako v mravenisku. Deti to úplne pohltilo. Vtedy som si pomyslela, že teraz by tu mal byť niekto z ministerstva a pozrieť sa, ako sa to robí. RCPU nám ale pomohlo aj vtedy, keď sme v škole s kolegami a kolegyňami diskutovali o tom, čo by nám mohlo pomôcť, aby sme sa dokázali od frontálneho vyučovania posunúť ďalej, na „iný level“. Vďaka RCPU sme sa dostali aj k efektívnej pomoci rozvoja digitálnych zručností nášho pedagogického tímu. Teší ma, že časom sa jednostranná spolupráca zmenila na obojstrannú. Naposledy, keď v RCPU organizovali vzdelávacieho podujatie pre iné školy, prispeli sme do diskusie svojimi cennými skúsenosťami a dobrou praxou z práce s deťmi, ktorú máme, aj my.
V školstve sa pohybujete už viac ako 20 rokov. Zo všetkých reforiem, ktoré ste odvtedy zažili, má táto potenciál uspieť?
Od milénia až po dnešok som zažila všetky reformy školstva. Táto mi ako vôbec prvá dáva zmysel. Každej škole, ktorá sa do nej pustí najbližší školský rok, ponúkam svoje know-how a pomoc, priateľský rozhovor.
Zo života ZŠ s MŠ v Badíne. Archív školy (Fotogaléria)
Nadácia pre deti Slovenska má od školského roka 2022/2023 v kompetencii jedno Regionálne centrum podpory učiteľov (RCPU) pre okresy Banská Bystrica a Brezno. Naše RCPU nájdete na adrese: Lazovná 5 (365 labb.), 974 01 v Banskej Bystrici. Vznik regionálnych centier podpory učiteľov iniciovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (od 1. februára 2024 pod názvom Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže) ako jednu z kľúčových reforiem Plánu obnovy a odolnosti SR a uskutočňuje ju v spolupráci s partnermi vo viacerých regiónoch Slovenska. Fungovanie regionálnych centier bude v rokoch 2022 – 2025 finančne zabezpečené z Plánu obnovy a odolnosti SR (Komponent 7, Reforma 1).
