Budovanie porozumenia medzi väčšinovou spoločnosťou a menšinami – príklady dobrej praxe z Bulharska, Čiech aj zo Slovenska

Prečo by prijatie dieťaťa do školy nemalo byť podmienené znalosťou jazyka väčšiny či pobytovým statusom? Čo to robí s dieťaťom, ktoré sa v 21. storočí narodí do generačnej chudoby vylúčenej rómskej komunity? Aký priepastný je rozdiel medzi bulharskými deťmi z rómskej menšiny a majority?

Prečítajte si prehľad 6 pozitívnych príkladov dobrej inkluzívnej praxe z Bulharska, Čiech aj zo Slovenska, ktoré sme divákom predstavili na medzinárodnej konferencii o inkluzívnom vzdelávaní. Tú sme zorganizovali vo štvrtok 6. a v piatok 7. októbra 2022 v Bratislave. Konferencia bola súčasťou Regionálnych iniciatív pre občiansku spoločnosť programu Active Citizens Fund Slovakia v spolupráci s našou Nadáciou pre deti Slovenska.

V tomto videu si môžete pozrieť prvé tri príklady dobrej praxe:

1. Od migrácie k vzdelaniu a férovej pracovnej integrácii s českou organizáciou META, o.p.s. v minutáži 7:57.
2. Od myšlienky k zásadným zmenám spoločnosti vďaka starostlivosti v rannom detstve so slovenskou organizáciou Cesta von v minutáži 34:12.
3. Od úspechov vo vzdelávaní k úspechom v sociálnej oblasti s bulharskou organizáciou Trust for Social Achievement v minutáži 1:01:05.

1. Školy potrebujeme rozvíjať ako viacjazyčné prostredie otvorené príbehom a skúsenostiam všetkých detí

META, o.p.s. Spoločnosť pre príležitosti mladých migrantov

META je mimovládna nezisková organizácia, ktorá od roku 2004 podporuje v Českej republike ľudí s iným materinským jazykom v rovnoprávnom prístupe k vzdelaniu a pracovnej integrácii. Formou rôznych služieb pomáhajú rodinám z iných krajín orientovať sa v českom vzdelávacom systéme, ponúkajú im aj kurzy českého jazyka na rôznych úrovniach, rôzneho zamerania. Pedagogickým zamestnancom českých škôl zas poskytujú metodickú podporu a poradenstvo v oblasti výchovy a vzdelávania smerujúcich k inklúzii detí a žiakov s odlišným rodným jazykom. Prostredníctvom aktivít pre verejnosť zas pracujú na dialógu a porozumení medzi väčšinovou spoločnosťou a cudzincami. Dlhodobým cieľom Spoločnosti pre príležitosť mladých migrantov je zabezpečiť pre mladých ľudí pochádzajúcich z iného jazykového a kultúrneho prostredia hladký integračný proces. Prečo to robia?

Pretože jedna z najväčších bariér v úspešnosti vo vzdelávaní je pre deti s migračnou skúsenosťou, pre deti s iným materinským jazykom, práve jazyk. Tieto deti totiž prichádzajú do prostredia, v ktorom nemôžu používať svoj materinský jazyk a musia sa naučiť používať vyučovaní jazyk väčšiny. Stávajú sa tak z nich viacjazyčné deti.

V Čechách, rovnako ako na Slovensku, však používaním nálepiek – cudzinec, migrant a utečenec – nehovoríme o ľuďoch, najmä deťoch a mládeži s iným materinským jazykom, ktorí k nám prichádzajú, všetko dôležité. Prichádzajú tak nielen o podporu verejnosti, ale aj vzdelávacieho či sociálneho systému.

„Snívame o tom, že v Českej republike na tom budeme ako vo Fínsku a tie deti budú mať ideálne rok intenzívnej výuky češtiny ako druhého jazyka a šesť nasledujúcich rokov podpory češtiny ako druhého jazyka. Napríklad miesto výuky češtiny a literatúry,“ hovorí Kristýna Titěrová, programová riaditeľka META, o.p.s.

Kristýna Titěrová, programová riaditeľka českej Spoločnosti pre príležitosti mladých migrantov META, o.p.s. na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

Piliere podpory viacjazyčných detí a mládeže podľa META

  • rovnaký prístup k vzdelaniu

Prijatie do školy by podľa META nemalo byť podmienené znalosťou jazyka či pobytovým statusom. Typickým príkladom nerovného prístupu detí k vzdelaniu je nástup na strednú školu, ktorý je podmienený jednotnou prijímacou skúškou v českom jazyku. Tú nemajú šancu zvládnuť deti a mladí ľudia, ktorí sa napríklad v Českej republike len učia vyučovací jazyk. Bohužiaľ, v META majú skúsenosti aj s tým, že niektorí riaditelia základných škôl podmieňujú prijatie detí znalosťou českého jazyka. Deje sa to aj teraz, počas utečeneckej vlny pre vojnu na Ukrajine.

Čo robia v tejto oblasti v META: Poskytujú sociálne poradenstvo pre rodiny, vytvárajú praktického radcu pre rodiny, ale aj pre sociálnych pracovníkov venujúcich sa ľuďom s migračnou skúsenosťou, venujú sa advokácii a návrhom legislatívnych zmien.

  • adaptácia a zdravá klíma tried

Cítiť sa v bezpečí, byť prijatý a rozumieť dianiu okolo seba, to potrebujú podľa META všetci. Aj deti s odlišným materinským jazykom.

Čo robia v tejto oblasti v META: S niekoľkými materskými a základnými školami pracujú na adaptačných aktivitách s deťmi s odlišným materinským jazykom, napríklad v rámci projektov Naše čtvrťZdravý kolektiv.

  • podpora osvojenia si vyučovacieho jazyka

Deti s iným materinský jazykom majú právo na jazykovú prípravu a dlhodobú podporu, ktorú im však česká legislatíva zatiaľ neposkytuje.

Čo robia v tejto oblasti v META: Pripravujú pilotáže jazykovej prípravy češtiny ako druhého jazyka pre materské aj základné školy v troch regiónoch. Deťom a mladým ľuďom zas ponúkajú intenzívny ročný prípravný kurz pred vstupom na strednú školu. Vytvárajú aj učebnice, metodiky a organizujú rôzne semináre.

„V Českej republike je aktuálne viac ako 20 000 mladých ľudí z Ukrajiny vo veku 15+, ktorí sú mimo vzdelávacieho systému,“ povedala Kristýna Titěrová, programová riaditeľka META, o.p.s.

  • podpora akademického jazyka

Každý vyučujúci učí okrem predmetu aj jazyk. Aj oni preto podľa META potrebujú podporu a pomoc pri práci s viacjazyčnými deťmi. Podľa teórie Jamesa Cumminsa, jedného z najväčších odborníkov na osvojovanie si viacjazyčnosti, je jazyk rozdelený na dve časti. Môžeme si ich predstaviť ako ľadovec – časť z neho je vidieť nad hladinou, druhá je skrytá pod ňou. Tá viditeľná časť nad hladinou predstavuje každodenný jazyk dieťaťa s iným materinským jazykom. V češtine, v jazyku väčšiny, dokáže po čase viesť základný dialóg so spolužiakmi, dokáže sa postarať o svoje základné potreby. No už len vypýtať si pohár vody sa dá asi 40 rôznymi spôsobmi a kým dieťa všetky tieto spôsoby spozná, potrvá to pol roka až dva roky. Jazyk skrytý pod hladinou predstavuje akademický jazyk, ktorý používame vo výučbe. Naučiť sa ten, plný terminológie, trvá od päť do desať rokov.  

Čo robia v tejto oblasti v META: Tvoria výukové materiály a metodiky (napríklad desatoro) pre lepšie, zábavnejšie a jednoduchšie učenie sa českého jazyka.

Mohlo by vás zaujímať (inšpirujte sa)

  • praktické materiály na vyučovanie pre deti s odlišným materinským jazykom od META, o.p.s. nájdete v českom jazyku tu: www.inkluzivniskola.cz
  • pozrite si inkluzívnu kampaň META, o.p.s. na búranie stereotypov a mýtov o viacjazyčných rovesníkoch #Jakoty
  • ako zábavnou formou trénovať základy češtiny na www.cestina2.cz
  • všetky publikácie a produkty od META, o.p.s. nájdete TU

Prácu organizácie META, o.p.s. nám na konferencii predstavila Kristýna Titěrová, programová riaditeľka českej Spoločnosti pre príležitosti mladých migrantov. Profesne sa zameriava najmä na podporu rovnakých príležitostí vo vzdelávaní pre deti a žiakov s odlišným materinským jazykom a presadzovanie systémových zmien v tejto oblasti. Ide teda o žiakov, ktorí sa vzdelávajú v jazyku, ktorý sa práve učia. Jej práca spája hneď niekoľko celospoločenských tém, napríklad vzdelávanie detí aj dospelých, metodológiu, lingvistiku, férovosť a spravodlivosť, otvorenosť a rešpekt k inakosti. Je jednou z autoriek už spomínaných portálov www.inkluzivniskola.cz a www.cestina.cz.

Kristýna Titěrová, programová riaditeľka českej Spoločnosti pre príležitosti mladých migrantov META, o.p.s. na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

2. Keď sú aktérmi zmeny k lepšiemu samotní Rómovia

OZ Cesta von

Poslaním združenia Cesta von je pomáhať ľuďom uviaznutým v chudobe od raného detstva po starobu, postaviť sa na vlastné nohy, získať prácu a dôstojný život. Robia tak prostredníctvom rozvoja ich potenciálu, vedomostí, zručností a postojov, aby dokázali zveľaďovať svoje osobnostné, sociálne, duchovné i materiálne zdroje. Najúspešnejším projektom tohto združenia je projekt Omama. Ten sa zameriava na kľúčovú fázu života dieťaťa, v ktorej sa budujú základy pre jeho neskorší úspech. Omamy z miestnej komunity radia už tehotným matkám a neskôr ukazujú rodičom, ako čo najlepšie rozvinúť potenciál ich detí, aj keď žijú v chudobných podmienkach v segregovaných rómskych osadách. Cieľom intervencie je zlepšovať všetky aspekty rozvoja dieťaťa v ranom veku: jemnú a hrubú motoriku, kognitívne schopnosti, socio-emocionálnu oblasť, jazykové schopnosti a komunikáciu, kreativitu, odolnosť či zdravšiu životosprávu. Prečo to robia?

Tretina až polovica Rómov splynula s väčšinovou spoločnosťou, žijú v strednej triede. Žiaľ, veľká časť Rómov sa cyklí v generačnej chudobe v ťažkých životných podmienkach približne v 200 lokalitách na Slovensku. Čo to robí s dieťaťom, ktoré sa v 21. storočí, v Európskej únii, narodí do takéhoto prostredia?

„Existujú výskumy, ktoré hovoria, že deti, ktoré sa narodia do takéhoto prostredia, majú pri nástupe do základnej školy dvoj až trojročný mentálny sklz oproti ostatným deťom. Nie preto, že by boli hlúpe, alebo že by to mali geneticky vrodené, ale preto, že vyrastajú v rodine, ktorá každý deň zažíva nedostatok a núdzu, napätie a toxický stres. To všetko vplýva na ich mozog, na rozvoj neurónových prepojení v rannom veku,“ povedal Pavel Hrica, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Cesta von.

Pavel Hrica, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Cesta von na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

Mozog najprudšie rastie prvých tisíc dní od počatia. To sú približne prvé dva roky života dieťaťa. Práve na toto obdobie v živote rómskych detí z vylúčených komunít sa sústreďuje združenie Cesta von s projektom Omama. Ide o to dorovnať mentálny sklz rómskych detí oproti ostatným tak, aby boli Rómovia sami aktérmi zmeny – napríklad prostredníctvom omamy.

Ako funguje projekt Omama

V roku 2018 rozbiehali projekt Omama traja ľudia, dnes ich je v tíme asi 80. Z toho 34 omám, ktoré pôsobia v asi 25 rómskych komunitách na strednom a východnom Slovensku. A ďalej rastú. Svoje know-how už posúvajú aj do Českej republiky, konkrétne do Ostravy. Každá omama pracuje na Slovensku v priemere s 20 deťmi.

  • Rómovia si sami pomáhajú: Omamy pochádzajú priamo z vylúčených komunít, poznajú situáciu, ľudí, vhodný jazyk aj sociálny konštrukt spoločenstva.
  • Omamy najskôr pracujú na 3/4 úväzok: Pracujú s najmenšími deťmi od narodenia do troch rokov. Ak sa osvedčia, získajú prácu na celý úväzok. Tieto omamy už zvyčajne pracujú deťmi v predškolskom veku, ktoré nenavštevujú materskú školu.  
  • Každá omama má vlastnú mentorku a supervízorku. Tie ju podporujú, dávajú jej spätnú väzbu, radia jej a sú jej spojenkyňou.
  • Omamy absolvujú kvalitný praktický tréning za pomoci odborníkov z praxe.
  • Omamy využívajú pripravenú sadu hračiek a manuál v podobe troch hrubých kníh s desiatkami aktivít.
  • K dispozícii majú mobilnú aplikáciu. Vďaka nej môžu nielen omamy, ale aj pracovníci OZ Cesta von, detailne sledovať vývin každého dieťaťa od narodenia, odchýlky od noriem či pediatrický screening. Aplikácia obsahuje aj vysvetľujúce videá jednotlivých aktivít pre omamy.
  • Prítomnosť rodiča na lekciách omamy je povinná. Rodičia môžu následne sami u seba doma rozvíjať svoje dieťa podľa príkladu a rád omamy.

Systémové zmeny na dohľad

Okrem toho, tím občianskeho združenia Cesta von roky advokuje za systémové zmeny štátu v nazeraní na Rómov a na rannú starostlivosť o deti z vylúčených komunít. V roku 2022 sa to konečne podarilo. Vláda schválila v júni tento rok Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti na roky 2022-2030. Súčasťou tejto stratégie je aj vytvorenie takých pracovných pozícií, aké dnes napĺňajú omamy – ide o asistenciu ranného vzdelávania. Od roku 2023 sa bude takýto typ intervencie na Slovensku financovať vďaka Plánu obnovy aj z európskych financií prostredníctvom grantovej schémy. Tento program bude čerpať práve z už existujúcich skúseností občianskeho združenia Cesta von a projektu Omama.

Na konferencii Inkluzívne vzdelávanie v čase exklúzie na vzostupe zastupoval združenie Cesta von Pavel Hrica, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Cesta von. V roku 2018 stál pri vzniku združenia Cesta von, dodnes strategicky rozvíja organizáciu v duchu jej vízie, poslania a hodnôt, zabezpečuje externú komunikáciu s médiami a kľúčovými partnermi. Predtým, ako rozbehol vlastný projekt, pôsobil ako programový riaditeľ v Nadácii Pontis, kde sa čiastočne venovali aj téme riešenia chudoby na Slovensku. Skauting mu bol blízky odmalička, nie je preto náhoda, že sa podieľa aj na vzniku Rómskeho skautingu.

Pavel Hrica, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Cesta von na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

3. Úspech vo vzdelaní spočíva aj v porozumení vyučovacieho jazyka väčšiny

Trust for Social Achievement

Trust for Social Achievement je mimovládna organizácia pôsobiaca v Bulharsku, ktorá sa prostredníctvom poskytovania grantov venuje znižovaniu negatívnych dôsledkov chudoby a rozdielov vo vymaňovaní sa z nej. Pracujú tiež na vytváraní príležitostí pre znevýhodnené skupiny obyvateľov Bulharska, predovšetkým pre Rómov. Z nich až 72 percent žije v súčasnosti pod hranicou chudoby. Cieľom organizácie je pomôcť ľuďom dosiahnuť ich potenciál. Organizácia sa venuje štyrom programových oblastiach, ktoré by sme mohli voľne preložiť takto: budovanie základov, včasná intervencia a vzdelávanie, úspech vo vzdelaní a ekonomický úspech rodiny.

Predstavte si, že ste žiakom na bulharskej základnej škole, no takmer ničomu, o čom sa v škole rozprávajú učitelia, dokonca ani spolužiaci, nerozumiete. Taká je dnes realita približne 47 percent bulharských detí, ktoré nespĺňajú ani podmienky minimálnej čitateľskej gramotnosti. Navyše, pochádzajú z rómskej alebo tureckej menšinovej komunity. Pre odlišnosť jazyka sa nedokážu do procesu vyučovania a komunity školy zapojiť emočne ani kognitívne. V Bulharsku neexistuje žiadne efektívne riešenie či opatrenie na celoštátnej úrovni, ktoré by týmto deťom pomohlo dostať sa čo najrýchlejšie na úroveň ich spolužiakov z majority s bulharským materinským jazykom. Alebo sa im aspoň priblížiť.

Zaujímavosťou bulharského systému vzdelávania je, že od prvého do štvrtého ročníka na základných školách nie je možné prepadnúť či ročník opakovať, deti a žiaci prechádzajú z ročníka do ročníka, pretože musia. Keď sa však dostanú do piateho ročníka, prepadávať začnú. Mnohé deti dokonca zo školského systému vypadnú úplne. Najčastejšie medzi 5. a 7. ročníkom na základnej škole.

Ak dieťa v Bulharsku hovorí po rómsky alebo po turecky, nikto jeho potenciál v škole nevyužije. Keď príde do bulharskej školy dieťa, ktoré hovorí po anglicky alebo po francúzsky, všetci ho považujú za múdre. Mešinovú viacjazyčnosť teda v Bulharsku vnímajú ako kapitál len v niektorých prípadoch,“ hovorí Ognyan Isaev, programový riaditeľ pre oblasť Úspech vo vzdelaní v organizácii Trust for Social Achievements.

Ognyan Isaev, programový riaditeľ pre oblasť Úspech vo vzdelaní v organizácii Trust for Social Achievements na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

Podľa údajov, ktoré nám na konferencii ukázal zástupca organizácie Trust for Social Achievements, žiaci s iným materinským jazykom dosahujú v PISA testovaní z matematiky a prírodných vied o 15 až 17 bodov menej ako ich rovesníci s bulharským materinským jazykom. Navyše, vyzerá to tak, že so svojimi schopnosťami používať vyučovací jazyk, teda bulharčinu v praxi, sú pozadu o tri roky, v matematike asi o dva.

Aktivity na podporu viacjazyčných detí organizácie Trust for Social Achievements

  • tvorba a implementácia metodológie na učenie bulharského jazyka ako druhého jazyka pre žiakov 1. ročníka ZŠ
  • tvorba a implementácia metodológie na učenie matematiky s jazykovou podporou pre žiakov 1. a 2. ročníka ZŠ
  • tvorba a implementácia metodológie na učenie bulharského jazyka s dôrazom na slovnú zásobu, rody a čísla pre žiakov 1. až 3. ročníka ZŠ
  • tvorba a implementácia metodológie na učenie bulharského jazyka pre deti a žiakov s utečeneckou skúsenosťou
  • školenia pre učiteľov počas jedného školského roka s použitím vytvorenej metodológie

Na konferencii Inkluzívne vzdelávanie v čase exklúzie na vzostupe zastupoval bulharskú organizáciu Trust for Social Achievemetns Ognyan Isaev, jej programový riaditeľ pre oblasť Úspech vo vzdelaní. Ognyan vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Konstantina Preslavského v Šumene a psychológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda vo Veľkom Tarnove. Pred vstupom do mimovládnej organizácie Trust for Social Achievements pôsobil ako facilitáror pre Bulharsko v Rómskom vzdelávacom fonde v Budapešti. Rozsah jeho práce a odborných znalostí zahŕňa tieto témy: prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, desegregácia vzdelávania, včasná intervencia, inštitucionálne partnerstvá či práca v komunite. Skúsenosti však má aj s navrhovaním, implementáciou a monitorovaním projektov zameraných na inkluzívne a interkultúrne vzdelávanie. 

Ognyan Isaev, programový riaditeľ pre oblasť Úspech vo vzdelaní v organizácii Trust for Social Achievements na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

V tomto videu si môžete pozrieť ďalšie tri príklady dobrej praxe:

4. O laickom peer to peer poradenstve rodičov rodičom na Slovensku s Platformou rodín detí so zdravotným znevýhodnením v minutáži 5:45.
5. O socio-emočnom učení a prevencii násilia v blízkych vzťahoch s Českou odbornou spoločnosťou pre inkluzívne vzdelávanie v minutáži 40:15.
3. O úspechoch vo vzdelávaní k úspechom v sociálnej oblasti s bulharskou organizáciou Trust for Social Achievement v minutáži 1:06:50.

4. Ako to vyzerá, keď si pomáhajú rodičia s deťmi so zdravotným znevýhodnením

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením

Platforma rodín spája rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, mimovládne organizácie a štát pre konečný cieľ, a tým je splynutie väčšinovej populácie s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a ich rodinami na Slovensku. Na tlmočenie potrieb týchto rodín realizujú ročne viac ako 150 aktivít. Napríklad prostredníctvom peer poradenstva rodičov rodičom alebo advokačných aktivít pomáha v rámci platformy deťom so zdravotným znevýhodnením a ich rodinám už 40 zanietených ľudí. Za podporu, ktorú poskytujú rodinám, už získali ocenenia Sociálny čin roka 2019 a Purpurové srdce 2020. Toto sú hlavné aktivity Platformy rodín:

Peer poradenstvo rodičia rodičom:

  • poskytujú individuálne, telefonické aj emailové poradenstvo pre rodičov
  • vytvárajú sieť 28 laických poradcov a pravidelne sa v tejto oblasti vzdelávajú
  • spravujú a aktualizujú informačný portál o právach detí so znevýhodnením
  • ponúkajú vzory rôznych žiadostí a odvolaní pre rodičov
  • vytvorili aplikáciu Sociálna kalkulačka – tá rodičom vypočíta nárok na peňažné príspevky
  • vzdelávajú rodičov aj odborníkov

Presadzovanie práv a potrieb ľudí so zdravotným znevýhodnením:

  • zbierajú podnety od rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením
  • následne ich tlmočia kompetentným, napríklad pripomienkovaním zákonov či podieľaním sa na tvorbe nových verejných politík
  • robia kampane na prehĺbenie porozumenia verejnosti k ľuďom so zdravotným znevýhodnením

Vedeli ste o tom, že na Slovensku žije 5,2 percent detí so zdravotným znevýhodnením? Že k včasnej intervencii má prístup iba 10 percent rodín detí so zdravotným znevýhodnením, a že len 9,4 percent týchto detí chodí do materskej školy, pretože ich z rôznych dôvodov škôlky neprijímajú? Práve to sú rodiny, ktoré využívajú pomoc Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Potrebujú podporu a radu a chcú ich od niekoho, kto si obdobnými situáciami prešiel a dokáže ich správne nasmerovať.

„Ročne sa na nás obráti približne 500 rodičov s podnetmi väčšinou o tom, čo im a ich deťom so zdravotným znevýhodnením chýba alebo nefunguje,“ hovorí Monika Fričová, koordinátorka laických poradcov.

Monika Fričová, koordinátorka laických poradcov z Platformy rodín detí so zdravotým znevýhodnením na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

Laickí poradcovia pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením

Peer poradenstvo, ktoré rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením poskytuje Platforma rodín, je založené na osobnej skúsenosti. Práve skúsenosť je kľúčovým predpokladom na podporu iných v podobnej situácii. Každý laický poradca Platformy rodín absolvoval 120 hodín vzdelávania s odborníkmi v rôznych oblastiach – rola poradcu, ekosystém rodiny, sebapoznávanie, pravidlá, formy a spôsoby vedenia dialógu, práva dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, či v širšej oblasti legislatívy Slovenskej republiky. Laickí poradcovia sa zároveň zaviazali dodržiavať etický kódex Platformy rodín. A aby ich poradenstvo bolo bezpečné, priebežne sa vzdelávajú ďalej.

Pozor, medzi laickým poradcom a odborníkom je niekoľko dôležitých rozdielov, ktoré by mali poznať a rešpektovať nielen laickí poradcovia, ale aj rodičia, ktorí pomoc potrebujú. Tu sú:

Peer poradenstvo Platformy rodín je tu však aj pre odborníkov, ktorí s rodinami s deťmi so zdravotným znevýhonením pracujú, napríklad v škole. Laickí poradcovia môžu škole a rodičom detí so znevýhodnením pomôcť viesť dialóg správnym smerom, môžu sa zúčastniť ich stretnutí ako tretia strana.

 Mohlo by vás zaujímať (inšpirujte sa):

Na konferencii v Bratislave predstavila publiku prácu tejto platformy Monika Fričová, jedna zo zakladajúcich členiek občianskeho združenia Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením. V komunite ľudí so zdravotným znevýhodnením sa pohybuje od roku 1994. V platforme koordinuje sieť laických poradcov pre rodičov s deťmi so zdravotným znevýhodnením a presadzuje práva týchto detí v oblasti včasnej intervencie. Sama je laickou poradkyňou. So životom s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením má vlastné skúsenosti.  

Monika Fričová, koordinátorka laických poradcov z Platformy rodín detí so zdravotým znevýhodnením na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

5. Wellbeing by nemal byť len súčasťou kurila vzdelávania, ale aj každodennou realitou školy

ČOSIV – Česká odborná spoločnosť pre inkluzívne vzdelávanie

Česká odborná spoločnosť pre inkluzívne vzdelávanie podporuje rozvoj inkluzíveho vzdelávania v českom vzdelávacom systéme. Združuje neziskové organizácie, zástupcov akademickej obce, zástupcov škôl, rodičov i mladých ľudí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ktorí veria, že inkluzívne vzdelávanie je najúčinnejšou prevenciou pred sociálnym vylúčením. ČOSIV podporuje systémové zmeny smerujúce k vyššej kvalite a spravodlivosti vo vzdelávaní, ale aj to, aby mala každá škola podmienky na vzdelávanie všetkých detí zo svojej spádovej oblasti, vrátane detí so špeciálnymi potrebami. Cieľom asociácie je, aby každé dieťa zažilo v škole prijatie a úspech, a mohlo tak naplno rozvinúť svoj potenciál.

KID

Vedeli ste o tom, že približne 20 percent mladistvých vo veku 13 až 18 rokov v Českej republike bojuje s duševnými poruchami? Že samovražda mladistvých vo veku 15 až 19 rokov je v Čechách treťou hlavnou príčinou ich úmrtia? Dosahuje 30 percent.

Aj preto sa posledné dva pandemické roky v ČOSIV venujú predovšetkým jednej veľkej téme – duševnému zdraviu detí a mládeže. Napríklad prostredníctvom projektu Signály. Jedným z výstupov tohto projektu je Karta KID, na ktorej pracovali v ČOSIV v spolupráci so štyrmi českými ministerstvami (práce a sociálnych vecí, školstva, vnútra a zdravotníctva). Samotný názov tejto karty – KID – je skratkou troch kľúčových prvkov pre účinnú pomoc ohrozenému dieťaťu: kooperácia, identifikácia, dôvera. Vďaka Karte KID môžete identifikovať akútne ohrozenie života dieťaťa, jeho bezpečie a zdravie. Popisuje postup, ako v prípade ohrozenia zaistiť ochranu dieťaťa v súlade s jeho najlepšími záujmami a podľa platných predpisov.

„Duševné zdravie je súčasťou wellbeingu. U nás v Českej republike by mal byť wellbeing súčasťou kurila vzdelávania. To je pekná myšlienka, ale ukázalo sa, že učitelia netušia, ako takýto wellbeing rozvíjať. Mnohí ani len nevedia, čo to vlastne je,“ povedala Veronika Bačová, projektová manažérka ČOSIV.

Karta KID však nie je určená len pre učiteľov, ale aj pre pracovníkov neformálneho vzdelávania, sociálnych pracovníkov, policajtov, záchranárov či hasičov, ktorí môžu prísť do kontaktu s ohrozeným dieťaťom.

Karta KID pomôže včas rozpoznať ohrozené díeťa. Viac sa o Karte KID dozviete TU.

RRRR

S wellbeingom a duševným zdravým úzko súvisia schopnosti detí a mladých ľudí porozumieť vlastným emóciám, rozvíjať svoju odolnosť a schopnosť zvládať zmeny či nadväzovať a udržovať pozitívne zdravé vzťahy. Hovoríme tomu sociálne a emočné kompetencie, alebo v skratke – životné zručnosti. Aj tomu sa v ČOSIV venujú, vytvárajú komplexné vzdelávacie programy zamerané na socioemočné učenie a prevenciu násilia v blízkych vzťahoch s použitím metodiky RRRR. Školský rok 2022/2023 sa stal pilotným ročníkom tohto programu na dvoch základných školách a na jednej strednej škole v Prahe a v Mostě.

V ČOSIV trvajú na tom, že do podpory rozvoja sociálnych a emočných kompetencií a budovania odolnosti žiakov je nutné zapojiť celú školu. Vytvoriť v nej pozitívne vzťahy a pocit bezpečia. Prečo? Pretože výskumy ČOSIV potvrdzujú, že žiaci, ktorí sa v škole cítia byť súčasťou vzdelávacieho procesu, sú:

  • viac motivovaní k učeniu
  • majú lepšie vzdelávacie výsledky
  • majú menej často problémy s duševným zdravím
  • menej často používajú návykové látky
  • sa s menšou pravdepodobnosťou dopustia násilia
  • sa menej často stretávajú s diskrimináciou alebo so stigmatizáciou

Cieľom ČOSIV je, aby sa metodika RRRR – rozmanitosť, rovnosť, reziliencia, rešpekt – pôvodne austrálska metodika založená na dlhoročnom výskume podpory a rozvoja socioemočných kompetencií detí a mladých ľudí, stala súčasťou kurikulárnej reformy v Českej republike.

Úplnou novinkou v oblasti socioemočných kompetencií detí a mladých ľudí je pre ČOSIV téma gender a identita, s ktorou na školy prichádzajú. Tá úzko súvisí napríklad s problémami prijatia vlastného tela či poruchami príjmu potravy.

 Mohlo by vás zaujímať (inšpirujte sa):

Aktivity Českej odbornej spoločnosti pre inkluzívne vzdelávanie nám na konferencii predstavila Veronika Bačová. Vyštudovala učiteľstvo pre 1. stupeň na Pedagogickej fakulte na Karlovej univerzite. V rámci štúdia sa zúčastnila programu Erasmus+ na fínskej University of Eastern Finland. V rámci Českej odbornej spoločnosti pre inkluzívne vzdelávanie pôsobí ako projektová manažérka projektu Socio-emoční učení a prevence násilí v blízkých vztazích. Projekt je zameraný na podporu duševného zdravia a prevenciu pred násilím žiakov od 1. ročníka základnej školy až po žiakov posledného ročníka stredných škôl v rámci školského vyučovania. Pri práci s deťmi a mladými ľuďmi sa používa metodika vedúca k rozvoju ich socio-emočných zručností RRRR. 

Veronika Bačová, projektová manažérka projektu Socio-emoční učení a prevence násilí v blízkých vztazích na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

6. Inkluzívne prostredie školy stojí a padá na učiteľoch a vychovávateľoch

Trust for Social Achievement

To, ako v Bulharsku pomáhajú menšinám porozumieť vyučovaciemu jazyku väčšiny, sme sa už od Ognyana Isaeva z Trust for Social Achievement dozvedeli. Tentokrát nám v krátkosti predstavil vzdelávací program pre učiteľov (holandský model), na ktorom v bulharských školách spolupracujú v kooperácii s medzinárodnou asociáciou STEP BY STEP.

Do apríla tohto roku boli v Bulharsku spoplatnené všetky materské školy, rodičia platili mesačne asi 40 EUR na dieťa. V Trust for Social Achievement sa roky snažili o odstránenie týchto poplatkov – mysleli si, že to pomôže k lepšiemu prístupu všetkých detí k predškolskému vzdelávaniu. Ohrozeným rodinám dokonca ponúkali motivačné odmeny 10 EUR na dieťa, aby pravidelne chodilo do škôlky. Dnes sú ich materské školy zadarmo pre všetky deti od dvoch do šiestich rokov. Ognyan však zdôraznil, že napriek tomu, že počet detí sa v škôlkach zvýšil, nebadať ich posun vo výchovno-vzdelávacom procese. Ide, samozrejme, predovšetkým o deti z rómskej či tureckej menšiny a o deti so zdravotným znevýhodnením. Prečo je to tak? Ognyan to vysvetľuje tým, že inklúzia a inkluzívne prostredie stojí a padá na učiteľoch a vychovávateľoch. Práve preto prišli do týchto škôl s programom založeným na dialógu, kritickej (seba)reflexii a interaktívnych aktivitách v skupine.

„Profesionálna osobnosť je zrkadlom osobnosti človeka ako takého!“ povedal Ognyan Isaev, programový riaditeľ pre oblasť Úspech vo vzdelaní z organizácie Trust for Social Achievement.

Ognyan Isaev, programový riaditeľ pre oblasť Úspech vo vzdelaní v organizácii Trust for Social Achievements na konferencii v Bratislave. Zdroj fotografie: Archív Nadácie pre deti Slovenska

Cieľom tohto programu, na ktorom v organizácii pracujú od roku 2018, je osobná transformácia učiteľa prostredníctvom práce so stereotypmi a privilégiami, pracujú však aj s témami sociálnej spravodlivosti, inklúzie, aktivizmu či moci. Týmto programom dodnes prešlo asi tisíc bulharských učiteľov. Ognyan zdôraznil, že podpora učiteľov sa školeniami nekončí, s niektorými vytvárajú profesionálnu komunitu učenia a majú pravidelné mesačné stretnutia.

Tento model je podľa Ognyana možné preniesť od učiteľov a škôl aj do sféry biznisu. Pretože ani tá nie je v Bulharsku úplne otvorená diverzite a je pretkaná segregáciou voči menšinám.

„Bez kontextu nerobte nič. Nepoznáte celý obraz situácie človeka. Každý kontext existuje v ďalšom kontexte,“ zamyslel sa v závere konferencie Ognyan Isaev.  

Výborný príklad práce so stereotypmi, o hľadaní hypotéz a výkladov, ktoré zo stereotypov vychádzajú a opisov, ktoré by mali byť založené len na faktoch, je toto video, ktoré nám Ognyan predstavil na záver konferencie a tým ju aj uzavrel. Na workshopoch o stereotypoch ho pozerávajú bulharskí učitelia, pozrite si ho aj vy.

Konferencia Inkluzívne vzdelávanie v čase exklúzie na vzostupe bola súčasťou Regionálnych iniciatív pre občiansku spoločnosť programu Active Citizens Fund Slovakia v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska. Program spravuje konzorcium Nadácie Ekopolis, Nadácie otvorenej spoločnosti a Karpatskej nadácie.

Medzinárodnými partnermi konferencie boli: Nadace Open Society Fund Praha z Českej republiky, Open Society Institute – Sofia z Bulharska a The European Wergeland Centre (EWC) z nórskeho Osla.