Mária Baltesová pochádza z dedinky Ruskov, ktorá sa rozprestiera pod Slanskými vrchmi neďaleko Košíc. Má 28 rokov a je matkou troch detí. Vo voľnom čase sa okrem domácnosti venuje cestovaniu, čítaniu pedagogickej a psychologickej literatúry, aktívne športuje a popoludnia v týždni trávi so svojím sedem ročným synom na hokejovom štadióne, ktorý sa aktívne tomuto športu venuje. Je jednou z dvadsiatich účastníkov nového grantového programu s názvom Škola inkluzionistov Nadácie pre deti Slovenska na podporu inklúzie.
Na akej strednej a vysokej ste študovali?
MB: Študovala som na Súkromnej strednej odbornej škole v Košiciach odbor Učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo. Magisterské štúdium som ukončila s vyznamenaním na Katolíckej univerzite v Ružomberku v odbore Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých.
Kedy ste štúdium ukončili?
MB: V máji 2016.
Prečo ste sa rozhodli pre výber práve tejto vysokej školy?
MB: Mala som ukončené stredoškolské štúdium učiteľstva, prostredníctvom vysokej školy som chcela rozšíriť svoje pedagogické spektrum so zameraním na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aby som tejto skupine detí/žiakov dokázala ponúknuť kvalitný výchovno-vzdelávací proces s adekvátnym využitím vhodných foriem, metód a ostatných prostriedkov participujúcich v procese edukácie.Vysokoškolské štúdium som absolvovala na detašovanom pracovisku Juraja Páleša v Levoči, z dôvodu relatívne blízkej vzdialenosti od môjho bydliska. Na štúdium spomínam veľmi dobre, a ak by som si mala vybrať ešte raz, rozhodla by som sa rovnako.
Kde ste praxovali počas vysokej školy?
MB: Počas vysokej školy som praxovala na Základnej škole v Bohdanovciach (špeciálne triedy v bežnej základnej škole) a na Spojenej škole v Košiciach.
Akú hodnotu pre vás mala táto prax?
MB: Náčuvová špeciálno-pedagogická prax predstavovala primárnu zložku praxe, ktorá pozostávala z pozorovania a analýzy konkrétnej práce v triedach, a následne smerovala k identifikovaniu, kategorizovaniu a k analýze psychologických a všeobecno-didaktických javov vyučovania. Pozorovanie reálnych žiakov, učiteľov, asistentov a aktívnej tvorby klímy v školských triedach bola pre mňa obrovským prínosom. Súvislá špeciálno-pedagogická prax pre mňa mala ešte väčšiu výpovednú hodnotu, nakoľko rozvíjala teoretické poznatky v pedagogickej oblasti a z nich vyplývajúce najmä didaktické schopnosti späté s priamou výučbou konkrétneho aprobačného predmetu. Počas súvislej praxe som dospela k záveru, že umenie pedagóga nespočíva len v teoretických vedomostiach, ale nevyhnutné je pohotovo správne reagovať, byť spravodlivý, kreatívny, empatický a jednotný ku všetkým žiakom.
K deťom s akým zdravotným znevýhodnením ste mali blízko?
MB: Všetky deti sú si v mojich očiach a v mojom srdci rovné. Inklinujem však najmä k žiakom s mentálnym postihnutím.
Odkedy ste mali blízko k špeciálnej pedagogike, pedagogike ako takej?
MB: K predškolskej pedagogike som mala veľmi blízko už v období dospievania, z tohto dôvodu som sa rozhodla študovať na strednej pedagogickej škole. Počas štúdia a predovšetkým samotnej praxe na strednej škole som stretávala deti a žiakov s rozličnými individuálnymi potrebami. Práve toto obdobie bolo zlomovým pre ďalšie smerovanie k štúdiu špeciálnej pedagogiky.
Čo vás na tejto práci lákalo?
MB: Lákala ma aktívna účasť na práci s deťmi a so žiakmi a prekonávanie prekážok, ktoré vyplývajú z rozličných potrieb v súvislosti s daným znevýhodnením žiaka. Postupom času som zistila, že v skutočnosti je tých prekážok oveľa menej. Často sú totižto „len v našej hlave“.
Ako vnímate túto prácu dnes?
MB: Predovšetkým to nevnímam ako prácu, ale ako poslanie. Tak, ako každé zamestnanie, aj toto nesie svoje pozitíva, ale aj zopár negatív. Najviac ma teší, ak mám so žiakmi poslednú vyučovaciu hodinu a padne otázka, koľko vyučovacích hodín ešte dnes máme. Ak im odpoviem, že o pár minút končíme, vždy ma poteší ich reakcia prekvapenia: „To už? Tak skoro?“ Vtedy viem, že to čo robím, robím správne, pretože úsmev na tvári žiakov a dôvera k učiteľovi zastupuje najväčšiu výpovednú hodnotu. Neoddeliteľnou súčasťou edukačnej činnosti v mojej pedagogickej pôsobnosti zastupuje najmä rozvíjanie sociálnych zručností žiakov a príprava na ďalší život v širšej spoločnosti, nakoľko mám pod svojimi krídlami žiakov s mentálnym postihnutím, ako aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Štúdium ste ukončili pred dvomi rokmi. Aký bol váš nástup do práce, resp. praxe?
MB: Pri nástupe do práce som bola plná očakávaní, ale stála som nohami pevne na zemi. Vedela som, že teória je niečo úplne iné ako prax. Nástup bol však bezproblémový, a to aj vďaka vedeniu školy a kolegyniam, s ktorými som dennodenne komunikovala o rôznych praktických témach. Veľkým prínosom bola pre mňa vtedajšia pani zástupkyňa, ktorá mi bola v každej oblasti nápomocná, no predovšetkým v písomnej dokumentácii.
Pracujete na prvom stupni Základnej školy s materskou školou v Bidovciach. Predstavte nám prosím vašu školu.
MB: Školu navštevuje 450 žiakov v nultom až v deviatom ročníku. V škole máme triedy so všeobecným zameraním a s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka. Súčasťou školy je aj elokované pracovisko, v ktorom sú žiaci nultého až štvrtého ročníka.
Čo máte na tejto škole naozaj rada?
MB: Inakosť, pretože každý deň je v škole iný. Zo všetkého najradšej mám originalitu žiakov.
Ako veľmi je škole otvorená novým výzvam a zlepšeniam v súvislosti so vzdelávaním zdravotne znevýhodnených?
MB: V prvom rade je dôležité podotknúť, že školu netvorí len vedenie školy a pedagógovia, ale najmä žiaci s participáciou rodičov. Samotný fakt, že sa škola prihlásila do projektu Škola inkluzionistov napovedá, že je naša škola otvorená inováciám a hľadá možnosti ako zlepšiť súčasnú situáciu. Ďalšou skutočnosťou je, že pedagógovia sa neustále vzdelávajú prostredníctvom kontinuálnych programom a vymieňajú si svoje skúsenosti, aby sa zlepšovali v zavádzaní inovácií a pomohli žiakom so zdravotným znevýhodnením napredovať.
Koľko z celkového počtu žiakov tvoria žiaci so zdravotným znevýhodnením?
MB: Každý rok je na našej škole stúpajúci počet žiakov so zdravotným znevýhodnením. Momentálne máme 23 začlenených žiakov a 40 žiakov s mentálnym postihnutím navštevuje špeciálne triedy.
O akých zdravotných znevýhodneniach hovoríme?
MB: Aspergerov syndróm, mentálne postihnutie (variant A, variant B), vývinové poruchy učenia, zrakové znevýhodnenie či sluchové znevýhodnenie.
Ste triednou učiteľkou. Koľko z vašich detí je intaktných a naopak, koľko zdravotne znevýhodnených?
MB: V tomto školskom roku som triednou učiteľkou prvej špeciálnej triedy, v ktorej mám desiatich žiakov 3. ročníka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. V minulom školskom roku som bola triednou učiteľkou 3.B/4.B triedy s počtom žiakov sedemnásť. V treťom ročníku bolo žiakov sedem, šesť z nich pochádzalo z margalizovaných rómskych komunít. V štvrtom ročníku bolo desať žiakov, jedna žiačka mala ľahký stupeň mentálneho postihnutia, jeden žiak mal zrakové znevýhodnenie, traja žiaci boli s poruchami učenia, a traja žiaci boli zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ako vyzerá u vás bežná vyučovacia hodina?
MB: Žiadna vyučovacia hodina nie je bežná, každá je iná. Veľmi často využívam kooperatívne učenie. Praktickosť a názornosť sú primárnym prvkom na vyučovacej hodine. Memorovanie praktizujem minimálne.
Ako veľmi je náročné zosynchronizovať vyučovací proces pre deti s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami?
MB: Zosynchronizovať vyučovací proces je umením daného učiteľa. Dôležitú úlohu zohráva poznanie aktuálnej úrovne konkrétnych žiakov a prispôsobenie foriem a metód práce k aktuálnym požiadavkám. Neoddeliteľnou súčasťou je krátkodobá príprava na vyučovanie, príprava učebných pomôcok a textov ku konkrétnym vyučovacím témam. Žiak sa nesmie na hodinách nikdy nudiť, a musí zažiť pocit úspechu.
Koľko zo žiakov vo vašej triede má asistenta?
MB: Bohužiaľ žiaden.
Má nárok na asistenta každé z nich?
MB: Nie.
Prečo?
MB: Žiaci, ktorí majú správy z diagnostického špeciálnopedagogického vyšetrenia (CPPPaP, resp. CŠPP) nemajú v odporúčaniach uvedeného asistenta, s výnimkou žiaka s Aspergerovým syndrómom. Ďalším dôležitým faktom je nedostatok financií na asistentov, čo považujem za kameň úrazu.
Je nutné, aby každé dieťa so zdravotným znevýhodnením malo v škole individuálny plán?
MB: Ak žiak učivo nezvláda, tak áno. Ak je viditeľné, že žiak nemá v škole problémy, tak nevidím dôvod na individuálny plán.
Prečo?
MB: Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je okrem všeobecných cieľov vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby čo najviac rozvinuli vlastné kompenzačné mechanizmy, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život, a aby sa stali tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou.
Vzdelávate žiakov s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami a potrebami. Čo považujete v rámci tejto práce za najväčšiu výzvu?
MB: Za najväčšiu výzvu považujem, aby všetci žiaci zažili pocit úspechu a prijatia nielen v škole, ale aj v mimoškolských podujatiach a v širšom sociálnom prostredí.
Ako vnímate proces inklúzie na vašej škole?
MB: Inklúzia je zložitý dlhodobý proces. V našej škole sa snažíme ísť touto kľukatou cestou, aj keď to vôbec nie je ľahké. Vzdelávací systém nám v súčasnosti neumožňuje vytvárať plnohodnotné flexibilné edukačné prostredie pre všetkých žiakov, pociťujeme nedostatočné finančné a personálne kapacity (nedostatok odborných zamestnancov, asistentov a pod.).
Čo pre vás vôbec inklúzia znamená?
MB: Inklúzia je kvázi vyššou formou integrácie. Inklúzia v pravom zmysle slova je vlastne prijatie. Cieľom inklúzie je vnímať jedinca so zdravotným znevýhodnením ako jednotlivca, ktorý má svoje potreby tak isto, ako aj každý iný človek. Úlohou inklúzie je vytvoriť každému žiakovi bez rozdielov podmienky, prostredníctvom ktorých by dokázal vo svojom živote samostatne napredovať. A nemyslím tým rovnako rýchlo ako ostatní žiaci, alebo rovnako pomaly ako zvyšok kolektívu.
Slovensko a inklúzia. Čo na to hovoríte?
MB: Ak by na Slovensku inklúzia fungovala, tak by sme o nej dnes nerozprávali. Ale vnímam ako veľké pozitívum, že sa o tak dôležitej téme, ktorou inklúzia bezprostredne je, konečne hovorí a postupne sa dostáva do povedomia množstva ľudí. Verím, že spoločne to všetci zvládneme. Dôležité je nezatvárať oči a chcieť.
Prihlásili ste sa do programu Školy inkluzionistov. Aká bola vaša motivácia?
MB: Najväčšou motiváciou sú pre mňa samotní žiaci, ktorí si zaslúžia, aby sme hľadali spôsoby, ako sa to dá. Predpokladom, aby inkluzívny systém vzdelávania na Slovensku fungoval, je, že mu musíme porozumieť. Okrem politickej sféry sa s inklúziou musia stotožniť riaditelia škôl, učitelia, rodičia, ale aj samotní žiaci. S podporou tímu skúsených odborníkov v programe Škola inkluzionistov a s vymieňaním praktických skúseností ďalších inkluzionistov sa snažím v škole, v ktorej pôsobím, prezentovať spôsoby, ktoré môžu byť piliermi v zavádzaní inkluzívneho vzdelávania.
Na aké účely vám pomôžu získané grantové peniaze?
Získané peniaze budú použité na podporu rozvoja pedagógov v oblasti inkluzívneho vzdelávania, aj na kúpu inkluzívnej literatúry, na podporu vzdelávacieho procesu prostredníctvom kurzu splývavého čítania SFUMATO, na kurz bilaterálnej integrácie, na workshopy so zameraním na inkluzívny proces, workshop s arteterapeutkou so zameraním na artefiletiku, na podporu zmeny atmosféry workshopom pre žiakov so študentmi architektúry s názvom: „Ako si predstavujem školu“, ale aj na tvorbu oddychových zón v škole, na podporu sociálnej klímy školy v spoločných aktivitách žiakov mimo vyučovania prostredníctvom tvorivých dielní, na osvetu inklúzie prostredníctvom fotoblogu tvoreného žiakmi na počítačovom krúžku: „Listy inklúzie v našej škole“ či na ceny pre žiakov vo výtvarno-literárnej súťaži s témami: Každý žiak je výnimočný, Inakosť ako výhoda a Moja vysnívaná škola.
Ako aj vďaka tomuto programu môžete zmeniť situáciu na vašej škole?
MB: Získavaním informácií v kontexte inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom tímu skúsených odborníkov a inšpirácií, ktoré čerpám počas spoločných stretnutí s ostatnými inkluzionistami, môže naša škola napredovať v ďalšom rozvoji v oblasti inklúzie prostredníctvom odovzdávania mnou získaných informácii kolegom. Dôležitú úlohu zohráva motivácia ďalších pedagógov, aby participovali v procese tvorby inkluzívneho prostredia školy, vzdelávať ich v oblasti inklúzie a šíriť osvetu nielen medzi žiakmi, ale aj rodičmi. Kvalitu sociálnej klímy školskej triedy ovplyvňuje interiér a exteriér školy z architektonického hľadiska. Naša škola je pavilónového typu a má aj elokované pracovisko, je potrebné vytvárať v škole spoločné priestory (oddychové zóny), v ktorých sa môžu žiaci z rozličných tried a skupín spoločne stretávať počas prestávok. Klíma triedy a školy sa vytvára v procese vyučovania, ale aj cez prestávky a na rôznych spoločných aktivitách mimo vyučovania. V rámci nášho projektu chceme pravidelne vytvárať priestor tvorivým dielňam pre všetkých žiakov v čase mimo vyučovania. Materiálne prostredie má evokovať pocit súdržnosti v triede, priateľské vzťahy, napr. fotografie so spoločných činností vystavené vo vestibule školy. Na všetky tieto oblasti nám pomôže finančný príspevok z grantovej výzvy Škola inkluzionistov.
Autor: Zuzana Wagnerová
