Kanadská organizácia Tamarack Institute pripravila prehľad metód podporujúcich participáciu v komunite podľa stupňa zaangažovanosti občanov – informovanie, konzultovanie, zaangažovanie, spolupráca, splnomocnenie/posilnenie. Prinášame vám druhú časť ich skráteného prehľadu. Detailnejšie sú opísané v indexe, ktorý je voľne dostupný v angličtine.
ZAANGAŽOVANIE
Crowdsourcing nápadov
Crowdsourcing je typom participatívnej online aktivity, v ktorej jednotlivci, inštitúcie, mimovládne organizácie alebo podnikateľské subjekty s rozličnými zručnosťami, skúsenosťami a perspektívami využívajú skupinu ľudí pre to, aby dobrovoľne vykonala určitú úlohu. Táto metóda vám umožní získať nápady alebo služby od relatívne veľkej skupiny ľudí a rýchlo. Je to dobrý spôsob ako zaangažovať vašu komunitu a poskytnúť príležitosť pre sieťovanie, vypočutie si nových nápadov, riešenie problému spoločne. Manažovanie veľkej skupiny a očakávaní v rovnakom čase môže byť zložité, preto buďte špecifický pri uvedení cieľa, časového horizontu a výsledku, ktorý sa snažíte dosiahnuť. Budujte si vzťahy s ľuďmi a identifikujte tých, ktorí sú reálne pripravení pomôcť. Zoznámte sa s ľuďmi, ktorí sa skutočne zaujímajú o vašu tému, problém, iniciatívu.
Komunitné mapovanie
Komunitné mapovanie je participatívny proces, ktorý umožňuje občanom mapovať sociálne, ekologické a ekonomické zdroje v komunite. Ide o užitočnú metódu pre iniciovanie dialógu a plánovania v komunite. Mapovanie je dostupným a vizuálnym spôsobom ako sa dozvedieť viac o vnímaní miesta ľuďmi, a môže byť užitočnou metódou pri tvorbe vízie. Metóda môže byť použitá na dokumentovanie konkrétnych aspektov života, silných a slabých stránok, fyzického priestoru alebo služieb v komunite, susedstve alebo v samospráve. Väčšie skupiny je vhodné rozdeliť do menších po 3 – 6 ľudí. Môžete použiť zväčšenú mapu samosprávy alebo dať prázdne plagáty, do ktorých sa bude zaznačovať rôznymi farbami pre rozličné aspekty života. Mapy z menších skupín sa môžu integrovať do jednej spoločnej. Metóda je veľmi interaktívna a zábavná, preto je vhodná aj pre deti a mladých ľudí.
Digitálne rozprávanie príbehov
Digitálne rozprávanie príbehov (angl. digital storytelling) je relatívne nový pojem, ktorý opisuje bežných ľudí využívajúcich digitálne nástroje, aby povedali „svoj vlastný príbeh“. Digitálne príbehy sú multimediálnymi filmami, ktoré kombinujú fotografie, videá, zvuky, hudbu, texty a veľmi často aj hlas rozprávača. Táto metóda je využívaná organizáciami, ktoré sa snažia o zmenu v komunite pre posilnenie jej členov, vzdelávanie kľúčových hráčov i verejnosti, ako aj pre evaluáciu zmeny. Proces tvorby príbehu je zvyčajne interaktívny. Členovia komunity sú pozvaní zúčastniť sa workshopu, kde ich facilitátor prevedie procesom tvorby ich vlastného digitálneho príbehu. Účastníci si majú priniesť fotografie, videoklipy a hudbu, ktoré majú pomôcť ich príbehu. Facilitátor vedie účastníkov cez princípy tvorby príbehu ako je posadenie príbehu do kontextu, vystavanie príbehu po vyvrcholenie, zdieľanie získaných skúseností. Proces tvorby digitálneho príbehu môže byť z pohľadu účastníkov veľmi povzbudzujúci – majú možnosť spolupracovať s ľuďmi z komunity, ktorí majú podobnú skúsenosť; je im poskytnutý proces, ktorý im umožňuje pracovať s ich vlastnými emóciami; je im daný hlas a platforma pre zdieľanie.
Stretnutie s dizajnérmi/architektmi
Stretnutie s dizajnérmi/architektmi (angl. design charrette) predstavuje intenzívne plánovacie stretnutie, kde občania spolu s dizajnérmi/architektmi a ďalšími kľúčovými hráčmi spolupracujú na tvorbe vízie pre developerský projekt. Stretnutie vytvára fórum pre nápady a podnety, jeho jedinečnou výhodou je, že poskytuje okamžitú spätnú väzbu od dizajnérov/architektov. Taktiež dovoľuje každému, kto sa zúčastnil, byť spoluautorom výsledného plánu. Tieto stretnutia sú organizované pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o developerský projekt: developerov, podnikateľov, úradníkov, obyvateľov, aktivistov. Cieľom je poskytnúť všetkým účastníkom dostatok informácií, aby mohli prijať dobré rozhodnutia počas plánovacieho procesu.
Stretnutie sa zvykne odohrávať blízko miesta, kde sa bude projekt realizovať. Tím dizajnérov/architektov a konzultantov vytvorí pracovnú kanceláriu, ktorá je vybavená všetkým potrebným materiálom pre tvorbu plánu, kancelárskou technikou. Počas podujatia sa odohrávajú formálne a neformálne stretnutia, pravidelne sa pre všetkých robí aktualizácia. Počas brainstormovania a dizajnovania sa napĺňa viacero cieľov: Každý, kto má osobný záujem na projekte je spolutvorcom jeho vízie a konečnej podoby. Dizajnéri/architekti pracujú spoločne na vyprodukovaní konečných dokumentov, ktoré sa snažia reagovať na všetky (resp. veľa) aspektov. Vzhľadom k tomu, že názory všetkých hráčov boli zbierané počas jedného podujatia, pomáha to vylúčiť alebo znížiť siahodlhé diskusie, ktoré väčšinou spomaľujú klasický plánovací proces. Všetky výsledky plánovacieho procesu sú vyprodukované efektívnejšie a lacnejšie, vzhľadom k tomu, že proces bol spolupracujúci.
Mapa mysle
Mapa mysle je diagram využívaný na vizuálne organizovanie informácií. Mapa mysle je hierarchická a ukazuje vzťahy medzi časťami celku. Často sa vytvára okolo jedného konceptu, ktorý je ako hlavné východisko napísaný/nakreslený v strede papiera. K nemu sa priraďujú asociované myšlienky v podobe písaného slova či obrázkov. Hlavné myšlienky sú priamo spojené s východiskovým konceptom, ďalej sa však rozvetvujú s ďalšími asociáciami, kategóriami a podkategóriami. Mapu mysle je vhodné využiť pre zozbieranie informácií ktoré sa viažu k jednej centrálnej téme – takto viete skomprimovať relatívne veľké množstvo informácií. Používa sa na dizajnovanie riešenia/riešení problému. Pomáha ľahko vstrebať informácie a ďalej ich používať. Je vhodná na komunikovanie návrhov a nápadov.
Najvýznamnejšia zmena
Metóda najvýznamnejšia zmena (angl. most significant change) je spôsobom participatívneho monitoringu a evaluácie. Participatívnou je preto, lebo do procesu je zaangažovaných množstvo kľúčových hráčov v projekte, ktorí spoločne rozhodujú o tom, aká zmena by sa mala zaznamenať a ktorí spoločne analyzujú dáta. Monitoringom je preto, lebo sa vyskytuje počas programového/projektového cyklu a poskytuje informácie, ktoré pomáhajú manažovať program/projekt. Prispieva k evaluácii, pretože poskytuje dáta o dopade a výsledkoch, ktoré môžu byť nápomocné pri zhodnotení úspešnosti pogramu/projektu ako celku.
Vo svojej podstate táto metóda stojí na zozbieraní príbehov na najnižšej úrovni implementácie programu/projektu, z ktorých sa systematicky vyberú tie najvýznamnejšie. Tieto vyberá panel určených kľúčových hráčov alebo pracovníkov. Takto sa vlastne snažia identifikovať dopad projektu. Keď sú príbehy dokumentujúce zmenu vybrané, rozliční ľudia si sadnú spolu a nahlas čítajú tieto príbehy. Následne diskutujú o hodnote a prínose týchto zmien. Ak je metóda aplikovaná úspešne, celý tím ľudí zaangažovaných do programu/projektu začne svoju pozornosť zameriavať na dopad programu/projektu. Je dôležité pamätať na to, že metóda sama o sebe nie je dostatočná vzhľadom k tomu, že neposkytuje informácie o bežnej skúsenosti, ale o „extrémnych“ situáciách. Metóda je veľmi nápomocná pri vysvetľovaní toho AKO sa udiala zmena (proces a mechanizmy) a KEDY (v akých situáciách a kontextoch). Najlepšie je využiť ju v iniciatívach, ktoré sú komplexné a produkujú rôznorodé a nové výsledky.
Predstavy o budúcnosti
Metóda predstáv o budúcnosti (angl. visioning) je participatívnym nástrojom, ktorý privádza dohromady občanov a ďalších kľúčových hráčov v komunite. Využíva sa na to, aby pomohla vytvoriť zdieľanú predstavu či víziu o budúcnosti. Deje sa to prostredníctvom položenia kľúčovej otázky – kde sa vidíme teraz a kde sa môžeme v realistickom pohľade vidieť v budúcnosti. Cieľom vytvárania predstavy o budúcnosti je spoločne vytvoriť napísané a vizualizované strategické a dlhodobé ciele danej komunity. Táto metóda môže byť využitá pri plánovaní aktivity, kedy sa pozeráme na to, čo bude na konci realizácie danej aktivity. Používa sa pri organizačnej zmene, kedy sa účastníci zamýšľajú nad tým, akú organizáciu chceme, ako bude štruktúrovaná a ako môžeme zlepšiť jej efektívnosť. Taktiež sa táto metóda využíva pri formulovaní celkovej vízie alebo stratégie rozvoja. Výstupom procesu tvorby predstáv o budúcnosti je zvyčajne dlhodobý plán pre horizont 20 – 30 rokov. Súčasťou je aj rámec stratégie pre dosiahnutie tejto vízie. Táto metóda môže byť využitá aj v diskusiách o územnom plánovaní.
Testovanie scenárov
Testovanie scenárov je spôsob ako vytvoriť alternatívy budúcnosti vašej komunity či projektu, ktoré sú založené na rozličných domnienkach, faktoch, trendoch a oblastiach. Názov scenáre majú odvodený z toho, že akoby predstavujú rozličné scény v divadle – séria rozličných pohľadov alebo prezentácií na tú istú ústrednú tému. Keď uvidíte rozličné scenáre v rovnakom čase, môžete lepšie porozumieť možnostiam a príležitostiam, ktoré máte.
Metóda testovania scenárov sa využíva pri porozumení situácie, nie na predpovedanie budúcnosti. Vo všeobecnosti sa v tejto metóde pracuje s troma scenármi: pozitívnym (alebo optimistickým), negatívnym (alebo pesimistickým) a neutrálnym (tzv. zlatá stredná cesta). Aktívnym používaním scenárov je možné súčasne riešiť niekoľko problémov a výsledkov. Vďaka tejto metóde sú účastníci schopní: Identifikovať všeobecné, širšie hnacie sily, ktoré sú aplikovateľné pre všetky scenáre. Identifikovať rôzne pravdepodobné trendy v rámci každej témy alebo trendu (trendy, ktoré sa líšia v závislosti od vašich predpokladov, takže získate pozitívne alebo negatívne perspektívy). Kombinovať rozličné scenáre, takže dostanete sériu scenárov.
Občiansky panel
Občiansky panel predstavuje opakujúce sa priebežné zisťovanie názorov občanov, ktorí predstavujú reprezentatívnu vzorku komunity. V prípade mesta je to zväčša 1000 – 2000 občanov. Účastníci občianskeho panelu sú niekoľkokrát do roka účastníkmi prieskumov na rozličné témy prostredníctvom online dotazníkov, emailov alebo telefonátov. Jeho cieľom je byť reprezentatívnym, konzultatívnym orgánom miestnych obyvateľov. Účastníci sú väčšinou vyberaní náhodným výberom, ale aj ďalšími strategickejšími metódami, aby sa zabezpečilo zastúpenie napr. sociálne znevýhodnených skupín či iných, ťažšie zasiahnuteľných skupín obyvateľov. Pri nábore občanov do panelu je dôležité im jasne komunikovať, čo sa od nich očakáva, aká veľká je miera zapojenia, ako často a po akú dobu. Táto metóda poskytuje inkluzívny prístup pri zaangažovaní jednotlivcov, ktorí sa zvyčajne nezúčastňujú participačných aktivít v komunite. Zvlášť tí občania, ktorí sa nemôžu zúčastňovať pravidelných stretnutí z rôznych dôvodov (fyzické, sociálne, psychologické), by mali byť povzbudení k tomu, aby sa do tohto procesu zapojili.
Hackathony
Hackathony majú svoj pôvod v technologickom priemysle. Ide o intenzívne podujatia, ktoré zvyčajne trvajú 1 – 2 dni, kde programátori a developeri spolupracujú na témach a problémoch, ktoré môžu no i nemusia súvisieť s ich bežnou prácou. Metóda prekročila územie technologického priemyslu a úspešne sa používa na to, aby spojila rôznorodých jednotlivcov, ktorých úlohou je spolupracovať na jednom mieste s cieľom nájsť inovatívne riešenia konkrétnych (sociálnych) problémov. Pri organizovaní hackathonu zvážte prizvanie zaujímavých rečníkov, ktorí poskytnú širší pohľad na riešenú tému a povedú rozmýšľanie počas celého podujatia. Rôznorodosť účastníkov je dôležitá – prizvite účastníkov z rozličných oblastí a s rôznorodou expertízou. Účastníci zvyčajne vyformujú menšie skupiny 4 – 6 ľudí a sú motivovaní k tomu, aby pracovali spoločne na tvorbe riešení pre problém, ktorým sa hackathon zaoberá. Výstupy z malých skupín sa neskôr prezentujú, dolaďujú a vytvárajú sa prototypy. Neočakávajte, že počas hackathonu vyriešite daný problém. Problémy skutočného života sú zložité. Skôr vnímajte hackathon ako zastavenie na dlhej ceste, ktoré slúži k načerpaniu novej energie a nápadov.
Participatívne rozpočtovanie
Programy participatívneho rozpočtovania sú inovatívnym procesom tvorby a realizácie verejných politík. Občania sú priamo zaangažovaní do prijímania politických rozhodnutí. Počas roka sa organizujú fóra, v rámci ktorých majú občania možnosť spolupodieľať sa na alokovaní zdrojov, prioritizovaní širších sociálnych politík a monitorovaní využívania verejných zdrojov. Táto metóda funguje dobre vtedy, keď je v komunite dobre rozvinutý komunitný aktivizmus. Rozhodovacia právomoc, ktorú majú občania v rámci participatívneho rozpočtovania môže byť rôzna – od toho, že občania informujú tých, ktorí majú rozhodovaciu právomoc v samospráve, o svojich preferenciách, až po alokovanie pomernej časti rozpočtu pre priamu správu občanmi. Použitie metódy nie je veľmi úspešné, ak je ich rozhodovacia právomoc veľmi oklieštená. Ak nie je participatívne rozpočtovanie dobre manažované, môže v účastníkoch a občanoch vzbudiť nerealistické očakávania, ktoré povedú k sklamaniu, frustrácii.
SPOLUPRÁCA
Stretnutia veľkých skupín
V rámci tejto metódy je na stretnutie so špecifickou témou pozvaná väčšia skupina občanov. Pri pozývaní na stretnutie majte na zreteli rôznorodosť populácie vašej komunity a pozvite ľudí, ktorí budú môcť poskytnúť rozličné pohľady na riešenú problematiku, problém. Zabezpečte, aby všetci účastníci mali možnosť byť vypočutí. Nevhupnite hneď do riešenia problému – rozohrejte účastníkov prostredníctvom krátkych aktivít na prelomenie ľadov, umožnite účastníkom zoznámiť sa a spoznať sa. Počas stretnutia je dobré pracovať v menších skupinkách, kde sa ľudia lepšie spoznajú a zabezpečí sa lepšia interakcia i priestor pre diskutovanie každého názoru. Ak je to možné, pripravte aj malé občerstvenie a prípadne aj nejaké zábavné aktivity. Zvážte prístupnosť vášho podujatia a ak je to potrebné, poskytnite aj prípadnú kompenzáciu, napr. preplatenie cestovných nákladov.
Spoluvytváranie dokumentu
Táto metóda poskytuje príležitosť spoluvlastniť dokument prostredníctvom podieľania sa na jeho písaní, komentovaní. Tento prístup umožňuje jednotlivcom spolupracovať na projekte v reálnom čase z rôznych miest. Poskytuje príležitosť prispievať do dokumentu v čase, ktorý účastníkom vyhovuje a stavať na najaktuálnejšej verzii dokumentu. Väčšina dokumentov, ktoré sa vytvárajú spoločne, poskytuje možnosť diskutovať a komentovať. Dobre zvážte, kto má prístup k dokumentu, kto si ho môže iba prezerať a kto ho môže aj editovať.
Online komunity
Online komunita predstavuje skupinu ľudí so spoločnými záujmami, ktorí využívajú internet a jeho nástroje na komunikáciu, spoluprácu, prehlbovanie svojich záujmov v čase. Pri manažovaní online komunity je dôležité byť jej lídrom – povzbudzovať účastníkov k interakciám, komentovať, pýtať sa v online fórach. Uľahčite účastníkom participáciu – použite rozličné cesty pre zaangažovanie a pripojenie sa ku komunite (emaily, newslettre, intranet, plagáty atď.). Privítajte nových členov a snažte sa o to, aby sa cítili byť vítaní v komunite a udomácnili sa v nej. Ďakujte členom komunity za to, že sa zapájajú, predkladajte im obsah, ktorý by ich mohol zaujímať, upozorňujte ich na nové aktivity, ktoré by ich mohli zaujímať, čím budete postupne budovať dlhodobú zaangažovanosť. Snažte sa o to, aby vaša online komunita bola miestom, kam ľudia budú chcieť chodiť, inšpirovať sa, diskutovať. Jasne komunikujte dôvod existencie komunity a očakávané reakcie, konverzácie v rámci uverejnených príspevkov – pomôže to členom lepšie sa orientovať a povzbudí ich k prispievaniu. Vyjasnite si cieľ existencie online komunity – to vám umožní lepšie zhodnotiť jej výsledky a efektívnosť.
Open space metóda
Stretnutia organizované metódou open space (otvorený priestor) ponechávajú na účastníkoch, aby definovali program stretnutia, ktorý sa odvíja od jeho ústrednej témy strategického významu. Na úvod sedia účastníci vo veľkom kruhu (príp. sústredných kruhoch) a prvú hodinu stretnutia venujú tvorbe programu stretnutia – jednotlivých menších tematických skupín reflektujúcich ústrednú tému. Všetci účastníci sú súčasne učiteľmi aj učiacimi sa. Keď sa prednesie nejaká téma, všetci majú možnosť sa k nej vyjadriť. Počet účastníkov stretnutia nie je limitovaný. Stretnutie zvyčajne trvá tak dlho, ako je potrebné (1 – 2 dni) a uzavrie sa, keď sa jeho účastníci rozhodnú, že svoju prácu skončili.
Hlavnou myšlienkou za touto metódou je, že ľudia prevezmú vlastníctvo za témy, ktoré sami navrhnú riešiť. Open space funguje najlepšie, keď téma stretnutia je komplexná, ľudia a ich podnety sú rôznorodé, oduševnenie pre vyriešenie problému (ale aj pre hroziaci konflikt) je veľké, a čas, kedy sa malo prísť s riešením bol včera. Je to vhodná metóda, ak počet účastníkov je veľký a program stretnutia si vyžaduje flexibilitu alebo schopnosť vystavať ho na základe potrieb účastníkov. Nevýhodou je, že hoci ide o veľké stretnutie, nevie zaangažovať celý systém tých, ktorých sa problém dotýka. Taktiež sa nezúčastňujú ľudia, ktorí zvyčajne na verejné stretnutia nechodia. Open space metóda pracuje so štyrmi hlavnými princípmi: Ktokoľvek príde, je ten správny človek, ktorý tam má byť. Čokoľvek sa stane, je jediná vec, ktorá sa mohla stať. Kedykoľvek sa začne, vždy je to ten správny čas. Keď je koniec, je koniec.
Pracovné skupiny, študijné krúžky
Ide o skupinu 10 – 15 ľudí, ktorí sa stretávajú pravidelne počas obdobia niekoľkých týždňov alebo mesiacov, aby spoločne riešili kritickú tému v oblasti verejného záujmu demokratickým a spolupracujúcim spôsobom. Ich cieľom je zosumarizovať odporúčania vychádzajúce z ich uchopenia a preskúmania daného problému. Skupina resp. skupiny sú facilitované človekom, ktorý nevystupuje ako odborník na danú problematiku, ale pomáha skupine zostať zameranou na danú tému, problém, pomáha posúvať sa k riešeniu/riešeniam problému, zohľadniť rôzne pohľady a spracovať ťažké otázky. Skupiny by mali byť zostavené tak, aby maximalizovali rôznorodosť názorov, skúseností, zručností. Každý z účastníkov by mal priniesť niečo jedinečné do skupiny. Je dôležité, že jednotlivé prepojené skupiny majú jasne rozdelené úlohy a témy, inak s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k zmätku. Každý člen skupiny a každá skupina potrebujú vedieť, za čo sú zodpovední. Ak sú zodpovednosti nejasné, schopnosť úspešne sa dopracovať k cieľu a viesť úspešný proces, je takmer nemožná.
SPLNOMOCNENIE, POSILNENIE
Platforma pre prijímanie rozhodnutí
Ide o počítačový algoritmus (angl. decision-making platform), ktorý umožňuje veľkej skupine ľudí vyjadriť svoje preferencie a software vygeneruje všetky možné riešenia/rozhodnutia v snahe nájsť to, s ktorým sa najviac stotožní najväčšia skupina ľudí. Online software napomáha verejnému zaangažovaniu a voľbám, v rámci ktorých stovky ba i tisícky ľudí objavia informácie vedúce k rozhodnutiam, ktoré je potrebné prijať. Zároveň zistia, čo sú faktory, ktoré je potrebné zobrať do úvahy, ako napr. maximálny rozpočet, termíny, právne obmedzenia a pod. Na základe všetkých dostupných informácií sa vytvorí ideálne riešenie. Je to dobrý spôsob ako zjednotiť rozličných kľúčových hráčov a maximalizovať ich podporu.
Občianske komisie
Taktiež známe ako verejné poradné komisie. Pozostávajú z občanov – zástupcov konkrétnej komunity resp. aj organizácií a inštitúcií, ktoré v komunite pôsobia. Ich úlohou je poskytnúť expertízu, názor, pohľad na riešenú problematiku. Nominačný proces členov je zvyčajne kombináciou otvorenej výzvy a pozvania zapojiť sa vytipovaným inštitúciám, organizáciám a jednotlivcom s relevantnou expertízou a zručnosťami vo vzťahu k riešenému problému. Členovia sa schádzajú pravidelne, aby poskytovali poradenstvo počas realizácie projektu. Pôsobenie takejto skupiny je zvyčajne časovo ohraničené dĺžkou trvania projektu a viazané na špecifickú tému miestneho významu. Zastúpenie účastníkov v komisii by malo byť rôznorodé. Je to dobrá príležitosť pre členov komunity, aby mohli zdieľať svoje pohľady a skúsenosti, a mať tak vplyv na prijímanie rozhodnutí, ako aj získať vhľad do toho, čo si iní členovia komunity myslia o danej problematike, probléme.
Vytvorenie občianskych komisií má dva hlavné prínosy: Za prvé, komisia môže poskytnúť špecializovanú i praktickú expertízu, ktorá nemusí byť dostupná v rámci ľudských zdrojov obecného/mestského zastupiteľstva a úradu. Zapojení občania môžu viesť lídrov samosprávy v rozhodovaní v dôležitých veciach s minimálnymi nákladmi. Za druhé, komisia môže prepožičať legitimitu a kredibilitu rozhodnutiam obecného/mestského zastupiteľstva. Rozhodnutia zastupiteľstva vychádzajúce z práce komisie majú tendenciu byť vnímané ako férové a zohľadňujúce potreby všetkých občanov. V ideálnom prípade komisia môže pomôcť „predať“ rozhodnutie samosprávy verejnosti.
Občianske poroty
Občianska porota pozostáva zo skupiny obyvateľov, ktorí sú reprezentantmi verejnosti – zvyčajne vybraní náhodným výberom alebo stratifikovaným výberom. Najskôr sú oboznámení s riešeným problémom a jeho aktuálnymi poznatkami a stavom. Ich úlohou je diskutovať možné prístupy riešenia a prísť s odporúčaniami. Témy, ktorými sa zaoberajú občianske poroty sú také, ktoré majú dopad na celú komunitu a kde sa vyžaduje reprezentatívny a demokratický proces prijímania rozhodnutí. Členovia občianskej poroty môžu krížovo preskúmať daný problém a predvolávať si rozličných expertov (ako „svedkov“), ktorí majú poskytnúť rôznorodé pohľady na riešenú problematiku.
Občianske poroty majú skôr dopĺňať iné formy konzultácií s občanmi, než ich úplne nahradiť. Zvyčajne jestvuje poradný orgán s vysokou expertízou v danej oblasti, ktorý sa zaoberá odporúčaniami občianskej poroty a zvažuje, ktoré z nich budú zapracované ďalej. Byť členom poroty kladie na jej účastníkov vyššie nároky v podobe analytických zručností, keďže rozhodujú o komplexných témach, čo by malo byť zohľadnené pri výbere. Inštitúcia alebo organizácia, ktorá vytvorila občiansku komisiu, by mala byť pripravená akceptovať výsledky jej práce, inak stráca na kredibilite. Je to vhodná technika na vyrovnanie pozície moci medzi zvolávajúcou inštitúciou (napr. obecné/mestské zastupiteľstvo) a občanmi, či občanmi navzájom. Zvážte organizovanie zasadnutia občianskej komisie ako verejného zasadnutia alebo jeho prenášanie cez internet.
Projekty komunitných indikátorov
Projekty komunitných indikátorov sú také, v ktorých komunity majú víziu udržateľnej budúcnosti a ustanovili indikátory, pomocou ktorých budú sledovať progres. Zoznam indikátorov je rôzny a zväčša je ich tvorcom sama komunita. V tomto prístupe sú indikátory vybrané z ohľadom na nejakú tému alebo s ohľadom na cieľovú skupinu (napr. deti a mladí ľudia), pričom cieľom je kolektívne zisťovať trendy v oblasti kvality života danej komunity. Projekty komunitných indikátorov poskytujú príležitosť diskutovať o tom, čo je dôležité, systematicky preskúmavať, či sa veci zlepšujú alebo zhoršujú, a určiť priority pre zodpovedajúcu politickú odozvu.
Indikátory merajú, čo je pre komunitu dôležité a či sa v danej veci komunita posúva správnym smerom. Bez indikátorov je ťažké určiť, či v danej dôležitej oblasti bol zaznamenaný pozitívny progres. Indikátory poskytujú základné vedenie v tom, čo je potrebné urobiť a akým spôsobom, aj so zaangažovaním verejnosti. Najúspešnejšie projekty v tejto oblasti zdieľajú nasledovné tri charakteristiky: 1. Komunita vytvorila víziu svojej budúcnosti, v ktorej je rovnováha medzi ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi potrebami. Pohľad do budúcnosti je dlhodobý, nie iba v rozmedzí niekoľkých rokov, ale skôr dekád či generácií. 2. Vo vízii sú zakomponované názory čo možno najširšieho spektra komunity. 3. Komunita rozhodla, akým spôsobom sa bude určovať a zaznamenávať progres pri dosahovaní stanovenej vízie.
Komunitný rozvoj založený na jej aktívach
Ide o metódu (angl. Asset-based Community Development), ktorej cieľom je udržateľný rozvoj komunít vychádzajúci z ich silných stánok a potenciálu. Zahŕňa v sebe zhodnotenie zdrojov, zručností a skúseností, ktoré sa nachádzajú v danej komunite; organizovanie komunity okolo tém, ktoré poháňajú jej členov dopredu; a určenie a vykonanie potrebných opatrení. Táto metóda využíva vlastné aktíva a zdroje komunity ako základ pre rozvoj, posilňuje členov komunity prostredníctvom povzbudenia k tomu, aby využili to, čo už v komunite je. Kľúčovými princípmi tejto metódy sú: Každý má talenty a niečo, čím môže prispieť do rozvoja komunity. Vzťahy budujú komunitu – ľudia musia byť prepojení, aby sa mohla komunita udržateľne rozvíjať. Občania sú v centre záujmu – sú hlavnými aktérmi, nie prijímateľmi. Lídri angažujú ďalších – široká báza pre akciu v komunite. Ľudia sú v centre záujmu – bojujte proti apatii prostredníctvom načúvania potrebám ľudí. Počúvajte – rozhodnutia musia byť založené na konverzáciách, v ktorých sú ľudia skutočne vypočutí. Pýtajte sa – pýtať sa na nápady a podnety je udržateľnejšie ako poskytovanie odpovedí a riešení.
Použité zdroje
Tamarack Institute
Index of Community Engagement Techniques
Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“
Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.reformuj.sk.
