Efektívnosť programov vo voľnom čase detí a mladých ľudí

Voľný čas tvorí v živote detí a mladých ľudí významný priestor. O jeho vyplnenie a pozitívne ovplyvňovanie sa snaží veľa rôznorodých inštitúcií a organizácií. Predstavujeme niektoré výskumné zistenia, ktoré poukazujú na to, aké atribúty by mali mať kvalitné programy pre deti a mladých ľudí v ich voľnom čase, aby boli pre ich rozvoj prínosné. Tieto môžu pomôcť rodičom pri nasmerovaní svojich detí; organizáciám a inštitúciám, ktoré s deťmi a mladými ľuďmi pracujú pre revidovanie svojej činnosti a tvorbu nových programov a projektov; ako aj pre zástupcov štátnej a verejnej správy, nadácií a iných podporovateľov, pre rozhodovanie sa o tom, do akých programov a projektov je najlepšie investovať.

Na Slovensku jestvujú rozličné možnosti organizovaných a dospelými vedených aktivít pre deti a mladých ľudí. Sú to predovšetkým aktivity a činnosti, ktoré poskytujú školské kluby detí, centrá voľného času, základné umelecké školy, rozličné krúžky, kluby a projekty na školách vedené samotnými učiteľmi alebo inými organizáciami a inštitúciami, aktivity a programy rozličných mimovládnych organizácií, ale aj cirkví, komerčných subjektov, športových klubov, kultúrnych ustanovizní. Sú tu aj projekty aktívnych občanov či samospráv, ktoré vidia, že pre ich deti a mladých ľudí nie je dostatok príležitostí, preto sa s tým rozhodli niečo robiť. Ak sa na tieto programy pozrieme „zhora“, bez ohľadu na to, kto ich realizuje a zameriame sa skôr na ich obsah, môžeme hovoriť o troch najtypickejších programoch:

Viacúčelové programy 

Sem zaraďujeme programy s rôznorodejšími aktivitami a zameraním ako napríklad činnosť školského klubu detí alebo činnosť mimovládnych organizácií klubového charakteru, ktoré sa zvlášť prostredníctvom skupinovej spolupráce snažia budovať životné zručnosti detí a mladých ľudí, angažovanosť v komunite aj rozvíjať líderské zručnosti.

Akademické programy 

Sem zaraďujemeprogramy, ktoré majú pomôcť deťom a mladým ľuďom s učením a zlepšením si akademických výsledkov, predovšetkým písanie si domácich úloh, doučovanie a rozširovanie vedomostí v súvislosti s predmetmi v škole.

Programy na rozvoj špecifických záujmov 

Sem zaraďujeme programy, ktoré sa venujú rozličným špecifickým oblastiam záujmovej činnosti či už v oblasti športu, umenia, spoločenských a prírodných vied, praktických zručností atď. realizované najčastejšie v rozličných krúžkoch, centrách voľného času, v základnej umeleckej škole, športových kluboch, kultúrnych ustanovizniach a pod. 

Investovanie do programov voľného času vychádza z troch hlavných faktorov: 

1. Deti a mladí ľudia, ktorí nemajú zmysluplne vyplnený voľný čas a nie sú pod dozorom dospelých, majú väčšiu tendenciu k rizikovému správaniu. 

Tento faktor môžeme chápať ako preventívny. Skúsenosti z Islandu, kde štát masívne investoval do voľnočasových príležitostí pre deti a mladých ľudí jasne ukazujú, že v krajine výrazne kleslo sociálno-patologické správanie detí a mladých ľudí. Žiaľ, od vyzdvihovania islandského prístupu k reálnym zmenám na Slovensku, ale aj v iných krajinách, je ešte dlhá cesta a väčšinou sa neprijali žiadne účinné opatrenia (a s nimi súvisiace potrebné investície). Taktiež u nás chýbajú spoľahlivejšie dáta a hĺbkovejšie výskumy – oblasť voľného času či neformálneho vzdelávania alebo práce s mládežou je v nevýhodnom postavení oproti formálnemu vzdelávaniu a školstvu, preto sa musíme opierať najmä o zahraničné štúdie, tie však tiež hovoria jasne. Istú snahu vyvíja a z času na čas podporuje MŠVVaŠ SR v rámci dotačnej podpory pre dôkazy o prínose neformálneho vzdelávania a práce s mládežou.

2. Prístup detí a mladých ľudí k rozvojovým aktivitám vo voľnom čase je vysoko závislý na príjmoch rodiny.

Rodiny s vyšším príjmom míňajú na voľnočasové aktivity svojich detí viac peňazí, čím sa zároveň prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými deťmi a mladými ľuďmi v príležitostiach ktoré majú nielen vo voľnom čase, ale vďaka aktivizovaniu sa vo voľnom čase a s ním súvisiacim rozvojom životných a ďalších zručností aj v živote. Preto je dôležité, aby štát, samospráva, nadácie a ďalšie subjekty podporovali zmysluplné programy pre deti a mladých ľudí, zvlášť tých, ktorí majú menej finančných možností. Takéto vyrovnávacie opatrenie sa im viacnásobne vráti v tom, že tieto deti a mladí ľudia budú úspešnejší v osobnom, rodinnom a pracovnom živote v dospelosti. 

3. Deti a mladí ľudia z nízkopríjmových rodín zväčša zaostávajú za svojimi rovesníkmi z bohatších rodín v akademických výsledkoch – tieto im môžu pomôcť zlepšovať práve programy vo voľnom čase. 

Aj na Slovensku je známe, že rodiny s nízkymi príjmami často nevedia zabezpečiť dostatočne podnetné prostredie pre rozvoj svojich detí, do školy preto nastupujú s rozpoznateľným znevýhodnením v podobe pripravenosti na školskú dochádzku a úspech, ako aj v oblasti sprevádzania a podpory v procese učenia a vzdelávania. Súčasný školský systém tak, ako je nastavený a ako funguje, vôbec alebo vo veľmi obmedzenej miere dokáže systematicky pomôcť týmto deťom a mladým ľuďom, pracovať s nimi. Práve programy vo voľnom čase pomáhajú deťom a mladým ľuďom vyrovnávať spomenuté znevýhodnenia, pomáhajú im písať domáce úlohy, doučovať. Sú dôležitým nástrojom zlepšenia školskej úspešnosti detí a mladých ľudí. 

V praxi väčšinou nejestvujú čisto izolované programy, vyššie popísané charakteristiky a formy majú tendenciu sa v rôznej miere prekrývať. Aby sme ich však mohli nazývať programami v pravom slova zmysle, mali by zahŕňať nasledovné charakteristiky: pozostávajú z plánovaných a štruktúrovaných aktivít pre skupinu detí a mladých ľudí; sú vedené dospelými (príp. vyškolenými rovesníkmi, zväčša staršími); počítajú s pravidelnou účasťou; sú realizované v bezpečných na to určených priestoroch ako škola, klub, klubovňa, komunitné centrum a pod.  

Na základe metaanlýzy vybraných, predovšetkým evaluačných štúdií, J. McCombs, A. Whitaker a P. Yoo v publikácii „The Value of Out-of-school Time Programs“ (2017) určili nasledovné prínosy programov vo voľnom čase detí a mladých ľudí:

Prínos programov vo voľnom čase pre deti a mladých ľudí v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja (nonkognitívnych schopnosti a zručností) a v oblasti zlepšenia správania nastáva až vtedy, ak sa tieto oblasti v priamej práci s deťmi a mladými ľuďmi cielene rozvíjajú. 

K rozvoju týchto oblastí ako pridruženému javu iných organizovaných voľnočasových aktivitách dochádza len v malej, štatisticky nevýznamnej miere. Konkrétnejšie môžeme napríklad povedať, že ak deti a mladí ľudia navštevujú program, ktorý sa venuje rozvoju komunikácie, spolupráce a pod. a má zaradené takéto činnosti vo svojom obsahu, potom sa tieto zručnosti rozvíjajú aj u detí a mladých ľudí a môžeme ich pozorovať aj v rodine, škole, v živote. Ak sa cielene nerozvíjajú, napr. ak len všeobecne tvrdíme, že šport rozvíja fair play, spoluprácu a pod. ale tieto kvality nie sú s deťmi a mladými ľuďmi vedome reflektované, tak k ich uvedomeniu a uplatňovaniu skôr nedochádza. 

Programy vo voľnom čase, ktoré sa venovali predovšetkým rozvoju čitateľskej a matematickej gramotnosti, mali pozitívny vplyv na zlepšenie akademických výsledkov pokiaľ boli relatívne intenzívne (niekoľkokrát do týždňa) a didakticky prepracované. 

Programy, ktoré majú vo svojom obsahu zakomponovanú aj pomoc s domácimi úlohami, majú pozitívny dopad na to, že deti a mladí ľudia majú napísané domáce úlohy a teda, nemajú za ich nevypracovanie zlé známky. Neukázala sa však súvislosť medzi vypracovanými domácimi úlohami a zlepšením prospechu detí a mladých ľudí – tak v rámci programov vo voľnom čase, ako aj, vo všeobecnosti. To platí zvlášť pre deti na prvom stupni základnej školy. Vo vyšších ročníkoch môžu (ale zároveň nemusia – štatistická významnosť nie je vysoká) domáce úlohy čiastočne (resp. trochu) prispievať k zlepšeniu akademických výsledkov. 

Zakomponovanie prvku zlepšovania akademických vedomostí a zručností do programov vo voľnom čase pre deti a mladých ľudí na základnej škole, zvlášť na prvom stupni, nevedie k zníženiu počtu detí a mladých ľudí, ktoré sa programu zúčastňujú. 

Je však potrebné myslieť na to, že takéto aktivity musia byť realizované v otvorenej atmosfére, v ktorej deti a mladí ľudia nezažívajú frustráciu z toho, že niečo nevedia, ale radosť z objavovania, učenia sa novým veciam, zo zvládnutia učiva. Výskumne sa to potvrdilo pri deťoch a mladých ľuďoch z nízkopríjmových rodín, pri ostatných výskumy chýbajú.

Kvalita programu a jeho zámernosť majú vplyv na jeho výsledky

Či už ide o rozvoj osobnostných a sociálnych zručností alebo o rozvoj akademických zručností, ako už bolo spomenuté. Kvalitu programu môžeme vnímať v dvoch hlavných líniách – v metodicko-didaktickej prepracovanosti a v profesionalite pracovníkov, ktorí sa venujú deťom a mladým ľuďom. 

Metodicko-didaktická prepracovanosť 

Tá sa prejavuje napr. v jasných inštrukciách deťom a mladým ľudom čo a ako majú robiť; orientáciou na úlohu, ktorú majú splniť a výsledok, ktorý majú dosiahnuť; prepracovanosťou materiálov ako napr. pracovných listov, s ktorými pracujú; interakciou medzi pracovníkmi programu a deťmi a mladými ľuďmi. 

Profesionalita pracovníkov 

Prejavuje sa napr. ich pozitívnym reagovaním na deti a mladých ľudí; používaním prívetivej a rešpektujúcej komunikácie; angažujúci a entuziastický prístup k deťom a mladým ľuďom; vytvorenie celkovej pozitívnej klímy a stabilného pracovného kolektívu. 

Deti a mladí ľudia musia programy vo voľnom čase navštevovať pravidelne a dlhodobo, aby mali na nich reálny vplyv, ktorý sa potom prejaví aj v ich správaní či v školských výsledkoch. Jednorazové alebo krátkodobé aktivity sú dobré na pozitívne vyplnenie voľného času, rekreáciu, ale zväčša nemajú väčší dopad na deti a mladých ľudí, ktorí sa ich zúčastnia. 

Vo všeobecnosti sa tvrdí, že programy pre deti a mladých ľudí vo voľnom čase prispievajú k budovaniu sociálneho kapitálu prostredníctvom nadväzovania priateľstiev s dospelými a rovesníkmi; vytváraním nových príležitostí a skúseností; a znižovaním nerovností na strane detí a mladých ľudí z nízkopríjmových či znevýhodnených rodín. Tieto prínosy sú však v malej miere poskytovateľmi programov reportované a výskumníkmi skúmané, preto je dôležité venovať týmto aspektom a ich skúmaniu väčšiu pozornosť a priestor. 

Na programy vo voľnom čase detí a mladých ľudí sa okrem vyššie popísaného výchovno-vzdelávacieho hľadiska môžeme pozerať aj ako na formu sociálnej služby pre rodičov, kedy je o deti a mladých ľudí postarané, sú v bezpečí, a ich rodičia môžu pracovať. Výskumy ukazujú, že začlenenie detí a mladých ľudí do programov vo voľnom čase má pozitívny vplyv na zamestnanosť rodičov a udržanie si práce. 

Odoprúčania

Autori danej štúdie ďalej formulujú nasledovné odporúčania:

Pri rozhodnutiach o investovaní peňazí, štát a samosprávy, ako aj nadácie a ďalší podporovatelia programov vo voľnom čase detí a mladých ľudí by mali vedieť, že investovanie do týchto programov pre deti a mladých ľudí z nízkopríjmových rodín sa oplatí, investície by však mali byť dostatočné na to, aby zabezpečili kvalitné programy a pracovníkov, inak pôjde skôr o sociálnu službu v zmysle dozerania na deti a mladých ľudí v ich voľnom čase, bez naplnenia ich rozvojových možností. V tomto chápaní by snaha poskytovateľov programov vo voľnom čase detí a mladých ľudí poskytovať dlhodobé, zámerné a kvalitné programy mala byť ocenená zodpovedajúcim financovaním, či vytvorením podmienok na ich činnosť. 

Poskytovatelia financií na programy vo voľno čase detí a mladých ľudí by mali očakávať a vyžadovať, že tieto programy budú svojimi aktivitami skutočne napĺňať ciele, ktoré si v programe stanovili, čím sa maximalizuje ich rozvojový potenciál pre deti a mladých ľudí. 

Programy vo voľnom čase detí a mladých ľudí a ich poskytovatelia, by sa mali snažiť zabezpečiť pravidelnú a dlhodobú účasť každého dieťaťa a mladého človeka v programe, aby tieto mali na neho pozitívny dopad. 

Záverom by sme chceli uviesť, že ak deti a mladí ľudia počas svojho detstva a dospievania navštevujú viacero rozličných programov vo voľnom čase, venujú sa rôznorodým aktivitám v ktorých získavajú rozličné vedomosti, zručnosti, postoje, obohacuje ich to viac, ak sa zamerajú iba na jednu oblasť a jeden program. 

Použité zdroje

McCombs, J., Whitaker, A., Yoo, P. (2017) The Value of Out-of-school Time Programs. RAND Corporation. 

Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.reformuj.sk.   

Snímka1