Predstavujeme vám základné informácie o tom, ako zapájať deti a mladých ľudí do architektonického plánovania, ktoré odzneli počas verejnej debaty organizovanej Nadáciou pre deti Slovenska. Hosťami boli architekti a urbanisti Krystína Stará, Ján Urban a Ivan Siláči, ktorí majú bohaté skúsenosti so zapájaním detí a mladých ľudí predovšetkým do tvorby verejných priestorov v meste.
Prečo zapájať deti a mladých ľudí
Deti a mladí ľudia predstavujú veľkú skupinu užívateľov priestoru v meste, na dedine, v otvorenej krajine. Veľmi často sú však z konzultácií a participatívnych procesov vynechávaní resp. ich názor nie je (dostatočne) vypočutý a braný do úvahy.
Zároveň sú deti a mladí ľudia aj najvýznamnejšou skupinou, ktorá vo verejnom priestore pôsobí a všímajú si veci, ktoré dospelí už nevidia, pretože si na ne zvykli. Buď je im to jedno, alebo to nevnímajú a prechádzajú to bez povšimnutia. Deti a mladí ľudia majú oveľa menej zaťažený pohľad na veci. Tiež sú menší, mladší, zraniteľnejší, ich pohľad je citlivejší voči rôznorodým potrebám rozličných skupín obyvateľstva a ich potrieb.
Odborníci nevedia byť všade naraz, preto je dôležité hovoriť s obyvateľmi, ktorí na danom území žijú, oni sú naň experti. Odborníci by mali hľadať možnosti, ako od nich dostať vstupy, nápady a podnety. Keď máme správne nástroje, vieme dostať potrebné informácie pre dobré rozhodnutia.
Nejde len o zbieranie nápadov od detí a mladých ľudí, ale zároveň je tu zastúpená aj snaha vzdelávať v architektonicko-urbanistických alebo občiansko-spoločenských témach. Keby sme sa o architektúre a urbanizme učili od detstva, malo by to vplyv na kvalitu diskusie aj rozhodnutí. V súčasnosti, keď sa pozrieme na diskusiu v rámci verejných rozhodovaní, tak je skôr polarizovaná buď „za“ alebo „proti“. Častokrát rozhoduje ten, kto má moc, nie vždy kompetentne, s prihliadnutím na všetky zainteresované a dotknuté strany, ich potreby a požiadavky. Občania zas nie vždy vedia, kedy a ako môžu do rozhodovania vstúpiť, na čo majú nárok.
Zapájaním získavajú deti a mladí ľudia vzťah k priestoru, v ktorom vyrastajú. Keď zažijú, že fyzicky môžu meniť prostredie, v ktorom žijú, táto skúsenosť v nich zostane aj v budúcnosti a je väčší predpoklad, že budú aktívne a zodpovedne pristupovať k tomuto prostrediu a jeho tvorbe aj v budúcnosti. Zároveň sa učia o procesoch, ktoré musia prebehnúť – kto všetko je do rozhodovania zapojený, čo treba v rámci rozhodovania absolvovať, ako to celé funguje.
Deti a mladých ľudí je možné zapájať do všetkých tém od abstraktných, ktoré sa týkajú strategického plánovania, po menšie komunitné projekty, kde v ideálnom prípade dochádza aj k ich realizácii. Deti a mladých ľudí je taktiež možné zapájať do priestorového plánovania, územného plánovania. Tento prístup sa dá využívať aj v rámci participatívneho rozpočtu.
Výstupy od detí a mladých ľudí sa dajú využívať široko – nielen na priame intervencie v priestore, ale môžu byť súčasťou zadania architektonickej súťaže, verejnej zákazky. Zároveň ide o veľmi dobrý a kvalitný analytický podklad pre spracovávateľov konkrétnych projektov.
Metódy zapájania detí a mladých ľudí
Plánovací proces začína analýzou aktuálneho stavu. Najskôr sledujeme dostupnosť a priechodnosť daným priestorom. Rozoberáme problémy a hodnoty daného miesta. Keď sa s deťmi a mladými ľuďmi s priestorom oboznámime, ukážeme im, ako inak sa na daný priestor pozerať, čo všetko si môžeme všímať. Taktiež sa venujeme tomu, ako ten priestor využívajú alebo naopak – ako by ho chceli využívať a nemôžu.
Osvedčili sa metódy, ktoré sú viac aktívne, pri ktorých sa niečo robí – ideálne vonku, prípadne, ak to nie je možné, využívame názorné a demonštračné aktivity. Snažíme sa maximalizovať prácu v teréne – minimálne prechádzka po danom priestore, ale ak nám to škola alebo počasie dovolia, tak sa snažíme ostať vonku až do konca.
Na začiatku si terén prehliadame, prizývame rozličných lektorov, ktorí poskytujú rôzne uhly pohľadov na daný terén z pohľadu ich profesie – v závislosti od toho, čo chceme docieliť, čo chceme deti a mladých ľudí naučiť, akými aspektmi plánovania sa zaoberáme.
Ak v rámci konzultácií s deťmi a mladými ľuďmi spolupracujeme so školou a je nám to umožnené, využívame interaktívne tabule, kedy si odfotíme to, čo nás v teréne zaujíma, a potom na fotku prikresľujeme jednotlivé prvky. Rôzne verzie si ukladáme v počítači.
Osvedčila sa nám práca s mapou. Nevyužívame len asi najznámejšie pocitové mapy. Na mape sa dá riešiť priamo potenciálne využitie priestoru – mapa sa dá rôzne dokresľovať, prekresľovať podľa aktuálnych podnetov od detí a mladých ľudí.
Využívame tiež simulačné, rolové hry, ktoré riešia aktuálne problémy v rámci územného plánovania, napr. priestor na parkovanie. Deti a mladí ľudia predstavujú rozličných aktérov, snažia sa pozrieť na daný problém z ich uhlov pohľadu, zhromažďujú argumenty a následne sa snažia hľadať kompromisy či dosiahnuť konsenzus.
Ďalšou z metód je vytváranie rozličných modelov a koláží. Takto sa dá pracovať aj s deťmi vo veľmi mladom veku alebo s deťmi a mladými ľuďmi s intelektovým postihnutím. Túto metódu sme úspešne použili v práci s deťmi v špeciálnej škole. Ich špecifická situácia, resp. špeciálne potreby by nemali byť dôvodom na vylúčenie z participácie. Je našou zodpovednosťou hľadať vhodné metódy na to, aby sme ich zapojili a získali aj ich názory a podnety.
Používame rozličné metodické hry. Niektoré sme aj sami vytvorili a sú dostupné na stránke architektiveskole.cz. Napríklad hra Mestské puzzle, kde deti spoznajú svoje mesto a s pomocou symbolov, ktoré znázorňujú rozličné prvky v meste a krajine, si vytvoria svoje vlastné mesto. Často to využívame pri zmenách v meste, ak by sa napr. mala nahradiť stará továreň, čím by to bolo, čo si o tom myslia.
Nech už použijeme akékoľvek metódy, dôležité je, aby práca detí a mladých ľudí bola vhodne vedená, s vysvetľovaním, ale bez manipulácie. Taktiež je dôležité z výstupov detí a mladých ľudí priebežne robiť poznámky, tieto následne ďalej interpretovať.
Na čo si dať pozor
V prípade zapájania detí a mladých ľudí do architektonického plánovania je dôležité dať si pozor na to, aby sa z participácie detí a mladých ľudí nestala akcia politickej reprezentácie. Aby vstupy detí a mladých ľudí našli aj reálnu odozvu – či už voči samospráve alebo súkromnému investorovi. Je dôležité ich presvedčiť, aby do práce zaangažovali aj deti a mladých ľudí a aby ich názory boli zohľadnené.
Je dôležité mať stanovaný cieľ – či je cieľom získať od detí a mladých ľudí iba dáta alebo ich chceme aj vzdelávať. Ak chceme získať informácie, tak aké.
V našej práci sa snažíme deťom a mladým ľuďom niečo vracať, preto je pre nás dôležitá vzdelávacia zložka. Deti a mladí ľudia by mali minimálne vedieť prečo tam ste, prečo sa ich na to pýtate, čo vám oni môžu poskytnúť, čo vy s tými informáciami urobíte, aká je odhadovaná miera ich vplyvu.
Práca s každou skupinou je v niečom výnimočná. Je potrebné sa neustále vzdelávať, nespoliehať sa na rutinu – funguje maximálne iba v základných rysoch programu, ale vždy ide o jedinečnú skúsenosť, ktorú formujú samotní ľudia, ktorí sú práve zapojení. V prípade, že v práci komunikujete so školou, je dobré spolupracovať s jej reprezentantmi, učiteľmi, ktorí vám vedia poskytnúť informácie o skupine, s ktorou idete pracovať, či majú niektorí z detí a mladých ľudí nejaké špeciálne potreby, ako ich zohľadniť.
Častým problémom, najmä na začiatku spolupráce s deťmi a mladými ľuďmi, je prispôsobenie reči. Je dôležité vedieť im vysvetliť veci tak, aby tomu rozumeli. Ak daným veciam nerozumejú, hoci ide o dobrú aktivitu, tá ich nebaví, začne ich nudiť a má to vplyv nielen na motiváciu, záujem. To sa odrazí aj na výstupoch, pretože ak deti a mladí ľudia tým veciam nerozumejú, tak sa nemôžu ani adekvátne vyjadriť či ísť dostatočne do hĺbky.
Jednou z našich snáh je tiež, aby sa deti a mladí ľudia do takýchto procesov zapájali aj v budúcnosti, aj keď budú dospelí. Aby im priestor, v ktorom žijú, nebol ľahostajný. Tomu sa snažíme napomôcť aj tým, že chceme, aby si ten proces užili, bol pre nich zaujímavý, zábavný, angažujúci. A zážitok, ktorý s nami majú, môže mať veľký vplyv na to, či sa v budúcnosti zapoja alebo nie. Niekedy stačí jedna skúsenosť – dobrá alebo zlá – pre to, či sa v budúcnosti zapojím alebo nie.
Veľmi často sa používa metóda pocitových máp. Tu je dôležité zdôrazniť, že všetky takto získané dáta a údaje je potrebné veľmi poctivo analyzovať a interpretovať. Vždy sa snažíme detí a mladých ľudí pýtať, ak majú nejaký názor, čo ich k nemu viedlo, čo je za tým. Ak niekde ukážete dáta bez akéhokoľvek vysvetlenia a kontextu, tak sa s týmito údajmi dá veľmi ľahko manipulovať a tieto dáta zároveň veľmi znižujete v očiach niekoho, kto si primárne myslí, že deti a mladí ľudia by sa do takéhoto plánovania nemali zapájať, pretože ten človek tam vidí len rozličné farebné bodky a obrázky od detí, nevidí tú hodnotu za tým.
Taktiež je veľmi dôležitá osobnosť toho, kto participačný proces vedie, aby ho neovplyvňoval. Mal by byť skôr nezávislým pozorovateľom, ktorý posúva debatu doplňujúcimi otázkami: „Čo si o tom myslíš?“, „Prečo si to myslíš?“, robiť si poznámky, fotografie. Keďže sa však na začiatku snažíme deti a mladých ľudí najskôr vzdelávať, ukázať im rozličné pohľady a príklady, tak sa môže stať, že kontaminujeme ich názory našimi. Ak napr. používate referenčné projekty, tak je dobré vybrať také, ktoré nevedia presne preniesť do priestoru, ktorý spolu riešite, aby vo výsledku nereplikovali príklady, ktoré ste im ukázali.
Za zlý. resp. neukončený projekt považujeme taký, kedy sa deti a mladí ľudia nedozvedia, čo sa s ich názormi stalo. Mali by dostať spätnú väzbu. Napr. keď sa z ich názorov a podnetov spracuje projekt, tak sa im ukáže čo a ako bolo zapracované a kde, a čo nebolo, s vysvetlením prečo nie. Bez spätnej väzby môžu mať pocit, že robili niečo zbytočne, čo môže následne viesť k nechuti zapojiť sa do takýchto alebo podobných procesov v budúcnosti. Tu býva najväčšie riziko na projektoch pre samosprávu, pretože plánovanie veľmi dlho trvá, niekedy sa v rámci procesu zmení vedenie v obci, preto je potrebné sa k jej predstaviteľom vracať a pripomínať, že deti a mladí ľudia ešte nedostali spätnú väzbu a je dôležité im dať vedieť, v akom stave je daný proces a projekt.
Príklady aktivít a projektov
Tvory mesta je názov krúžku, ktorý začal fungovať pri jednej z pobočiek Petržalskej knižnice. Architekti sa tam stretávajú s deťmi z neďalekej školy v intervale raz za jeden až dva týždne. Spoločne sa učia nazerať na priestor v ich bezprostrednom okolí z rozličných uhlov pohľadu s prispením rôznych odborníkov, ktorí sú na krúžok prizývaní. Výstupom sú malé intervencie vo dvore knižnice. Jedným z poučení projektu je, že množstvo ľudí, ktorí chcú spolupracovať, môže byť prekvapivo veľké, dôležité je začať sa pýtať, stretávať, vysvetľovať, vťahovať do spolupráce. Takto sa rozvinula spolupráca so školou, knižnicou, zodpovednými pracovníkmi na miestnom úrade. Jedným z výstupov od detí bola potreba tieňa, ktorý by zabezpečili stromy, ktoré je potrebné vysadiť. Zistilo sa, že na miestnom úrade majú podobné úvahy a tak sa v rámci realizácie plánuje aj so zapojením samotných detí.
Young Folks LC je organizácia mladých ľudí z Lučenca, ktorí realizovali rozličné intervencie vo verejnom priestore. Najskôr skôr s aktivistickým prístupom, postupne sa ich činnosť profesionalizovala, čo bolo spôsobené aj tým, že niektorí z nich sa vydali na štúdium architektúry.
Organizovali napr. „Parking day“, počas ktorého obsadzovali miesta na parkovanie ľuďmi a ich aktivitami, aby vzbudili pozornosť v otázky rovnováhy miesta pre autá a miesta pre ľudí. Aj vďaka tomu, že robili rôzne podujatia v meste, tak sa samospráva začala pozerať inak na plánovanie mesta a začala rozmýšľať nad pomermi, aký priestor dáva autám a parkovaniu, a aký občanom. Napríklad, pri obnove strednej školy zmenila pomer priestoru pre parkovanie a chodcov v prospech chodcov.
Inej organizácii v Lučenci sa podarilo upozorniť na problematiku znižovania bariér pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu. Dôležitý bol osobný zážitok primátorky mesta a pracovníkov mesta – skúsiť sa pohybovať po meste na invalidnom vozíku. Táto skúsenosť mala vplyv na citlivejšiu politiku a plánovanie v tejto oblasti v meste.
Ďalšou z aktivít bola revitalizácia mestského parku. Na začiatku využili spomienky ľudí, ktorí ho zažili inak – pýtali sa ich, čo tam zvykli robiť, ako to fungovalo, čo tam radi robili. Uskutočnili tiež malé plánovacie stretnutie, na ktorom deti a mladí ľudia kreslili a písali, čo by chceli v tom parku mať, robiť – sami alebo aj spolu s rodičmi. Následne boli prizvaní na brigády, ktoré sa opakovali niekoľko rokov a postupne začali zveľaďovať park.
Neskôr sa aj v spolupráci s mestom pustili do obnovy ihrísk, dvorov pri bytových domoch. Neosvedčilo sa však všeobecné písanie a kreslenie nápadov detí a mladých ľudí. Ukázalo sa ako potrebné a účinné spájať sa s konkrétnymi ľuďmi, ktorí na danom mieste žijú. Pričom zapájanie nie je len do plánovania, ale aj do samotnej realizácie. Takto aktuálne prebieha revitalizácia jedného vnútrobloku v Lučenci – Malinovského dvora.
Záznam verejnej diskusie
Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“
Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.
