Bratislavčanka s chorvátskymi koreňmi Ema Šimková patrí k mladým komunitným lídrom, ktorým záleží na detailoch a ponuke prostredia, v ktorom žijú. Má vycibrené umelecké cítenie. Na nedostatok umenia a kultúry v mestskej časti Devínska Nová Ves, kde žije, sa bude sústrediť pri realizácii svojho projektu. Ema je totiž členkou skupiny 28 mladých ľudí z 2. ročníka nášho programu Spojme hlavy a toto je krátky rozhovor s ňou. Príjemné čítanie.
Tvojím pôvodným projektovým zámerom, ak sa nemýlim, bolo zachrániť staré kino v Devínskej. Prečo to nepôjde? Aký je jeho osud a dá sa s tým niečo urobiť?
Nie, nemýliš sa. Od začiatku však bola táto idea ukážkovou utópiou. Keďže ide o veľkú a celkom poškodenú budovu, jej oprava je naozaj zložitým projektom. Navyše, v mojej aktuálnej životnej etape skrátka nemám dostatok vedomostí, schopností, kontaktov ani tak dynamickú osobnosť, vďaka ktorým by som vedela podobný projekt zrealizovať, prípadne presvedčiť miestne zastupiteľstvo, aby z kina urobili svoju prioritu číslo jeden. Avšak, aj bez môjho presviedčania bola renovácia kina zaradená do rozpočtu na nasledujúce roky (2022-2024). Čo ma prekvapilo, ale zároveň aj veľmi potešilo.
V prihláške si písala o tom, či už s kinom alebo bez neho, že chceš v rámci svojho projektu ozvláštniť kultúrny život v Devínskej Novej Vsi. Zrejme si v nej aj vyrástla, tak nám pokojne povedz, čo máš na nej rada a čo ti v nej naopak chýba?
Je to veľmi pokojná mestská časť Bratislavy. Medzi typické miesta Devínskej určite patrí vrch Devínska Kobyla s vyhliadkou, pod ňou pieskovec Sandberg a automobilka Volkswagen. Zaujímavosťou je, že Devínska Nová Ves je špecifická históriou spätou s Chorvátskom – máme tu múzeum chorvátskej kultúry aj chorvátsky folklórny súbor Grbarčieta. Aj ja mám chorvátske korene. Osobne mi v Devínskej počas roka chýbajú zaujímavé kultúrne podujatia. Samotná mestská časť organizovala minulé leto koncert kapely Medial Banana a pár oldies párty, ktoré majú určite pre ľudí význam, ale ja by som tu veľmi rada spropagovala aj tú stránku umenia, ktorá rozvíja kreativitu a záujem človeka o okolitý svet. Naopak, veľmi oceňujem aké dobré podmienky pre šport Devínska ponúka – viaceré ihriská, vonkajšie športoviská a dlhé cyklotrasy.
Nedávno si robila v Devínskej verejný prieskum zameraný na kultúru vo vašej mestskej časti. Čo ti z neho vyšlo? Po akej kultúre Devínčania túžia?
Nepodarilo sa mi prieskum dostatočne spropagovať, získala som menej ako 50 odpovedí, takže sa určite neviem vyjadriť za Devínčanov, keďže ide o skupinu asi 16 tisíc ľudí. Spätne si uvedomujem, že aj 160 odpovedí by prezentovalo iba jedno percento obyvateľov, navyše z jednotvárnej skupiny ľudí používajúcich sociálne siete. Hoci som nezískala reprezentačnú vzorku túžob Devínčanov, aspoň som mala možnosť prečítať si množstvo zaujímavých pohľadov na kultúru a zahĺbiť sa do tejto otázky aj osobne.
V prieskume si sa ľudí pýtala otázky, aký má podľa nich kultúra význam a aká je jej rola v spoločnosti. Aká je tvoja odpoveď na tieto otázky?
Kultúra obohacuje ducha, rozširuje obzory, prináša životu pridanú hodnotu, je to cukor, korenie a v niečom aj nevyhnutná voda. Myslím si, že kultúra, špeciálne vizuálne a hudobné umenie, nám pomáha rozvíjať kreativitu a zvedavosť. Dnes môžem hľadať skrytý politický kontext dvoch štvorcov nakreslených rôznymi farbami, zajtra sa v mojom mozgu vďaka tomu ľahšie stvorí revolučná idea formátu Einsteinovej teórie relativity. Verím, že kreativita a zvedavosť sú extrémne dôležité v medziľudských vzťahoch – pri hľadaní kompromisov alebo pozitív v nepriaznivých vlastnostiach našich blízkych, kolegov a spolužiakov. Kultúra tiež ponúka priestor ventilovania emócií v našom chladnom racionálnom spoločenskom systéme. Možno keby sme mali všetci povinnú arteterapiu, ľudia by boli menej náchylní nechať emócie zatieniť ich úsudok.
Ja vnímam prístup Slovákov ku kultúre, respektíve väčšinovej slovenskej spoločnosti, celkom povrchne. Ako keby sme na tú kultúru ešte poriadne ani nedozreli. V tom pravom zmysle slova. Vidieť to na našom vzťahu k historickým budovám, ktoré nám tu chátrajú, na tom, čo nám beží v TV v hlavnom vysielacom čase, ale aj na tom, ako sa správame k umelcom počas pandémie a kto má najviac sledovateľov na Instagrame. Keď ideš na kultúru ty, kam ideš, alebo po čom siahneš, čo sleduješ?
S tvojím pozorovaním sa stotožňujem. Na druhej strane rozumiem, že keď je človek nespokojný so svojím životom, nemá vhodné kanály, ktorými by tieto emócie vypúšťal von a nevie, ako by mohol svoju situáciu zmeniť, pozrie si v televízii radšej niečo, pri čom môže beztrestne kričať po postavách na obrazovke, prípadne si predstavovať, ako by sa cítil, keby bol bohatý ako tie celebrity. Ja siaham po rôznych veciach. Najčastejšie idem za kultúrou naslepo, keď narazím na zaujímavý plagát, alebo odporúčanie na sociálnych sieťach. Pre ilustráciu, za posledné mesiace som takto navštívila napríklad festival súčasnej hudby pre pokročilých Next, prezentáciu Davida Rothenberga, hudobníka, ktorý spolupracuje so zvieratami a performatívnu prednášku o vzťahoch v Slovenskej národnej galérii. Niekedy ide čisto o estetický zážitok, inokedy sa teším úvahám o spoločnosti. Teraz, keď sme doma, je mojím záchrancom hudba. Točím sa okolo žánrov od soulu po alternatívu, dobrým príkladom je už spomínaný David. Veľké nadšenie zažívam pri objavovaní neznámych lokálnych talentov, ktorých je tu neúrekom. Nie som však úplne imúnna voči impulzom utekať od reality. V takých prípadoch si púšťam sitcomy typu How I Met Your Mother.
Emka, ty kultúru aj študuješ, alebo sa na to chystáš, keď si si ju vybrala ako nosnú tému projektu? Prosím ťa, povedz nám niečo o sebe – kde nájdeme tvoju kultúru medzi riadkami?
Momentálne som v maturitnom ročníku štvorročného programu na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave, kde sa sústredím na informatiku a filozofiu. Moje kultúrne zázemie je v tom, že odmalička hrám na gitare, donedávna som tancovala vo folklórnom súbore a medzitým som chvíľu hrala v divadle, takže som s umením trávila veľkú časť svojho voľného času. Dnes občas hrávam pre radosť, ale hudbu radšej počúvam a kochám sa, ako sa mi láme svetlo v okuliaroch. Na plány sa ma posledný rok pýtajú všetci a ja sa stále topím v mori možností, z ktorých si neviem vybrať. Doteraz som si podala prihlášku na Janáčkovu akadémiu múzických umení do programu Hudobný manažment a na Masarykovu univerzitu do programu Estetika v kombinácií s informatikou. Dnes sa chystám študovať niečo blízke umeniu, ale zajtra to môže byť úplne inak. Pre kultúru, teda primárne pre umenie, som sa v rámci projektu rozhodla preto, lebo ma napĺňa krásnymi pocitmi a je nevyhnutnou súčasťou môjho života. Doteraz som sa tejto oblasti venovala iba málo a v najbližšej dobe by som sa do nej chcela ponoriť hlbšie. Verím, že mi to okrem ukojenia mojej zvedavosti poskytne aj príjemné stretnutia s kolektívmi ľudí, s ktorými budeme svojou troškou prispievať ku krajšiemu a otvorenejšiemu svetu.
Ako dobrovoľníčka sa venuješ tvorbe online katalógu možností pre stredoškolákov na vzdelávanie mimo školy. Vieš, čo dnes mladí radi robia vo voľnom čase a o aký typ dobrovoľníctva sa zaujímajú?
V rámci KOMPASu zatiaľ nezbierame dáta, ktoré by nám jasne povedali, na čo ľudia najviac klikajú, no z ostatných aktivít organizácie Pre stredoškolákov vyplýva, že najviac sa mladí trápia otázkou budúcnosti, riešia vysoké školy a prácu. Možno je to pre nedostatok priestoru objavovania našich špecifických talentov počas vyučovania. Z mojich pozorovaní, a z pozorovaní mojich kamarátov, vyplýva, že sa najviac venujeme asi rozvoju našich osobností – čítaním, absolvovaním rôznych kurzov, pomáhaním v oblasti, ktorá nás zaujíma či budovaním rodinných aj kamarátskych vzťahov. Snažíme sa aj športovať. Neviem odhadnúť, čo mladých najviac baví ako dobrovoľníkov. Za seba viem povedať, že najzaujímavejšie je pre mňa plánovanie podujatí a zháňanie potrebných materiálnych zdrojov, čiže komunikácia a vytváranie fungujúcej štruktúry.
Kam za kultúrou do Bratislavy? Máš nejaký obľúbený podnik, reštauráciu či bar, alebo kaviareň, divadlo, galériu a kníhkupectvo?
Toto je moja najobľúbenejšia otázka. (smiech) Tento rok som objavila A4 (čítaj ako „áštvorku“), centrum nezávislej kultúry. Je to môj obľúbený spoločenský fenomén. Ide o priestor, ktorý okrem príjemnej atmosféry ponúka zaujímavý hudobný, divadelný, tanečný aj filmový program. Veľa obsahu zverejňujú aj online, takže si ho ľudia môžu pozrieť kdekoľvek. Ako druhé by som rada spomenula zvukové laboratórium LOM Space. Návštevníci tam nájdu asi trochu alternatívnejšie výtvory, no tie o to viac oživujú kreativitu! Nakoniec by som spomenula Novú Cvernovku, ktorá prináša a podporuje nie len kvalitnú kultúru, ale vytvára aj veľmi sympatický priestor so zaujímavým príbehom.
Mohlo by vás zaujímať:
- Kiežby každý z nás videl na tom druhom to dobré. Bez ohľadu na to, čo nás rozdeľuje, hovorí komunitný líder Erik
- Človek, vedomý si svojich kvalít, sa nemusí schovávať za rómstvo, hovorí mladý komunitný líder Lukáš
- Študovať v zahraničí, vrátiť sa domov a budovať lepšie Slovensko. To chcú mladí komunitní lídri Aďa a Dominik
- Odštartovali sme 2. ročník programu Spojme hlavy pre mladých komunitných lídrov
_________________________________________________________________________
Vzdelávací program Spojme hlavy realizujeme v rámci projektu Mladí komunitní lídri. Projekt Mladí komunitní lídri je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Projekt finančne podporila aj Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.
