Hranie je zábava bez ohľadu na vek. O rešpektovaní pravidiel, o učení hrou aj o grafomotorických zošitoch
Čo dnes deti hrajú a akým hrám by mohli venovať viac pozornosti na počítači, ale aj na stole? Opýtali sme sa tých, ktorí sa radi hrajú a hrám rozumejú – spoluautora projektu a portálu o hrách s názvom Vlčátá.sk Silvestra Bučeka, Šimona Šicka, spoluzakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti Pixel Federation, ktorá vyvíja hry a Ivy Šulganovej z Albi, jednej z najväčších sietí darčekových predajní so širokým sortimentom spoločenských hier na Slovensku. Zaujímalo nás:
- Prečo je dôležité, aby sa deti hrali?
- Mali by sme sa s deťmi hrať aj my dospelí?
- Pri akých hrách si môžu deti osvojiť vedomosti z rôznych oblastí vzdelávania?
- Ktoré hry idú na dračku a ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť?
- Ktoré cibria zmysly či motoriku detí so zdravotným znevýhodnením?
- Prečo je dôležité, aby sa deti hrali? Nech už sú to skladačky, stolové hry alebo tie počítačové.
Silvester Buček z Vĺčatá.sk: Hranie sa je staršie ako samotná ľudská kultúra. Aj v prírode vidíme, že takmer všetky sociálne zvieratá, ale aj množstvo solitárnejších druhov, sa v nejakej forme hrá. Či už sú to mačky trénujúce svoje schopnosti, alebo vrana, ktorá používala kúsok plastu ako sánky a zabávala sa tak na streche. Dalo by sa teda povedať, že potreba hrať sa má priam biologickú povahu. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že hry rozvíjajú množstvo našich sociálnych zručností – učenie sa rolám, komunikáciu, tímovú prácu, súťaživosť a podobne. Hry, aj keď nie všetky, nás tiež učia prehrávať, čo je jedna z ich najdôležitejších funkcií. Sme pri nich angažovaní a sústredení, nútia nás premýšľať. Keď v knihe preskočíte stránku, spravidla sa nič nestane, no keď nepochopíte niečo v hre, často sa ďalej nedostanete, alebo skrátka prehráte. Inak tiež funguje naša motivácia pri hraní. Niektoré hry sú skutočne komplexné a vyžadujú desiatky hodín hrania, aby sme ich pochopili. Keď sú však navrhnuté dobre, množstvo ľudí sa bude tieto dlhé hodiny učiť a hrať s radosťou. Pomaly si to uvedomujú aj školy a firmy, a prostredníctvom gamifikácie začínajú zlepšovať svoje vzdelávacie procesy.
Šimon Šicko z Pixel Federation: Netvrdíme, že v školách alebo pri učení sa treba iba hrať, ale samotná hra je najprirodzenejší spôsob učenia sa. Deti pri hre získavajú zručnosti nevyhnutné pre komplexitu dnešného sveta. Už len rešpektovanie pravidiel hry je dôležitou súčasťou našich životov, hľadanie nových riešení je zase nevyhnutnosťou pre inovácie. Každá hra, aj tá najbanálnejšia, rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa. Samozrejme, je potrebné vyberať hry tak, aby deti ostali vo flow – aby sa príliš nenudili, alebo aby neboli vystresované ťažkopádnosťou hry. Dôležité je, aby sme deťom hry pravidelne obmieňali a tým ich „čelendžovali“. Naše deti sa napríklad môžu hrať počítačové hry denne 40 minút, hrajú sa však aj so stolovými hrami. Všetci by sme sa mali hrať.
Ivana Šulganová z ALBI: Učenie je pre každého prínosom. Každá novonadobudnutá vedomosť, zručnosť či schopnosť človeka rozvíja a robí z neho lepšiu verziu seba samého. Hry sú úžasným nástrojom pre učenie, pretože sú zábavné, ľahko pritiahnu detskú pozornosť, rozvíjajú ho po fyzickej i psychickej stránke, a to všetko hravou formou. Či už sa dieťa hrá so skladačkami, stolovými hrami či počítačovými, všetky sú pre neho prínosom.
Mali by sme sa s deťmi hrať aj my dospelí? Vy sa hráte?
Silvester Buček z Vĺčatá.sk: Samozrejme. Hranie sa spoločných hier je jeden z najlepších spôsobov bondingu medzi ľuďmi. Prežívate spolu nejaké emócie, ktoré môžu byť často intenzívne, no zároveň ich prežívate v bezpečnom priestore hry. Okrem toho, ako sme spomínali vyššie, hry majú kadejaké zaujímavé obsahy, o ktorých sa dá následne debatovať. Takto sa snažíme pracovať aj my vo Vĺčatách – k recenzii uvádzame aj námety na diskusie o daných hrách. Koniec koncov, hranie je zábava bez ohľadu na vek. Priemerný vek hráčov sa predsa pohybuje okolo 33 rokov. Bohužiaľ, v časti spoločnosti ešte pretrváva predsudok, že hranie je „niečo pre deti“, a že dospelí by mali tráviť čas niečím produktívnejším. No potom si tí ľudia sadnú pred televízor a pozerajú Oteckov alebo Súdnu sieň. Hry sú, naopak, jedným z najlepších spôsobov trávenia voľného času, pretože vyžadujú viac ako len pasívne prijímanie. Väčšina z nás sa hrá nielen v rámci oddychu, ale v rozličnej miere aj pracovne. Napríklad u nás vo Vĺčatách sa niektorí venujú, okrem písania recenzií pre portál, hrám aj akademicky. Trochu tak občas strácame rozdiel medzi prácou a zábavou, ale k tomu nakoniec smeruje pravdepodobne celá spoločnosť.
Šimon Šicko z Pixel Federation: Dospelí by sa s deťmi hrať mali. Spoločnou hrou alebo športovou aktivitou sa viem deťom niekedy priblížiť viac ako rozhovorom. Najčastejšie hráme tabletovú hru Brawl Stars, pri ktorej sa deti učia kooperácii v tíme a potom hrávame šach, pri ktorom zase rozvíjame strategické myslenie. Rodič je zodpovedný za výber hier, ktoré jeho deti hrajú. Mal by mať o nich prehľad podobne ako o tom, čo pozerajú v televízore. Musím povedať, že my doma dodržiavame filmový PG rating veľmi prísne. Hra znamená spoločne strávený čas, interakcia napomáha tvorbe spoločných väzieb a spomienok. My sme s rodičmi hrávali pexeso a karty, dnes hráme s deťmi doskové hry, kreslíme si, vytvárame si vlastné postavičky, s ktorými sa oni potom hrajú. Hrávajú sa aj digitálne hry, samozrejme adekvátne ich veku, a často spolu – jeden pomáha druhému.
Ivana Šulganová z ALBI: Myslím, že žiadny človek by nemal zabúdať na dieťa v sebe. Ja naň myslím často a moje dve deti mi v jeho rozvoji pomáhajú niekoľkokrát do týždňa. Verím, že je dôležité, aby sa hrávali i dospelí, a to hneď z troch dôvodov:
- aj dospelí sa popri hre učia, premazávajú mozgové závity, to je potrebné v každom veku,
- spoločnou hrou viacerých hráčov sa dospelí dokážu vrátiť v čase a znovu prežiť vzrušenie a napätie, ktoré hra so sebou prináša. Tieto, možno zabudnuté pocity z detstva, malé víťazstvá, vytvárajú v tele endorfíny, hormóny šťastia, ktoré potrebuje každý z nás,
- samostatnou hrou si dospelí musia nájsť čas sami na seba a to je veľkým prínosom pre ich psychickú pohodu.
Dospelí robia často rozdiel medzi hrou a učením. Sama si to z detstva pamätám. A pritom sa to dá tak ľahko spojiť. Teraz, pri dištančnom vzdelávaní, sa deťom rodičom i učiteľom iste zídu tipy na hry, pri ktorých si deti môžu osvojiť vedomosti z rôznych oblastí vzdelávania. Dáte nám nejaké?
Silvester Buček z Vĺčatá.sk: Na prepájanie práce a zábavy majú psychológovia rozličné názory, no hry a učenie k sebe nepochybne patria. Už malé deti sa hrou učia. Dokazuje to sama príroda. Problémom je, že so stúpajúcim vekom sa komplexnosť poznatkov zväčšuje a jednoduché hry už na rozvoj zručností a vedomostí nestačia. V tom spočíva krása digitálnej doby – existuje množstvo hier, ktoré nás učia o komplexnejších témach. U nás na vlcata.sk nájdete vyše stovku recenzií na zaujímavé hry, či už komerčné alebo tie, ktoré sú dostupné zdarma. Ešte na začiatku pandémie sme pripravili portál Učím online, kde učitelia aj rodičia nájdu tipy na hry a vzdelávanie hrou podľa jednotlivých školských predmetov.
Šimon Šicko z Pixel Federation: Ako prvú hru by som odporučil šach. Deti pri ňom rozvíjajú svoju pamäť, musia si pamätať pohyby figúrok a rozvíjajú pri ňom aj strategické myslenie. Starším deťom by som odporučil zahrať si Sid Meierovu Civilizáciu, kde sa okrem základných poznatkoch o rôznych civilizáciách naučia strategicky rozmýšľať. Zároveň získajú prehľad vynálezov a objavov ľudstva.
Ivana Šulganová z ALBI: Považujeme za správne tvrdenie, že nie je dôvod robiť rozdiel medzi hrou a učením. Práve na báze tohto tvrdenia sme pre deti vytvorili vzdelávacie koncepcie Kvído a Kúzelné čítanie, ktoré sú hravé, zábavné a samotné učenie sa je ich sprievodným efektom. Kvídove hry vytvárame s odborníkmi, často i učiteľmi, takže sú na precvičovanie školských vedomostí hrou priam stvorené. U nás doma teraz hrávame Rýchle čísla. Je to jednoduchá kartová hra, v ktorej môžu spolu hrať „matematici“ rôznej úrovne. Každá kartička totiž obsahuje až desať príkladov rôznej náročnosti, a teda aj mne dajú niektoré príklady naozaj zabrať. Aký dopad má táto hra na deti? Moja dcéra, ktorá matematiku nikdy nemala v obľube, sa nedávno umiestnila na 3. mieste v Pytagoriáde v ich triede v treťom ročníku. Úžasné! Ďalšími skvelými hrami pre viac hráčov na precvičenie školského učiva sú Rýchle slovíčka – angličtina, Hravé čítanie – čítanie s porozumením, Íčka – vybrané slová a Ulov 10 – matematika. Pre hru jednotlivca určite odporúčam Kúzelné čítanie. Pre tých, ktorí tieto interaktívne „hovoriace“ knihy nepoznajú – ide o spojenie knihy a elektronickej ceruzky, ktorá po priložení na obrázok či text v knihe prečíta text, báseň či pieseň ukrytú v ilustrácií. Je to výborný nástroj napríklad na učenie cudzích jazykov, pretože dieťa si spája slová nahovorené rodeným spíkrom so situáciami znázornenými na obrázkoch v knihe a tak si celé „učivo“ prirodzenejšie zapamätá. Dištančne sa vzdelávajúce deti sa môžu okrem angličtiny a nemčiny takto vzdelávať i v dejepise – Hravé slovenské dejiny, prírodovede – Hravá prírodoveda, Ľudské telo, Svet zvierat, Človek a príroda či v zemepise – Slovensko, Atlas sveta, Vesmír.
Strategické, rodinné, hlavolamy, športové, fantasy, historické, pre najmenších aj pre tínedžerov. Ktoré idú na dračku a ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť?
Silvester Buček z Vĺčatá.sk: Medzi prominentné počítačové a konzolové hry, prevažne medzi chlapcami, patria vždy strieľačky. Nehynúci Counter Strike bol populárny už pred dvoma dekádami. Obľúbený je aj Fortnite. Nejde zrovna o edukačnú zábavu, ale deti si pri nich rozvíjajú reflexy, prácu v tíme a môže to byť brána k iným počítačovým zručnostiam. Dievčatá väčšinou preferujú hry ako je Sims, kde simulujú tvorbu mesta. No a potom sú tu tituly, ktoré stierajú rozdiely medzi preferenciou u pohlaví, napríklad Minecraft. Najväčšie dni slávy už má za sebou, no stále má novým hráčom a hráčkam čo ponúknuť. Bežne sa stretávame s tým, že sa dieťa začalo zaujímať o to, ako si vytvoriť a nastaviť server pre svoju Minecraft hru a nakoniec sa týmto spôsobom dostalo k novej vášni – informatike. To je, mimochodom, dobrá vyhliadka do budúcnosti. Pozrime sa teraz na hry, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Vedeli ste napríklad, že Fakulta histórie Gdanskej Univerzity vyrobila naozaj zaujímavú hru, v ktorej sa staráte o kanalizáciu stredovekého mesta? Alebo, že máme zoznam hier, ktoré by chemikári mohli využiť ako nepovinné a zábavné domáce úlohy? Prípadne, že v susednom Česku vznikol zaujímavý simulátor astronóma a dokumentárna hra o živote v protektoráte Čechy-Morava? Všetky tieto tituly sú fascinujúce a my ich pomáhame dostať do povedomia. Rodičia, ktorí majú doma deti vo veku okolo 10 až 12 rokov majú ešte veľkú šancu ovplyvniť výber hier, ktoré dovolia svojim ratolestiam hrať, my preto cielime hlavne na nich a ich učiteľov.
Šimon Šicko z Pixel Federation: Často sa ma dospelí pýtajú, aby som im odporučil nejakú dobrú hru pre deti rôznych vekových kategórií, ideálne edukačnú, aby hrou neplytvali čas, a keď už, aby sa aj niečo naučili. Možno aj preto sa dnes snažia mnohí vývojári natlačiť do hier edukačné prvky a prekuknú to len deti – potom ich tá hra veľmi rýchlo prejde. Pritom akákoľvek hra ich niečo naučí a nemusí to byť len o tom, že na záver si budú lepšie pamätať dátum bitky o Bielu horu. Napriek tomu si, z môjho pohľadu, hry, ktoré sa snažia adresovať aj náročnejšie témy, napríklad This war of mine, alebo Valliant Heart zaslúžia viac pozornosti.
Ivana Šulganová z ALBI: Hlavolamy sú v obľube u detí aj dospelých už mnoho rokov. Zo spoločenských hier sa obľube tešia hry pre menšie deti, rodinné, vzdelávacie a párty hry. Stratégie a fantasy by si určite zaslúžili väčšiu pozornosť, pochopenie pravidiel takejto hry je však najľahšie priamo pri hre s niekým, kto ju už pozná. Učenie je vždy sprievodným efektom hry, hoci predpokladám, že príliš hrychtivý záujemcovia často narazia na problém s nedostatočným pochopením hry, preto ju potom radšej odložia bokom. V dnešnej dobe však vznikajú kluby hier, ktoré sa venujú hraniu tohto typu hier, aktuálne on-line. To je skvelý spôsob na jednoduché vysvetlenie hry a navnadenie na jej hranie.
Nájdeme u vás aj hry, ktoré cibria zmysly alebo dokonca motoriku detí so zdravotným znevýhodnením?
Silvester Buček z Vĺčatá.sk: Pred pár rokmi sme mali možnosť robiť rozhovor s chlapcom, volá sa Ondrej Vrábel. Vo svojich 14 rokoch sa rozhodol vytvárať hry pre deti so špeciálnymi potrebami. Dnes je z neho takmer 20-ročný dospelý muž. Známym sa stal aj vďaka oceneniu Krištáľové krídlo, ktoré za tento svoj projekt s názvom Pinf hry získal. Práve takéto iniciatívy sa v súčasnosti stávajú veľmi cennými – technológie idú dopredu a nemali by zabúdať ani na deti a dospelých so zdravotným či iným znevýhodnením. Malým deťom však treba čas pred obrazovkou limitovať tak, aby to nebolo pre ne škodlivé. O tom, ako to robiť, sa čitatelia dočítajú v článkoch, ktoré sme nedávno napísali u nás na vlcata.sk.
Šimon Šicko z Pixel Federation: U nás doma veľmi nie.
Ivana Šulganová z ALBI: Áno! Znovu musím dať do pozornosti chobotničku Kvída a jeho hry. Na ich tvorbe sa totiž podieľajú nielen pedagógovia, ale i odborníci rôzneho zamerania – detskí psychológovia, logopédi, špeciálni pedagógovia. Na rozvoj grafomotoriky výborne pomáhajú Roztancované fixky. Ide o grafomotorické zošity, ktoré obsahujú zmazateľné fixky. Vďaka nim môže dieťa úlohy plniť opakovane a opraviť sa, ak so svojou prácou nie je spokojné. V ponuke sú dva druhy, pre deti staršie ako tri roky a pre deti staršie ako päť rokov. Rozvoj zmyslov veľmi zaujímavým spôsobom zabezpečujú Kvídove Pexesá pre bystré hlavičky. Nejde o bežné pexesá, v týchto spája dieťa kartičky podľa logickej zhody, nie obrázkovej. Napríklad modrá kartička patrí ku kartičke s vodou, sú tam aj kartičky so zvieracími rodinkami. Nájdeme tam aj kartu s hádankou a druhú s obrázkom, ktorý je jej riešením, kartu s ležiacim človekom a druhú s obrázkom postele. Navyše kartičky z pexesa o predmetoch a činnostiach majú popisky aj v anglickom jazyku, takže okrem prirodzenej logiky, pozornosti a pamäte, sa dieťa učí aj angličtinu. To je skvelá vec!
