Čo vyplýva z diskusií fokusových skupín zložených z aktérov zodpovedných za úroveň výchovy a vzdelávania v Banskej Bystrici? Kto sú kľúčoví aktéri inkluzívneho vzdelávania na školách a prečo potrebujú spolupracovať s detskými neurológmi? Sú deti otrokmi tréningov, doučovaní, krúžkov a jazykových kurzov?
S Monikou Tomovčíkovou sme v Nadácii pre deti Slovenska úzko spojení od roku 2019. Vtedy sa stala jednou z absolventiek a absolventov nášho programu na podporu inkluzívneho vzdelávania v slovenských základných školách s názvom Škola inkluzionistov. Okrem toho je učiteľkou a zástupkyňou riaditeľa na Základnej škole Okružná v Michalovciach, kde sa venuje najmä žiakom prvého stupňa. Dnes je jednou z vedúcich aktérok nášho projektu na tvorbu stratégie pre inkluzívne vzdelávanie v troch partnerských mestách. Monika má na starosti Banskú Bystricu. Práve to, ako takáto stratégia vzniká a koho ovplyvní, je témou tohto rozhovoru s Monikou.
Krátko o projekte Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania
Nápad vytvoriť univerzálnu stratégiu na podporu inkluzívneho vzdelávania pre slovenské samosprávy vznikol v našom vzdelávacom tíme v Nadácii pre deti Slovenska. Z programov na podporu inkluzívneho vzdelávania na základných školách (Škola inkluzionistov) a materských školách (Inkluškôlky) máme skúsenosť, že v jednotlivých regiónoch Slovenska nestačí podporovať školy „len“ vzdelávaním pedagógov či odborných zamestnancov. Dôležitá je podpora celkovej klímy školy, dôležití sú všetci aktéri v škole – žiaci a ich rodičia, všetci zamestnanci a vedenie školy prepojené so zriaďovateľom školy, ktorým je často práve samospráva.
S rôznymi samosprávami naprieč Slovenskom máme v nadácii dlhoročné a pozitívne skúsenosti. Túto dobrú prax sme sa rozhodli využiť práve v spolupráci s troma partnerskými mestami – s Banská Bystrica, Poltár a v Nové Zámky. Na jeseň v roku 2021 sme sa preto pustili do výskumnej činnosti, ktorej cieľom je vytvorenie stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania na samosprávnej úrovni. Dôraz pritom kladieme na efektívnu spoluprácu medzi školou, zriaďovateľom aj širšou komunitou, do ktorej patria rodičia, mimovládne organizácie či mestskí poslanci.
Monika, aký vplyv bude mať tento projekt, ktorý realizujete v Banskej Bystrici, Nových Zámkoch a Poltári, na vzdelávanie v týchto samosprávach?
Hlavným cieľom tohto projektu je vytvoriť stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania na úrovni každej zo samospráv, či už vytvorením novej, alebo modifikáciou a doplnením existujúcej stratégie v oblasti vzdelávania. Zriaďovatelia môžu navyše školy, ktoré v rámci mesta pôsobia, významne podporiť na ceste k inklúzii nielen vytvorením materiálneho zázemia, teda konkrétnou stratégiou, ale aj podporou inkluzívnych tímov, teda personálnym zložením a spoluprácou viacerých škôl, rodín a mimovládnych organizácii.
Ako takáto stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania vlastne krok po kroku vzniká?
Dôležitá je dobrá spolupráca všetkých členov tímu. Dohody, ujasnenia pojmov, štruktúra aj rozdelenie úloh. Potom začína práca v samotnom regióne. Ja som zodpovedná za mesto Banská Bystrica. Prvým a veľmi dôležitým krokom, aby sme zistili, ako mesto pochopilo a spracovalo národné dokumenty súvisiace s inklúziou a inkluzívnym vzdelávaním, je audit. Východiskom pre vypracovanie takéhoto auditu je štúdium a analýza dokumentov súvisiacich s problematikou inkluzívneho vzdelávania na úrovni samosprávneho kraja, na úrovni mesta a čiastočne aj okresu. Počas analýzy dokumentov sme úzko spolupracovali so Školským úradom, konkrétne s oddelením školstva a športu, kde nám poskytli doplňujúce informácie aj odpovede na naše otázky k jednotlivým témam. Po spracovaní auditu nasledovali fokusové skupiny s riaditeľmi a riaditeľkami materských a základných škôl, pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl, zamestnancami oddelenia školstva Miestneho úradu v Banskej Bystrici aj so zástupcami mimovládnych organizácii. Tieto tri stretnutia ešte viac doplnili náš audit, pretože poukázali na problematiku z viacerých uhlov pohľadu priamo z praxe. Tieto kroky sa opakujú v každej samospráve, avšak s inou expertkou.
Čo si vlastne môžeme predstaviť pod fokusovými skupinami?
Sú to vedené diskusie, ktorých cieľom je, v našom prípade, zisťovanie potrieb a bariér inkluzívneho vzdelávania či interpretácia východiskových situácií v homogénnych jednoliatych skupinách v slovenských školách. Už som spomínala, že sa ich zúčastnili pedagogickí a odborní zamestnanci, riaditelia škôl a zriaďovatelia, aj zástupcovia z mimovládnych organizácií. Mojou úlohou bolo, aby účastníci mojich fokusových skupín porozumeli téme inklúzie, aby sme počas diskusie zistili, aká je autentickosť situácie na školách a aké sú možnosti spolupráce v komunite. Je dôležité, aby sa toto všetko odohrávalo v bezpečnom prostredí, aby diskutujúci necítili ohrozenie, fokusové skupiny boli preto anonymné.
Čo vás v rámci tvorby tejto stratégie čaká najbližšie?
Aktuálne v Banskej Bystrici končíme fokusové skupiny s mimovládnymi organizáciami. Bolo dosť ťažké stretnúť sa s ich členmi – veľká časť z nich sa zapojila do pomoci Ukrajine a ľuďom prichádzajúcim na Slovensko. Som rada, že sa nám to nakoniec podarilo. Mesiace jún a júl budú venované samotnému spracovaniu stratégie pre jednotlivé mestá Banská Bystrica, Poltár a Nové Zámky. Následne ju odkonzultujeme s kľúčovými aktérmi, dopracujeme a zverejníme. Po tejto teoretickej časti projektu budú nasledovať vzdelávacie aktivity zamerané na podporu inkluzívneho vzdelávania pre pedagogických a odborných zamestnancov, spracovanie publikácie Inkluzívne vzdelávanie – skúsenosti a možnosti samospráv, ktoré majú záujem na budovaní a skvalitnení inklúzie a inkluzívneho vzdelávania a konferencia na zverejnenie záverov tohto tohto projektu.
Existuje dnes na úrovni štátu či samotných miest, v ktorých robíte projekt, už nejaká moderná forma stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania? Alebo aspoň snaha o podporu a kroky podnecujúce spoluprácu medzi zriaďovateľmi a školami?
Na úrovni štátu existujú národné programy, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, napríklad Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2017 až 2027, máme štátne vzdelávacie programy pre predprimárne vzdelávanie aj pre základné školy. Každá samospráva a školy si ale tieto strategické materiály spracúvajú a prispôsobujú tak, aby zohľadňovali špecifické regionálne podmienky. Sú mestá a školy, kde sa im to darí lepšie, no máme aj samosprávy, kde je táto problematika na okraji záujmu. Napríklad mesto Poltár podporilo vytvorenie miest pre pomocné vychovávateľky v materských školách. Takmer každá materská škola má pomocnú vychovávateľku, v Banskej Bystrici to funguje tiež, ale v menšom rozsahu. Aj do projektu Podporujúce profesie v edukácií detí a žiakov I a II Metodicko-pedagogického centra je zapojených málo škôl, hoci tento projekt pomohol vytvoriť pracovné pozície pre pedagogických asistentov aj odborných zamestnancov, čo sú kľúčoví aktéri inkluzívneho vzdelávania na školách.
Čo bude môcť štát, respektíve ministerstvo školstva, prevziať z tohto projektu na podporu rozvoja inkluzívneho vzdelávania a budovania stratégie?
V tomto momente je veľmi ťažké na túto otázku odpovedať, keďže len teraz začíname s prípravou stratégií a končíme s fokusovými skupinami, ale ktovie, možno to bude práve sieťovanie aktérov inklúzie na úrovni miest.
Spomínali ste, že ste v Banskej Bystrici, Poltári aj v Nových Zámkoch robili audit verejných politík. Čo z neho v skratke vyplynulo?
Nepoznám podrobne audity všetkých troch samospráv, ale mestá Poltár a Banská Bystrica sa nachádzajú v jednom samosprávnom kraji, preto východisková situácia bola v tomto bode rovnaká. Mesto Banská Bystrica má veľmi dobre spracovanú koncepciu rozvoja školstva v meste na roky 2021 až 2026. Zachytáva súčasný stav školstva v meste, identifikuje jeho najväčšie problémy, ich príčiny a následky v školstve. Súčasťou tohto konceptu rozvoja je aj strategický plán rozvoja, ktorý tiež zahŕňa oblasť podpory vzdelávania obyvateľov mesta so sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Zaujímavá je časť tohto dokumentu s názvom Nultý akčný plán stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na rok 2021, ktorý vychádza zo strategických dokumentov štátu v oblasti školskej politiky. Koncepcia je dobrá, už ju len treba začať realizovať v praxi v plnom rozsahu a s dostatkom finančných prostriedkov.
Vráťme sa ešte k fokusovým skupinám, konkrétne k tým z Banskej Bystrice. Čo z nich vyplynulo?
V skratke – všetci účastníci vnímajú covidové obdobie v školstve negatívne. Online vzdelávanie nepomohlo žiadnej skupine detí, obzvlášť deťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo tým so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami. Najviac sme sa v diskusii venovali problematike odborného personálneho zabezpečenia škôl a materských škôl. Tí sú v inklúzii kľúčovými aktérmi. Ďalšou veľkou témou bola spolupráca s detskými neurológmi, psychiatrami či psychológmi, ktorí poskytujú, a to nielen deťom, odbornú starostlivosť. V neposlednom rade sme sa rozprávali aj o nízkej spolupráci so strednými školami, ktoré vzdelávajú deti so špecifickými potrebami a tie zo sociálne znevýhodneného prostredia. Kryštalizuje sa mi tu teda v rámci tvorby stratégie pre inkluzívne vzdelávanie jedna úloha – ako zosieťovať všetkých spomenutých aktérov a sfunkčniť ich spoluprácu v prospech detí a ich rodín.
Čo je podľa vašich fokusových skupín potrebné na to, aby vedeli základné, stredné školy a škôlky efektívnejšie reagovať na potreby detí a spolupracovať?
Všetci chápu potrebu inkluzívneho vzdelávania, ale chápu aj to, že bez dostatku finančných prostriedkov a pripravených učiteľov to nebude možné. Bez peňazí nemôžu vytvárať školské podporné tímy či zakúpiť kompenzačné pomôcky. Len požiadavka na pedagogických asistentov tu zostáva nenaplnená už dobrých desať rokov. Cítia aj to, že potrebujú viac spolupracovať s rodinou detí. Diskutujúci sa zhodli aj na tom, že v Banskej Bystrici je nedostatok detských lekárov, najmä neurológov a psychiatrov. O to ťažšie je s nimi spolupracovať. To je však celoštátny problém. Ako nevyhnutnú uvádzajú všetci aj efektívnu prípravu budúcich pedagógov, ktorí dnes študujú na vysokých školách.
V prepise z fokusových skupín v Banskej Bystrici zaznelo, že deťom chýba obyčajný život. Chceme od nich príliš sofistikované veci, chceme, aby ovládali jazyky, logiku aj matematiku a počítače. Na úkor toho nevedia miešať cesto či sadiť zeleninu, alebo šiť.
Deti majú často akademické vedomosti, ale zručnosti pre život im chýbajú. Odzrkadľuje to aké stratégie sa používajú v školách, na čo sa kladie najväčší dôraz. Súčasťou dobre nastavenej inkluzívnej školy, alebo jej stratégie, je aj rozvoj životných zručností ako sú spolupráca, starostlivosť, iniciatíva, zodpovednosť či vytrvalosť a mnohé iné. Bolo to cítiť aj v rozhovoroch s pracovníčkami oddelenia školstva a mimovládkarmi. Každý má super nápady, ciele a postupy, ale nevedia si k sebe nájsť cestu, spolupracovať. Pre nás je veľmi typické, že sa hráme na svojom vlastnom ihrisku, iných hráčov si tam nepozývame. Vedeli ste o tom, že inklúzia je napríklad aj o spolužití s prírodou? Nehovoriac o spolužití s komunitou. To školám i rodinám akosi uniká. Preto deti nevedia, že jahody rastú v našich podmienkach od mája do júna, nie celý rok. Niektoré deti ani netušia, že pomaranč je exotické ovocie. Sú otrokmi času. Majú krúžky, tréningy a kurzy v jazykovkách, potom už len rýchla večera. Často dokonca bez rozhovoru o tom, aký bol deň, čo nás trápi či teší. S priateľmi sa stretávajú na sociálnych sieťach bez potreby osobného kontaktu.
Prekvapilo vás niečo, pozitívne alebo negatívne, počas diskusií fokusových skupín?
Ani nie, problémy sú takmer všade rovnaké. Zaujímavé však je, že v Poltári nemôžu už viac ako rok nájsť pracovníka pre oddelenie školstva. Nikto z pedagogických zamestnancov neprejavil záujem o túto ponuku.
Projekt “Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
