Jednou z najdôležitejších úloh v rámci nášho projektu na rozvoj stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania v troch slovenských samosprávach (Nové Zámky, Banská Bystrica a Poltár), bolo zisťovanie potrieb a bariér inkluzívneho vzdelávania. Zaujímalo nás, aké sú východiskové situácie týchto samospráv. Preto sme v nich zorganizovali fokusové skupiny. Cieľom týchto fokusových skupín bolo dostať za jeden stôl k diskusii zástupcov škôl, teda učiteľov a učiteľky, odborných a pomocných pracovníkov a pracovníčky škôl, ale aj zástupcov a zástupkyne pedagogicko-psychologických služieb a poradenstva, riaditeľov a riaditeľky škôl a komisií mestského zastupiteľstva, najmä sociálnej komisie, komisie pre vzdelávanie a mimovládny sektor.
Z nich sme identifikovali dva až tri hlavné problémy, ktoré v danej samospráve intenzívne riešia. Tie problémy, ktoré ako kľúčové identifikovali na troch fokusových skupinách v máji 2022 v Nových Zákoch, nájdete v prehľadnom videu nižšie. A k tomu pár základných rád a odporúčaní, ako s riešením takýchto problémov začať na úrovni škôl a samospráv.
Aktuálna situácia v oblasti implementácie vzdelávacej politiky a inkluzívneho vzdelávania v meste Nové Zámky a príklady prístupu škôl a mesta k inklúzii
Fokusové skupiny v Nových Zámkoch okrem iného ukázali, že na Slovensku sú školské zariadenia, ktoré pracujú, alebo aspoň čiastočne pracujú, spôsobmi, ktoré podporujú model inklúzie. Aplikujú pritom stratégie, ktoré pri správnom použití môžu prispieť aj k inklúzií v meste Nové Zámky. Pre respondentov fokusových skupín však bolo dôležité, aby sa v rámci samosprávy popritom (vy)riešili nižšie uvedené skutočnosti.
Čo trápi školy v Nových Zámkoch?
Samospráva mesta Nové Zámky a miestne školy spolu pravidelne komunikujú o aktuálnom stave a výzvach v oblasti vzdelávania, vrátane oblasti inkluzívneho vzdelávania. Čelia však príliš zásadným nedostatkom z hľadiska finančných aj ľudských zdrojov, aby mohli k zmenám smerom k inklúzii pristúpiť efektívne.
- V materských a základných školách v Nových Zámkoch majú tendenciu vytvárať školské podporné tímy. Problémom ale naďalej zostáva nedostatočné financovanie pedagogických asistentov/ asistentiek a iných odborných zamestnancov a zamestnankýň.
- Základné školy toto nedostatočné financovanie zhora čiastočne kompenzujú zapojením svojich škôl do národného projektu Pomáhajúce profesie v edukácii žiakov I. a II., čo však nie je systémovým riešením. Práve túto nesystémovosť v prístupe k inklúzii kritizujú zamestnanci aj zamestnankyne škôl. Vzniká tak zásadná nerovnováha medzi záujmom škôl uplatňovať inkluzívne princípy vo vzdelávaní a nedostatkom zdrojov na ich napĺňanie.
- Školy sa preto snažia zapájať sa aj do iných projektov a grantových schém, čiastočne si tak zabezpečia potrebné finančné aj ľudské zdroje.
- Učitelia, učiteľky aj manažment škôl sa cítia pod veľkým tlakom – na jednej strane cítia potrebu aj záväzok realizovať inkluzívne vzdelávanie, na strane druhej tvrdia, že v školskom prostredí nedochádza ani k poriadnej integrácii žiakov.
- Respondenti z fokusových skupín, najmä zástupcovia a zástupkyne manažmentu škôl, pri diskusii uviedli, že napriek mnohým problémom cítia zo strany mesta podporu pri hľadaní riešení. Zároveň uviedli, že školy tiež navzájom medzi sebou komunikujú a pomáhajú si pri hľadaní odborných či organizačných riešení.
Pomenovanie bariér vo vzdelávaní môže byť nástrojom ako nad nimi uvažovať a následne na ne hľadať riešenia, aby sa z nich stali príležitosti pre rozvoj. Medzi najčastejšie spomínané bariéry pre rozvoj inklúzie, ktoré počas fokusových skupín zazneli v Nových Zámkoch, patria:
- nedostatočné mapovanie potrieb rodín po narodení (mapovanie potrieb rodín a s tým súvisiace dáta sú predpokladom efektívneho plánovania a reagovania na potreby detí a ich rodičov),
- nedostatok odborných a pedagogických zamestnancov a zamestnankýň v školách a školských zariadeniach, najmä
- v oblastiach špeciálnej pedagogiky, školskej psychológie a pedagogickej asistencie,
- chýbajúce systémové nastavenia financovania školských podporných tímov v školách,
- absencia školských podporných tímov v materských školách (aj projekty Európskej únie len v minimálnej miere reflektujú situáciu v materských školách, pričom stratégia povinného predškolského vzdelávania sa už realizuje v praxi),
- uprednostňovanie segregácie detí do špeciálnych tried pred integráciou či inklúziou (to opäť súvis s nedostatkom pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň),
- nedostatok verejných bezbariérových priestorov v rámci samosprávy (vrátane materských a základných škôl),
- slabé sieťovanie komunít (odborníkov a odborníčok, rodín, organizácií pracujúcich s ľuďmi s nejakou formou znevýhodnenia a podobne),
- akútny nedostatok detských lekárov a lekárok, špecialistov a špecialistiek,
- pomalé scitlivovanie komunity/ spoločnosti k deťom, mladým ľuďom a dospelým so zdravotným znevýhodnením, z marginalizovaných rómskych komunít či s rôznymi špecifickými potrebami,
- chýbajúca strategická spolupráca mesta Nové Zámky v oblasti inklúzie s Nitrianskym samosprávnym krajom
SWOT analýza vznikla na základe výstupov spomínaných fokusových skupín realizovaných v máji 2022 v meste Nové Zámky so zameraním na stav inklúzie vo vzdelávaní v školách a školských zariadeniach.
Silné stránky:
- zapojenie niektorých základných škôl do projektu Pomáhajúce profesie v edukácii žiakov I, alebo II,
- existujúce strategické dokumenty mesta zahrňujúce deti a mladých ľudí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
- vytvorené školské podporné tímy na niektorých základných školách,
- snaha niektorých pedagógov o individualizáciu vzdelávania,
- existujúce iniciatívy mimovládnych organizácií v spájaní komunity, napríklad prostredníctvom aktivity ako Deň autizmu
Slabé stránky:
- vysoké počty detí v triedach materských škôl (situáciu s maximálne naplnenou kapacitou škôlok udávajú aktéri ako prekážku pre individuálny prístup k deťom),
- nedostatočné financovanie pedagogických asistentov/ asistentiek a odborných zamestnancov/ zamestnankýň materských a základných škôl,
- všeobecný nedostatok odborných zamestnancov a zamestnankýň v školách a školských zariadeniach (najmä v oblastiach: špeciálna pedagogika, školská psychológia, pedagogická asistencia),
- vysoká fluktuácia pedagogických asistentov a asistentiek,
- veľký počet jednorodičovských rodín v meste, čo spôsobuje ich preťaženosť,
- pokračujúci pokles záujmu rodičov o spoluprácu so školou a o výchovno-vzdelávacie výsledky detí,
- nepriaznivý demografický vývoj
Príležitosti:
- vytvorenie modelových škôl v regióne pre budúcich pedagógov a pedagogičky v rámci pedagogickej praxe ako nástroja ukážky
- fungovania inklúzie,
- zapojenie študentov a študentiek pedagogických odborov na miesta pedagogických asistentov a asistentiek ako dobrovoľníkov pri doučovaní,
- inovácia kurikula materských a základných škôl v súvislosti s reformou vzdelávania iniciovanou v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR,
- identifikácia strategických cieľov a ich implementácia zo strany zriaďovateľov škôl,
- systematické sieťovanie a spolupráca medzi školami a organizáciami v komunite (mimovládne organizácie, poradenské pracoviská, komunitné centrá a podobne),
- modernizácia všetkých stupňov vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania,
- podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom služieb poskytovaných v rámci komunity,
- intenzívnejšia spolupráca a podpora zo strany zriaďovateľov škôl
Hrozby:
- nedostatok detských lekárov a odborníkov na špecifické diagnózy v regióne,
- absencia školských podporných tímov v materských a základných školách, respektíve ich nedostatočné financovanie,
- nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu podporných opatrení pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
- syndróm vyhorenia u pedagógov a pokles ich motivácie,
- neefektívna komunikácia rodičov a školských zariadení,
- nedostatočná spolupráca rodičov a škôl,
- presadzovanie inkluzívnych prístupov bez podpory pre pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankyne,
- narastajúci počet žiakov a žiačok so špecifickými potrebami v oblasti porúch učenia
V jednotlivých samosprávach sme v rámci projektu zorganizovali aj školenia. Na Mestskom úrade v Nových Zámkoch sme boli hneď dvakrát. Najskôr sa nášho workshopu zúčastnilo 11 učiteliek, zástupkýň aj riaditelok z miestnych materských škôl, neskôr 12 účastníčok zo základných škôl. Hlavnou témou bolo inkluzívne vzdelávanie, efektívna spolupráca v učiteľskom kolektíve a komunikácia v tíme. V rámci vzdelávacích blokov sme sa venovali témam ako sú inklúzia, integrácia, segregácia, rešpekt k rozmanitosti, scitlivovanie prostredia či práca s predsudkami. Cieľom tohto workshopu, ktorý viedli naše kolegyne, lektorky Viera Masha Orogváni a Lucia Kubíny, bolo osvojiť si inkluzívne hodnoty a princípy, ktoré môžu následne využívať aj v praxi v škole a v pracovnom kolektíve.
- Celú publikáciu Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy si môžete zadarmo stiahnuť TU.
- Viac informácií o programe Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy zas nájdete TU.
- Mesto Nové Zámky (analýzy, fokusové skupiny aj prieskum) mala v rámci tohto projektu v kompetencii naša kolegyňa, senior expertka pre vzdelávanie Aneta Chlebničanová.
Projekt “Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
