Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania: Čo trápi školy v Banskej Bystrici?

Jednou z najdôležitejších úloh v rámci nášho projektu na rozvoj stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania v troch slovenských samosprávach (Nové Zámky, Banská Bystrica a Poltár), bolo zisťovanie potrieb a bariér inkluzívneho vzdelávania. Zaujímalo nás, aké sú východiskové situácie týchto samospráv. Preto sme v nich zorganizovali fokusové skupiny. Cieľom týchto fokusových skupín bolo dostať za jeden stôl k diskusii zástupcov škôl, teda učiteľov a učiteľky, odborných a pomocných pracovníkov a pracovníčky škôl, ale aj zástupcov a zástupkyne pedagogicko-psychologických služieb a poradenstva, riaditeľov a riaditeľky škôl a komisií mestského zastupiteľstva, najmä sociálnej komisie, komisie pre vzdelávanie a mimovládny sektor.

Z nich sme identifikovali dva až tri hlavné problémy, ktoré v danej samospráve intenzívne riešia. Tie problémy, ktoré ako kľúčové identifikovali na štyroch fokusových skupinách v apríli a v máji 2022 v Banskej Bystrici, nájdete v prehľadnom videu nižšie. A k tomu pár základných rád a odporúčaní, ako s riešením takýchto problémov začať na úrovni škôl a samospráv.

Aktuálna situácia v oblasti implementácie vzdelávacej politiky a inkluzívneho vzdelávania v meste Banská Bystrica a príklady prístupu škôl a mesta k inklúzii

Fokusové skupiny v Banskej Bystrici okrem iného ukázali, že v aj v regionálnom školstve sú stále a časté rozporuplné názory a prístupy k inkluzií. Vedenie škôl, ale aj miestni pedagógovia a pedagogičky majú strach zo zrušenia špeciálneho školstva, cítia sa nedostatočne kvalifikovaní na prácu s deťmi so špecifickými potrebami, cítia neistotu, či je ich škola schopná poskytnúť vhodné podmienky všetkým žiakom, najmä tým so zdravotným znevýhodnením. Zároveň ale platí, že aktuálny trend vytvárania inkluzívnych tímov na školách posilňuje samotné materské aj základné školy, aj proces výchovy a vzdelávania. Tieto tímy, ich členovia a členky však potrebujú aj podporu vo forme legislatívnych zmien.

Čo trápi školy v Banskej Bystrici?

V Banskej Bystrici badať narastajúci počet detí so psychickými problémami. Na druhej strane je tu nedostatok odborného personálu (psychológov a psychologičiek, pedopsychiatrov a pedopsychiatričiek, klinických psychológov a psychologičiek) na riešenie vzniknutých kríz alebo na ich prevenciu.

  • Respondeti fokusových rozhovorov poukázali na to, že psychické ťažkosti detí majú vplyv aj na ich kognitívne funkcie. Bohužiaľ, mesto Banská Bystrica nemá dostatočne efektívne pokryté vzdelávanie detí s poruchami učenia či s poruchami pozornosti, ani s deťmi, ktorým pri diagnostike priradili variant A, B alebo C. Po ukončení základnej školy končia tieto deti často v sociálnej starostlivosti a ich rodičia na opatrovateľských príspevkoch. Pretože hoci v meste Banská Bystrica je zariadenie, kde by tieto deti mohli vo vzdelávaní pokračovať, nemá dostatočnú kapacitu a žiaci tam nemajú prístup ani k odborným vyšetreniam.
  • Odborných zamestnancov je v Banskej Bystrici nedostatok, no na miestach, kde sa nachádzajú a pracujú, hodnotia ich pôsobenie respondenti kladne. Ide napríklad o spoluprácu medzi špeciálnym pedagógom/ pedagogičkou a učiteľmi/učiteľkami v škole. Učitelia vyjadrili dobrý pocit z toho, že sa majú s kým poradiť a že na dané dieťa nie sú úplne sami.
  • Na stretnutí fokusových skupín boli aj učitelia a učiteľky z materských škôl, v ktorých pracujú pedagogickí asistenti a asistentky. Aj oni si spoluprácu s asistenciou veľmi pochvaľujú. Štvrťročne vypracúvajú správy, na základe ktorých je vidieť pokrok detí vďaka ich prítomnosti v triede. Učitelia a učiteľky to vnímajú ako jednu z ciest, ktoré pomáhajú nielen školám, ale aj rodičom a deťom.
  • Podľa účastníkov a účastníčok fokusových skupín je veľmi dôležité nastaviť na úrovni mesta opatrenia na zvyšovania kvality vzdelávania a rozvoja vedúcich pracovníkov/pracovníčok a pedagógov/pedagogičiek základných a materských škôl a tým zlepšovať pripravenosť škôl na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
  • Vyplývajúc z fokusových skupín, mesto Banská Bystrica by sa malo viac zamerať na oblasť práce s obyvateľmi zo sociálne vylúčených skupín, napríklad prostredníctvom väčšej podpory komunitných centier a ich pracovníkov/pracovníčok.

Školský system na Slovensku, teda ani v Banskej Bystrici, ešte nie je dostatočne pripravený na inkluzívne vzdelávanie.

  • Väčšina opýtaných vo fokusových skupinách uviedla, že síce pozitívne vnímajú aspekty inkluzívneho vzdelávania, no nemyslia si, že je naň slovenský školský systém pripravený. Ani po personálnej, ani po kapacitnej stránke. Niektorí spomínali aj mentálne slabé nastavenie smerom k inklúzii. Poďla účastníkov a účastníčok fokusových skupín sa dôraz stále priveľmi kladie na známky bez toho, aby sa zohľadňovalo, že každé dieťa je dobré v niečom inom.
  • Z diskusií tiež vyplynulo, že by bolo vhodné zaviesť v školskom systéme opatrenie, vďaka ktorému by sa zaistila plošná metodická a odborná podpora škôl pri práci so žiakmi ohrozenými školským neúspechom, alebo predčasným odchodom zo škôl skončením povinnej školskej dochádzky.

Pracovníci a pracovníčky materských škôl v Banskej Bystrici by ako efektívny pomocný mechanizmus ocenili psychologickú depistáž.

  • Zástupcovia a zástupkyne materských škôl veľmi pozitívne hodnotili spoluprácu so psychológmi s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), najmä pri psychologickej depistáži. Tá napovedala nielen učiteľom a učiteľkám, ale aj rodičom, na čom treba s deťmi pracovať.

Kapacita materských škôl v Banskej Bystrici je nepostačujúca vzhľadom k počtu detí v predškolskom veku.

  • V meste je málo materských škôl a miesta pre predškolákov stále obsadzujú aj deti, ktoré už sú zrelé na vzdelávanie v základnej škole. Počas diskusií sa vo fokusových skupinách objavili i rozporuplné názory – najmä učitelia a učiteľky uvádzali, že rodičia si vybavia doklad o odklade školskej dochádzky, ktorý im umožní napríklad odklad nástupu ich dieťaťa do školy.

Komunikácia na úrovni škola-rodič-dieťa dobre nefunguje. Najmä ak ide o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Podľa niektorých respondentov a respondentiek fokusových skupín vníma množstvo rodičov individuálne začlenenie svojho dieťaťa ako ich zlyhanie. Nechcú prijať, že ich dieťa môže byť v niečom iné. Rodičia sa boja, že ich dieťa bude odmietané, že dostane akúsi nálepku a škola sa ho bude chcieť zbaviť. Prípadne, že sa nedostane na žiadnu ďalšiu dobrú školu. Na druhej strane, učitelia a učiteľky sa niekedy zdráhajú poukázať na inakosť žiakov, pretože sa boja možnej petície zo strany rodičov, prípadne nepochopenia zo strany vedenia.

SWOT analýza pre Banskú Bystricu vznikla na základe výstupov spomínaných fokusových skupín realizovaných v apríli a v máji 2022 v meste Banská Bystrica so zameraním na stav inklúzie vo vzdelávaní v školách a školských zariadeniach.

Silné stránky:

  • existencia rôznych formálnych a neformálnych iniciatív a združení,
  • aktívny občiansky sektor
  • odborný potenciál (Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici, Ústav rómskych európskych štúdií sv. Sáry de Marseille v Banskej Bystrici, Stredná zdravotnícka škola v Banskej Bystrici, Katedra sociálnej práce Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela),
  • skúsenosti Odboru sociálnych služieb Mestského úradu v Banskej Bystrici so získavaním externých zdrojov a s realizovaním projektov,
  • široká sieť mimovládnych organizácií rôzneho zamerania,
  • podpora programov a projektov pre rozvoj v sociálnej oblasti,
  • dlhodobá prítomnosť niekoľkých odborných mimovládnych organizácií v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí s akreditáciami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (zamestnávajú sociálnych pracovníkov, psychológov, terapeutov, supervízorov,
  • na území mesta existujú inštitúcie, organizácie i jednotlivci poskytujúci podporu a pomoc v oblasti psychického zdravia: psychológovia, psychoterapeuti, aj špecialisti (napríklad v oblasti závislostí, liečby rannej vzťahovej traumy, školských problémov a podobne), liečební a špeciálni pedagógovia,
  • dve fungujúce komunitné centrá (s podporou mesta v prípade komunitného rozvoja)
  • ľudský potenciál (Centrum dobrovoľníctva, cirkevné organizácie a podobne)

Slabé stránky:

  • chýbajúca koordinácia podujatí a inštitúcií, nepoznané možnosti inštitúcií navzájom,
  • nevyužitý potenciál vzdelaných ľudí a študentov,
  • zlý stav školských budov,
  • bariérovosť v rámci mesta z hľadiska prístupu k objektom občianskej vybavenosti vrátane úradov a kultúrnych inštitúcií v rámci interiéru objektov v meste pre občanov so zdravotným postihnutím, ale aj z hľadiska pohybu občanov so zdravotným postihnutím v meste (chodníky a prechody pre chodcov bez signalizácie pre nevidiacich a podobne),
  • chýbajúce integračné aktivity,
  • nedostatočne vybudovaný systém včasného zachytenia rodiny v ohrození,
  • vysoký nárast počtu detí v ohrození, aj nárast počtu kategórií rizikových skupín,
  • nedostatok komunitných centier a nízkoprahových centier,
  • nedostatočná sociálna ekonomika pre nezamestnaných ľudí s nízkou kvalifikáciou či pre zdravotne znevýhodnených ľudí

Príležitosti:

  • možnosť využitia nových operačných programov EÚ,
  • dôveryhodnosť Slovákov a Sloveniek v mimovládne organizácie je na úrovni 40%, čo je viac ako smerom k ústavným orgánom,
  • potenciál médií a moderných informačno-komunikačných prostriedkov v posilňovaní informovanosti občanov prostredníctvom kampaní na prevenciu ochrany ich psychického a fyzického zdravia,
  • využitie sociálnych sietí na vytváranie komunít s rovnakými záujmami

Hrozby:

  • nárast chudoby,
  • nárast depresívnych stavov, návykov a sociálneho vylúčenia,
  • ekonomická a sociálna záťaž na jednotlivcov bez dostupných podporných služieb, ktorá môže viesť ku kumulácií problémov, konfliktov,napätia a k zhoršeniu psychického zdravia jednotlivcov, dospelých, detí i rodín,
  • nedostatočné, málo ohľaduplné nástroje štátu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí,
  • zvýšená miera rizika zlej, agresívnej, prípadne neefektívnej intervencie (traumatizovanie dotknutých osôb a podobne)

V jednotlivých samosprávach sme v rámci projektu zorganizovali aj školenia. Na Mestskom úrade v Banskej Bystrici sme boli hneď dvakrát. Našich workshopov sa zúčastnili zástupkyne miestnych materských a základných škôl. Hlavnou témou bolo inkluzívne vzdelávanie, efektívna spolupráca v učiteľskom kolektíve a komunikácia v tíme. V rámci vzdelávacích blokov sme sa venovali témam ako sú inklúzia, integrácia, segregácia, rešpekt k rozmanitosti, scitlivovanie prostredia či práca s predsudkami. Cieľom tohto workshopu, ktorý viedli naše kolegyne, lektorky Viera Masha Orogváni a Lucia Kubíny, bolo osvojiť si inkluzívne hodnoty a princípy, ktoré môžu následne využívať aj v praxi v škole a v pracovnom kolektíve.

  • Celú publikáciu Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy si môžete zadarmo stiahnuť TU.
  • Viac informácií o programe Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy zas nájdete TU.
  • Mesto Banská Bystrica (analýzy, fokusové skupiny aj prieskum) mala v rámci tohto projektu v kompetencii naša externá spolupracovníčka, učiteľka a zástupkyňa riaditeľa na Základnej škole Okružná v Michalovciach Monika Tomovčíková.

Projekt “Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

acf slovakia