Taekwondo, viac ako dvetisíc rokov staré kórejské bojové umenie, vám zlepší kondíciu, naučí vás, ako sa brániť, motivuje a zvyšuje sebadôveru, nabáda k zodpovednosti. Dôležité je, že nediskriminuje. Pokojne sa mu môžu venovať starí, mladí aj ľudia so zdravotným znevýhodnením. Aspoň tak to robia v Košiciach. Prečítajte si krátky rozhovor s Pavlom Ižarikom, zakladateľom a hlavným trénerom Športového klubu polície – ILYO Taekwondo v Košiciach. Je jedným z grantistov nadačného fondu poisťovne Kooperativa s názvom Deti v bezpečí.
V rozhovore sa dozviete:
- aké boli začiatky klubu ILYO Taekwondo a ako sú na tom dnes
- aký je vlastne taekwondo šport
- aké sú benefity taekwonda a čo ak by ich chcel niekto zneužiť
- kto sa môže taekwondu venovať
- ako ovplyvnil klub ILYO Taekwondo koronavírus
Čo znamená, že ste športovým klubom polície? Stará sa o existenciu tohto klubu polícia?
Pred približne 27 rokmi, keď sme zakladali klub ILYO Taekwondo v Košiciach, využili sme možnosť vstúpiť do Športového klubu polície v Košiciach. Vďaka tomu sme získali určité výhody – napríklad priestory na cvičenie, zabezpečenie dopravy, ale aj finančnú podporu pri účasti na akciách doma aj v zahraničí, či pomoc pri materiálno-technickom zabezpečení. Samozrejme, medzi našimi členmi sa nájdu aj zamestnanci Ministerstva vnútra SR, ale v rámci riadenia a fungovania nemá polícia na činnosť nášho klubu žiadny vplyv.
V roku 2024 to bude od vášho vzniku už 30 rokov. Kam sa za tie roky posunul klub, ale aj rozvoj a záujem ľudí o toto kórejské bojové umenie na Slovensku?
V roku 1994 sme začínali ako malá hŕstka nadšencov s dvoma lapami – tréningovou pomôckou na nácvik kopov a dvoma vestami – chráničmi hrude. Za dva či tri roky sme dokázali rozšíriť našu základňu na viac ako sto členov. Spočiatku sme pracovali so staršími cvičencami, no dnes ich máme v klube bezmála dvesto. Sú rozdelení do siedmych kategórií podľa veku či technickej vyspelosti. Od roku 2018 pracujeme aj s hendikepovanými športovcami. V kategórii Para taekwondo máme asi 15 cvičencov. Začínali sme so športovcami, pre ktorých bola najväčšou výzvou národná liga alebo majstrovstvá Slovenska, dnes máme športovcov ktorí sa tu pripravujú na majstrovstvá Európy či kvalifikačný turnaj na Letné olympijské hry (LOH) v Tokiu.
Ako predstaviť taekwondo niekomu, kto vôbec netuší, čo je cieľom tohto športu, ako sa robí a čo je pre neho typické?
Taekwondo je kórejské bojové umenie staré viac ako dvetisíc rokov, dnes známe aj ako oficiálna olympijská disciplína programu LOH. V porovnaní s inými bojovými športami je známe a atraktívne hlavne svojimi prepracovanými technikami nôh. Zo športového hľadiska sa rozdeľuje na kyorugi – to je kórejský výraz pre športový zápas a poomsae, čo znamenajú formy alebo zostavy. Samotný názov taekwondo znamená v kórejčine TAE – techniky nôh, KWON – techniky rúk, DO – cesta bojovníka.
Ako ste sa k tomuto športu vlastne dostali vy sám? Boli ste niekedy aj v krajine pôvodu taekwonda?
Ako 11-ročný som začínal s karate, po asi ôsmich rokoch som stretol talianskeho majstra taekwonda Gerarda Del Guacchio. Vtedy som sa začal aktívne venovať tomuto kórejskému bojovému umeniu. Stále je to môj koníček, práca aj vášeň zároveň. V Kórei som bol už viackrát, každá návšteva tam bola pre mňa veľkým zážitkom a motiváciou v mojej práci pokračovať.
Vy ste držiteľom 6. Danu taekwondo WT. Čo to znamená? Koľko mét môžete v taekwonde dosiahnuť, aby ste boli majstrom?
V hierarchii opaskov, teda technických stupňov, máme v taekwonde desať žiackych stupňov a desať majstrovských stupňov. Pri žiakoch rozoznávame biely až červeno-čierny opasok, pri majstroch ide o čierne pásy 1. až 10. Danu. Ja som momentálne držiteľom 6. majstrovského stupňa taekwondo, hoci mám radšej, keď ma moji zverenci volajú „pán tréner“, nie majster. (smiech)
Taekwondo je olympijským športom, je to teda pomerne výrazne súťažný šport, v ktorom si môžeme klásť vysoké méty. Učíte deti a mladých ľudí, aby sa mu venovali aj nesúťažne, aby ho robili pre seba?
Hoci taekwondo je oficiálnou olympijskou disciplínou, zo skúseností viem, že väčšina detí či mladých ľudí k nám neprichádza kvôli súťaženiu. Chcú si zlepšiť kondíciu, chcú sa naučiť brániť, niektorých lákajú naše atraktívne techniky nôh a pre mnohých je motívom zvýšenie vlastnej sebadôvery. Časom sa z niektorých vykľujú športovci, ktorých lákajú súťaže, mnohí z nich majú určite aj svoj olympijský sen. Povedal by som, že možno polovica našej členskej základne sa venuje taekwondu nesúťažne, pravidelne zvyšujú svoj technický stupeň na tzv. páskovaniach, zdokonaľujú svoje znalosti a zručnosti aj v ostatných prvkoch taekwonda ako je sebaobrana či prerážacie techniky. Zlepšujú sa po fyzickej, ale aj po mentálnej stránke.
Čo ak k vám chce niekto chodiť len preto, aby sa cítil silnejší oproti ostatným, ak by chcel tú silu použiť napríklad na šikanu niekoho iného?
Samozrejme, taekwondo láka aj ľudí, ktorí by ho chceli nejakým spôsobom zneužiť. Zo skúsenosti viem, že takto dlho trénovať nevydržia a väčšinou skončia skôr, ako by sa mohli naučiť niečo, čím by mohli byť pre ostatných nebezpeční. Ak vydržia, tak sa časom naučia byť kľudnejší, disciplinovanejší a hlavne na vlastnom tele zistia, ako taký kop alebo úder bolí, to ich určitým spôsobom mení. Verím, že si po rokoch tréningu rozmyslia, či a akým spôsobom budú chcieť niekomu ublížiť.
Ako ovplyvňuje pohyb, konkrétne taekwondo, ľudskú psychiku, sebaúctu či zodpovednosť a schopnosť niekoho viesť?
Šport je celkovo vynikajúcim nástrojom na zlepšenie psychickej kondície obyvateľstva, ale osobne som presvedčený, že bojové umenia, samozrejme pod správnym vedením, sú v tom ešte účinnejšie. Naši členovia sa učia disciplíne, rešpektu, sebaovládaniu a samozrejme aj zodpovednosti. Postupom času, po dosiahnutí určitých skúseností a technickej vyspelosti, sa môžu do chodu klubu zapájať ako asistenti, neskôr aj ako tréneri. Neustále sa je kam posúvať.
Veľmi ma zaujíma, koľko rokov má najmladší a naopak, koľko rokov má najstarší člen klubu?
Najmladší člen má štyri roky, najstarší 64 rokov.
Už ste spomínali, že od roku 2018 sa venujete aj deťom a mladým ľuďom, ktorí majú mentálne či telesné postihnutie. Prečo ste sa rozhodli otvoriť svoje dvere aj týmto deťom?
Môj prvý tréner taekwonda mi raz povedal, že taekwondo je pre všetkých. Vtedy som to bral tak, že je pre vysokých, malých, štíhlych či silnejších, no až po čase som začal chápať, že taekwondo je vhodné aj pre ľudí s hendikepom, teda že je naozaj pre všetkých. Okrem telesne či mentálne postihnutých je taekwondo vhodné aj pre nevidiacich či nepočujúcich ľudí. Som veľmi rád, že takýto cvičenci obohatili náš klub, pretože okrem toho, že im pomáhame zlepšovať kvalitu ich života, je veľmi dôležité, aby aj ostatní naši členovia videli, že medzi nami žijú ľudia s hendikepom. Nemáme sa prečo toho báť, alebo ich preto odsudzovať.
Okrem trénerov máte v tíme aj asistentov. Pomáhajú vám pri práci s hendikepovanými deťmi alebo si ich pozornosť vyžadujú aj bežné tréningy?
Vzhľadom na to, že tréningy sa konajú naraz niekedy až v troch telocvičniach súčasne, sú asistenti a tréneri pre činnosť klubu nepostrádateľní. Sú tréningy, ktoré si vyžadujú účasť aj viacerých trénerov a asistentov v jednej telocvični, čo zvyšuje efektivitu a kvalitu tréningu, či už pri zdravých, alebo hendikepovaných cvičencoch. Pri špeciálnych tréningoch je to dôležité aj z hľadiska bezpečnosti.
Pracujete aj s rodičmi svojich zverencov? Je dôležité, z akého prostredia dieťa pochádza? Či je napríklad z rozvedenej, chudobnej rodiny alebo z rodiny s agresívnym členom?
Ako hlavný tréner sa snažím stretnúť aj s rodičmi zverencov. Najmä od nich záleží, či bude dieťa trénovať pravidelne, či bude mať základnú výstroj a či bude na tréning chodiť s radosťou. Okrem takýchto osobných stretnutí organizujeme počas roka rôzne akcie, v lete je to spoločný „ilyo-guláš“, v zime vianočný večierok s kapustnicou. Organizujeme aj sústredenia, na ktorých je dovolená účasť rodičov. Hoci stáva sa, že práve rodičia z domácností, v ktorých nie je všetko úplne v poriadku, sa takýmto stretnutiam vyhýbajú. Vtedy sa snažím s nimi spojiť, prípadne problémy riešiť. Nie vždy sa to však podarí, vtedy sa snažíme pre dieťa vytvoriť aspoň na tréningu akúsi oázu pokoja a dať mu najavo, že nám na ňom záleží.
Pandémia presunula vaše tréningy do online priestoru. Ako zvládate sledovať cez ZOOM toľko detí na jednej obrazovke? Koľko ich vlastne na jednom tréningu je? Nestratili ste ešte motiváciu?
Momentálne je to v športe naozaj ťažké a aj my sme sa museli prispôsobiť aktuálnej situácii. Trénujeme len prostredníctvom online tréningov, ale v porovnaní s prvou vlnou, keď sme s online tréningami začínali, je to dnes oveľa lepšie. Zvykli si na to nielen naši tréneri, ale ako samozrejmosť to už berú aj naši cvičenci. Aby bol takýto tréning efektívnejší, máme našich členov rozdelených do štyroch skupín podľa technických stupňov, jednu skupinu sme vytvorili špeciálne aj pre našich hendikepovaných športovcov. Na jednom tréningu je od troch do desať cvičencov. To sa dá zvládnuť a tréning je tak kvalitný. Motiváciu som rozhodne nestratil, práve naopak. Tým, že musím pripraviť tréning v domácich podmienkach bez možnosti využitia našich pomôcok a priestoru telocvične, musím sa vzdelávať, hľadať inšpirácie v rôznym médiách, to ma posúva vpred. Hoci, klasického tréningu v telocvični už sa neviem dočkať.
Aký máte plán na najbližší rok? Či už ho dožijeme s koronou alebo bez.
Z krátkodobého hľadiska je dôležitá účasť našich športovcov na Majstrovstvách Európy seniorov a na kvalifikačnom turnaji na LOH 2020 v Sofii. Tieto turnaje sa uskutočnia v mesiacoch apríl a máj. Momentálne sa pracuje na vytvorení „taekwondo bubliny“, ktorá by bola skvelou možnosťou tréningovej prípravy pred kvalifikáciou, hlavne pre našich výkonnostných športovcov. Musí ju však schváliť Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Verím, že nás čoskoro pustia späť do telocviční. Potom sa budeme snažiť obnoviť našu členskú základňu, naštartovať opäť športovú činnosť a ak to bude možné, zorganizujeme v lete aj tábory – denný, nočný či letný tábor. V septembri budeme organizovať nábor nových členov, pretože sa obávam, že nie všetci naši členovia sa k nám po skončení koronakrízy vrátia. Veľmi radi by sme už v júni a potom aj v decembri organizovali v našom klube skúšky technickej vyspelosti na žiacke stupne, samozrejme plánujeme poslať aj niektorých našich členov na skúšky technickej vyspelosti na majstrovské stupne pod vedením Majstra Chang Jae-Hee (Kórea).
