Byť komunitným lídrom, a ešte k tomu od 15 do 25 rokov, dá zabrať aj bez pandémie koronavírusu. Keď však chcete prispieť k zmene vo svojom okrese, meste či v dedine naozaj, nezastaví vás ani vek, ani COVID-19. Náš projekt Spojme hlavy má dnes 25 členov – budúcich komunitných lídrov z radov mládeže, ktorým s projektami pomáhajú ich mentori. Zoznámili sme ich ešte minulý rok na jeseň, odvtedy spolu komunikujú. Niektorí aktívnejšie, iní menej. Ako sa im vodí? Opýtali sme sa troch mužských mentorov z nášho tímu.
Slavo Pačuta: Nech plánujú vo veľkom. Ak na všetko finančné zdroje nenájdu teraz, neznamená to, že ich nenájdu v budúcnosti
Slavo robí rád veci inak – už od vysokej školy, ak nie dokonca skôr. Je vyštudovaným učiteľom telesnej výchovy v kombinácii s etikou. V roku 2011 stál pri založení organizácie Outdoor Insitute, v 2013 bol aj pri fúzii s firmou STAGEMAN a stal sa tak prvým slovenským trénerom animátorov tejto spoločnosti. Zážitková pedagogika, animátorstvo, najmä to v prírode, optimizmus a cudzie jazyky – to je Slavo.
Slavo je mentorom Riccarda z Cabova a Simonky s Miškou od Detvy. Ako sa im darí s projektami?
Riccardov, ani Simonkin a Miškin projekt pandémia koronavírusu, našťastie, veľmi neovplyvnila. Riccardov projekt je venovaný rozvoju miestneho cestovného ruchu v Cabove a zároveň prepájaniu mladých v dedinskej komunite. Prostriedkom tohto prepájania sú tri studničky – ich postavenie, úprava či oprava. Riccardovým pôvodným plánom, na ktorý však nakoniec nemá financie, bolo postarať sa takto o sedem studničiek. Slavo mu však radí, aby plánoval a sníval vo veľkom. To, že na všetky sny a predstavy nezoženie peniaze hneď teraz, ešte neznamená, že ich nezoženie v budúcnosti. Riccardo – polovičný Slovák, polovičný Talian, tak naďalej hovorí o tom, že by v Cabove rád otvoril aj turistický chodník, ktorý by tieto studničky prepájal, aj s informačnými tabuľami plánovaných trás.
Riccarda teraz čaká komunikácia so štátnym podnikom Lesy SR, ale aj s urbariátom, aby získal povolenie na výstavbu studničiek či už na štátnom, alebo na kohosi súkromnom pozemku v lese. Keď mu skončí karanténa, v ktorej musí byť po svojom návrate z Talianska, kde sa bol prihlásiť za vojaka, čaká ho rozbor vody na miestach, kde by raz mali stáť studničky. Potom už len objednať materiál a pustiť sa do poriadnej manuálnej roboty.
Simča a Miška sú od Detvy, so Slavom sa preto ešte, na rozdiel od Riccarda, ktorý žije v rovnakej dedinke ako Slavo, ešte osobne nestretli. Telefonicky a prostredníctvom platformy ZOOM sú však pravidelne v kontakte. Cieľom ich projektu je vytvoriť v miestnej škole akúsi oázu oddychu pre všetkých žiakov – aby si mali kde oddýchnuť, kde sa budú cítiť pohodlne. Skoro ako doma v obývačke. Hlavnou myšlienkou, ktorá sa skrýva za milým nápadom týchto dvoch mladých energických dievčat, je psychohygiena a zároveň spájanie. Spájanie a prepájanie spolužiakov, žiakov z iných tried a ročníkov, získavanie nových kamarátov. Pozor, do oddychovej miestnosti však nebudú mať zákaz vstupu ani učitelia. Aj oni si môžu zložiť topánky, okuliare, uvoľniť kravatu a sadnúť si na zem k svojim žiakom. Ich projekt už v škole dostal od riaditeľky zelenú, dokonca už vybrali na tento účel aj vhodnú triedu. Vypratali ju, no a so školníkom už premýšľajú nad tým, ako ju vymaľujú a zariadia. Realizácia tohto projektu je teda poriadne blízko.
Viktor Teru: Je dôležité, aby sa pri projektoch zaoberali aj možnými krízovými situáciami, hrozbami, zlyhaniami a alternatívami
Je to veru multifunkčný človek. Viktor Teru pracuje ako národný facilitátor a fundraiser medzinárodnej nadácie Roma Education Fund, pôsobí aj ako poradca prezidentky SR Zuzany Čaputovej v poradnom orgáne pre menšiny. Zastupuje v ňom predovšetkým rómsku národnostnú menšinu. Hovorí štyrmi jazykmi, vlastne pardon, piatimi – okrem tých cudzích jazykov ovláda aj jazyk a komunikáciu s mládežou. To je v dnešnej dobe veľmi dôležité. Práca s nimi je jeho srdcovkou.
Viktor je mentorom Petry z Nitry a Nikoly so Sarou zo Žiliny. Ako sa im darí s projektami?
Petriným cieľom je umiestniť v Nitre niekoľko vyradených chladničiek mimo prevádzky, do ktorých by sa naukladali recyklovateľné, príjemné a čitateľné knihy. S mentorom Viktorom teraz premýšľajú nad tým, kam všade ich umiestniť – jasné, park pri lavičke je na takéto knihy stvorený, ale kam ešte? Na námestie alebo do obchodného domu, kde okolo nich v Nitre prejde viac ľudí? No a zatiaľ čo Petru v týchto chvíľach zahlcuje škola, skúšky a písanie prác, Viktor sa snaží zistiť, či by jej do projektu neposunuli štýlový skladovací priestor z pivovaru. Koronavírus teda tento projekt zatiaľ ani neohrozil, ani neprerušil.
V trochu inej situácii sú však Sarah s Nikoletou. Hoci tie sa pravidelnej komunikácii s Viktorom nebránia a niekedy sú v kontakte aj dvakrát do týždňa, zámer svojho projektu museli pre koronavírus zmeniť. Osvetové kurzy pre rómske maminy s deťmi teraz nie sú pre pandémiu vôbec bezpečné, tobôž nie dovolené, v projekte preto nastala zmena. Spoločne sa dohodli na eko-rómskom projekte v prostredí žilinskej osady. Práve komunikujú s miestnym aktivistom, ktorému sa podarilo vybaviť na úrade odvoz odpadu z miestnej osady a skrášliť trochu jej prostredie. Nikol a Sarah sa rozhodli priložiť ruku k dielu – osadu chcú trochu zrevitalizovať, nasadiť stromčeky aj bylinky či iné rastlinky. K tomu budú musieť, samozrejme, pracovať trochu aj s miestnou rómskou komunitou, aby sa o zeleň neskôr postarala. Ako na to ich už naučia dievčatá. Práve o tomto zámere komunikujú so samosprávou aj sociálnymi pracovníkmi.
Pre Viktora ako mentora je dôležité, aby sa všetky tri dievčatá pri manažovaní projektu zaoberali aj možnými krízovými situáciami, hrozbami, zlyhaniami a alternatívami – takzvanými plánmi B, C aj D. Ponúka im pritom svoje vlastné skúsenosti a poznatky z terénu.
Ivan Siláči: Všetka práca komunitného lídra by mala byť vždy legislatívne podchytená
Ivan, okrem toho, že je mentorom, je aj zakladateľom OZ Young Folks, poslancom v Lučenci, architektom a aktivistom. V Spojme hlavy sa venuje najmä účastníkom, ktorí vo svojich projektoch riešia verejný priestor a aktivity v ňom – od plánovania až po realizáciu. A ide mu to veľmi dobre.
Ivan je mentorom Lucie z Brezolúp, Daniela z Košíc a Julky s Adrianou z obce Hrachovo. Ako sa im darí s projektami?
Hoci nikomu z týchto štyroch účastníkov koronakríza nezmenila projekt ako taký, predsa čosi ovplyvnila – plánované sprievodné aktivity, na ktoré sa mladí komunitní lídri tešili. Teraz ich, práve pre pandémiu a opatrenia, ktoré zakazujú, aby sa zhromažďovali veľké počty ľudí na jednom mieste, prehodnocujú. Hľadajú alternatívy ako slávnostne osadiť lavičky s krásnymi výhľadmi na vidieku (Lucia) aj v mestách (Daniel), ako veľkolepo osadiť knižné búdky (Julka a Adriana). Daniel a Lucia zároveň pracujú na prehľadnej mobilnej aplikácii a webstránke, na ktorej si budú môcť ľudia po celom Slovensku tieto krásne, možno až tak nepoznané výhľady nájsť na mape. Cieľom je, aby na týchto miestach, ak tam ešte nie sú, postupne pribúdali už spomínané lavičky.
Zatiaľ čo Lucia a Daniel už skúsenosti s takýmito tipmi projektov majú, Julka a Adriana prichádzajú do verejného priestoru s niečím vlastným prvýkrát. S Ivanom si teda určovali krok po kroku aj to, bez akých partnerov sa v takomto projekte určite nezaobídu. S povoleniami od samospráv to zatiaľ nie je úplne ružové. Každé mesto, či hoci aj menšia obec, majú pre pandémiu plné ruky byrokracie. Komunikáciu s našimi mladými lídrami teda riešia prostredníctvom emailov. To nie je žiadna paráda, ale taký je život. Ivan ich správne vedie k tomu, aby mali všetku svoju prácu vždy legislatívne podchytenú, aby ich nemal kto napadnúť za nelegálne osadené lavičky či knižné búdky, ktoré by následne museli odstrániť. Veríme, že všetci získajú povolenia a súhlas na to, aby mohli lavičky aj búdky zostať na svojich miestach aj po tom, ako sa oficiálne skončí projekt Spojme hlavy.
Držíme vám palce, mladí komunitní lídri.
Projekt ‘Mladí komunitní lídri’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
