Jednou z najdôležitejších úloh v rámci nášho projektu na rozvoj stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania v troch slovenských samosprávach (Nové Zámky, Banská Bystrica a Poltár), bolo zisťovanie potrieb a bariér inkluzívneho vzdelávania. Zaujímalo nás, aké sú východiskové situácie týchto samospráv. Preto sme v nich zorganizovali fokusové skupiny. Cieľom týchto fokusových skupín bolo dostať za jeden stôl k diskusii zástupcov škôl, teda učiteľov a učiteľky, odborných a pomocných pracovníkov a pracovníčky škôl, ale aj zástupcov a zástupkyne pedagogicko-psychologických služieb a poradenstva, riaditeľov a riaditeľky škôl a komisií mestského zastupiteľstva, najmä sociálnej komisie, komisie pre vzdelávanie a mimovládny sektor.
Z nich sme identifikovali dva až tri hlavné problémy, ktoré v danej samospráve intenzívne riešia. Tie problémy, ktoré ako kľúčové identifikovalo 17 účastníkov a účastníčok troch fokusových skupín v marci 2022 v Poltári, nájdete v prehľadnom videu nižšie. A k tomu pár základných rád a odporúčaní, ako s riešením takýchto problémov začať na úrovni škôl a samospráv.
Aktuálna situácia v oblasti implementácie vzdelávacej politiky a inkluzívneho vzdelávania v meste Poltár a príklady prístupu škôl a mesta k inklúzii
V Poltári sme diskutovali o prístupe a pohľade na výzvy a bariéry v implementácii princípov inkluzívneho vzdelávania v meste. Počas týchto stretnutí sme spoločne identifikovali najväčšie výzvy v oblasti inkluzívneho vzdelávania:
V Poltári chýba efektívne prepojenie školského a sociálneho systému.
- Z fokusových skupín vyplynulo, že v Poltári absentuje spoločný prístup k riešeniu problémov vo vzdelávaní, vzájomná spolupráca jednotlivých zložiek a nadväznosť jednotlivých krokov pri riešení situácií. S tým súvisí aj slabá až nulová spolupráca s rodinami detí. Väčšina miestnych detí má podľa diskutujúcich slabú domácu prípravu, s čím podľa nich súvisia aj ich zlé výsledky v rámci jednotlivých predmetov. Počas diskusií vyhodnotili, že je potrebné pracovať nielen s dieťaťom, ale aj rodinou.
- Navyše, stratu terénnej sociálnej služby, najmä z dôvodu absencie motivácie pracovníkov tejto služby a podpory zo strany rodín, vnímajú v Poltári veľmi negatívne.
Nielen Poltár, ale ani školský systém na Slovensku nie je dostatočne pripravený na inklúziu.
- Väčšina diskutujúcich v rámci fokusových skupín uviedla, že síce vnímajú aspekty inkluzívneho vzdelávania pozitívne, avšak nemyslia si, že slovenský školský systém je naň pripravený. Najviac im chýba stabilný systém financovania pilierov inkluzívneho vzdelávania, teda odborných a podporných zamestnancov a zamestnankyne. Tých preto, bohužiaľ, prijímajú iba na dobu určitú, napríklad pedagogických asistentov len na šesť mesiacov. Zamestnancom a zamestnankyniam škôl vo všeobecnosti chýba odborná podpora. V okrese Poltár je vysoký podiel žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (80 %), z nich približne 40 % pochádza z marginalizovanej rómskej komunity.
- Diskutujúci vyjadrili aj praktické obavy pri implementácii inkluzívneho vzdelávania. Najmä v rámci vedenia škôl vyjadrili obavy a strach zo zrušenia špeciálneho školstva, mnohí sa cítia nedostatočne vzdelaní a pripravení na prácu s deťmi so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami. Vyjadrili neistotu, či sú ich školy schopné poskytnúť žiakom a žiačkam, predovšetkým tým so zdravotným znevýhodnením, vhodné podmienky na vzdelávanie a voľný čas.
Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva a Komunitné centrum sú užitočnými pomocníkmi pri práci s deťmi a mládežou. Treba s nimi intenzívnejšie spolupracovať.
- Diskutujúci veľmi pozitívne hodnotili spoluprácu škôl so súkromným centrom v oblasti poradenstva. Množstvo rodičov vníma kladne individuálne začlenenie svojho dieťaťa ako niečo, čo preň predstavuje určité úľavy, prípadne výhody. Preto je dôležité rodičov motivovať, aby s deťmi naďalej aktívne pracovali aj s podporou centra. Na druhej strane, zástupcovia a zástupkyne škôl sa vyjadrili, že zo strany mesta cítia akési bariéry a ťažkosti pri práci, ktorým tieto centrá čelia. Potrebovali by podľa nich väčšiu podporu mesta.
- V tých častiach mesta, kde pozorujú rastúcu kriminalitu a závislosť u detí a mladých ľudí, pozitívne hodnotia spoluprácu s miestnym komunitným centrom, ktoré je pri hľadaní riešení takýchto problémov veľmi nápomocné.
Deti z marginalizovaných rómskych komunít stále nenavštevujú materské školy, alebo do nich nastupujú príliš neskoro.
- Pozornosť musia v Poltári upriamiť aj na to, prečo deti z rómskych komunít nastupujú do materských škôl oveľa neskôr ako iné deti, až v predškolskom ročníku. Mnohým z nich potom chýbajú základné návyky, ktoré si deti bežne v materských školách a v kolektíve osvoja. Okrem toho je ich dochádzka do materských škôl nepravidelná.
Školský úrad je z dôvodu dlhodobého neobsadenia vedúcej pozície v podstate nefunkčný, čo brzdí viaceré procesy v meste smerujúce k inklúzii vo výchove a vzdelávaní.
Táto SWOT analýza vznikla na základe výstupov fokusových skupín realizovaných v marci 2022 v meste Poltár so zameraním sa na stav inklúzie vo vzdelávaní v miestnych školách a školských zariadeniach.
Silné stránky:
- už rozbehnuté inkluzívne projekty v materských aj základných školách,
- dobre rozvinutá spolupráca so Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva,
- spolupráca a komunikácia s rómskymi mimovládnymi organizáciami zameraná na zlepšenie vzdelávania rómskych detí,
- spolupráca s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
- vytvorené inkluzívne podporné tímy na základných školách v meste
Slabé stránky:
- dlhodobo neobsadená funkcia vedúceho Školského úradu,
- pokračujúci pokles záujmu rodičov o spoluprácu so školou a prospech ich detí,
- nepriaznivý demografický vývoj,
- nedostatok voľných pracovných miest v meste
Príležitosti:
- zapojenie študentov a študentiek pedagogických odborov na miesta pedagogických asistentov/asistentiek a/alebo dobrovoľníkov pri doučovaní detí,
- spolupráca s inými subjektmi – mimovládne organizácie, poradenské pracoviská a podobne,
- spolupráca a podpora zo strany zriaďovateľa,
- sieťovanie a spolupráca medzi školami,
- modernizácia všetkých stupňov vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania,
- podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom komunitne poskytovaných služieb,
- spolupráca so špecializovanými skupinami a organizáciami pre rovnosť
Hrozby:
- nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu podporných opatrení pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
- syndróm vyhorenia u pedagógov a pokles ich motivácie,
- prenášanie zodpovednosti vo vzdelávaní zo strany rodičov na školu,
- nezáujem rodičov o vzdelávanie svojich detí a nedostatočná spolupráca rodičov a školy,
- dlhodobo oslabený až nefunkčný Školský úrad
Prečítajte si rozhovor: Prečo zíva školský úrad v Poltári prázdnotou? Ako tu ovplyvnila vzdelávanie detí z rómskych komunít pandémia a čo vyplýva z diskusií miestnych učiteľov, odborných pedagógov či úradníkov zodpovedných za úroveň výchovy a vzdelávania v Poltári? Nájdete ho TU.
- Celú publikáciu Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy si môžete zadarmo stiahnuť TU.
- Viac informácií o programe Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy zas nájdete TU.
- Mesto Poltár (analýzy, fokusové skupiny aj prieskum) mala v rámci tohto projektu v kompetencii naša kolegyňa, projektová manažérka a mentorka Lucia Skokanová.
Projekt “Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
