V utorok 7. marca sme v priestoroch Hotela Dixon v Banskej Bystrici zorganizovali k nášmu projektu s názvom Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy krátky program – infobloky spojené s diskusiou, predstavenie stratégie aj interaktívny workshop s našimi lektorkami. Celý program bol venovaný trom partnerským samosprávam – Banskej Bystrici, Poltáru a Novým Zámkom – a ich aktívnym úradníčkam, učiteľkám aj riaditeľkám materských a základných škôl, terénnym sociálnym pracovníčkam aj zamestnankyniam z lokálnych mimovládnych organizácií. Viac ako rok sme s nimi totiž pravidelne prichádzali do kontaktu, spolupracovali sme s nimi na tvorbe stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania na úrovni samospráv. Jednoducho povedané, modifikovali sme staršie stratégie a dopĺňali už existujúce dokumenty v oblasti vzdelávania o nové tipy ako školstvo v týchto častiach Slovenska zinkluzívniť.
Cieľom tohto programu v Bystrici bolo zhrnúť si efektívne spôsoby spolupráce medzi miestnou samosprávou, školami aj širšou komunitou tak, aby bolo v záujme všetkých aktérov a aktérok vzdelávanie pre všetky deti bez rozdielu. Myslíme si, že sa nám to podarilo. Celý deň panovala v kongresovej sále príjemná atmosféra, ľudia sa spoznávali na fotografiách, ktoré sa zobrazovali na plátne, diskusie boli plodné, ani smiech nechýbal.
- Publikáciu Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy si môžete zadarmo stiahnuť TU.
- Viac informácií o programe Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy, celý jeho priebeh aj výsledky, sa zas dozviete TU.
Participácia, diskusia a inklúzia
Úvodného infobloku sa chopil Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska. Ten hosťom tohto stretnutia priblížil, ako od roku 2018 pripravujeme školy, ich vedenie, zamestnancov a zamestnankyne na prijatie detí so zdravotným znevýhodnením a/alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a z marginalizovaných rómskych komunít do funkčného výchovno-vzdelávacieho procesu. V základných školách tak robíme prostredníctvom programu s názvom Škola inkluzionistov, v materských školách zas s názvom Inkluškôlky. Hodnoty ako participácia rôznych cieľových skupín a diskusia v bezpečnom prostredí sú pri našej práci veľmi dôležité, inak tomu nebolo ani pri projekte venovanému tvorbe stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania. Za takýchto podmienok sa oveľa jednoduchšie búrajú mýty a stereotypy o deťoch so špecifickými potrebami, aj o tých s inou štartovacou čiarou a životnými podmienkami.
A keďže sieťovanie je pre nás veľmi dôležité, no v rámci týchto programov nemáme dosah na zriaďovateľov škôl, v roku 2021 sme oslovili rôzne samosprávy s návrhom spolupráce pri tvorbe akejsi stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy. Na Slovensku stále platí, že dominantnými zriaďovateľmi materských, základných a stredných škôl sú samosprávy, ktoré zriaďujú väčšinu bežných škôl na všetkých týchto troch stupňoch vzdelávania. Podľa analýzy To dá rozum u nás mestá a obce zriaďujú 90 percent materských a základných škôl, väčšinovými zriaďovateľmi stredných škôl sú zas vyššie územné celky (71 %). Do spolupráce sa s nami nakoniec pustili už spomínané tri samosprávy Banská Bystrica, Nové Zámky a Poltár.
Ako zlepšiť podmienky v školách zhora aj zdola
Potom sme sa v rámci programu pustili do niekoľkých diskusií súvisiacich s inklúziou škôl, respektíve ich pripravenosťou na ňu. Debatovali sme napríklad o tom, s čím školy samotné, bez pomoci zriaďovateľov a štátu, veľa urobiť nemôžu. Zhodli sme sa na týchto bodoch:
- (bez)bariérovosť
- narastajúci počet žiakov a žiačok so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- nedostatok komunitných a nízkoprahových centier
- nedostatok odborných zamestnancov
- absencia školských podporných tímov
- plošná metodická a odborná podpora pre školy
- vysoké počty detí v triedach materských škôl
- nedostatok praktických odborníkov na špecifické diagnózy detí
Naopak, s účastníčkami programu sme diskutovali aj o tom, čo je v silách škôl, ich zamestnancov a zamestnankýň, zmeniť prípadne, aké opatrenia aktuálne v školách absentujú, no nie sú nemožné:
- (chýbajúca) koordinácia organizácií a inštitúcií v prospech inklúzie
- (nedostatočná) spolupráca s rodinami detí
- slabo vybudovaný systém včasného zachytenia rodiny v ohrození
- chýbajúce mimoškolské integračné aktivity
- efektívny rozvoj pracovníkov a pracovníčok v školstve
- syndróm vyhorenia u pedagogických pracovníkov a pracovníčok a pokles ich motivácie
Účastníčky prichádzali s viacerými zaujímavými nápadmi a postrehmi. Napríklad vyjadrili potrebu mať silného partnera zhora, trebárs koordinátora efektívnej komunikácie medzi materskými školami, pediatrami a inými lekármi, viaceré prišli aj s myšlienkou mestských inkluzívnych tímov. Veľmi zaujímavý bol podnet mimoškolskej aktivity zameranej na podporu identity detí a ich pôvodu, napríklad v prípade rómskych detí. V neposlednom rade mnohé pedagogičky a odborníčky na vzdelávanie trápia separačné aktivity typu „program pre ukrajinské deti“, ktorý často nevedomky oddeľuje jednu skupinu detí od tej druhej. Zhodli sa na tom, že má ísť o program pre všetky deti, napríklad o ukrajinskej kultúre, alebo o slovensko-ukrajinských vzťahoch, podobnostiach i odlišnostiach. Aktérky diskusií sa zhodli aj na tom, že pedagogickí pracovníci a pracovníčky by mali mať nárok na rok plateného voľna po desiatich rokoch práce v školstve. Jednohlasne vyjadrili súhlas v prípade zmeny štruktúry nejasnej interpretácie v zákone o prítomnosti a kompetenciách pedagogických asistentov v školských kluboch.
STIAHNITE SI
Reflektor, tlesknutie aj tučniak
Po plodných debatách a prestávke na obed sme sa do sály vrátili ešte na interaktívny workshop s lektorkami Nadácie pre deti Slovenska Vierou Mášou Orogváni a Luciou Kubíny. Ich workshop bol zameraný na tvorbu inkluzívnej klímy v školách. Bola to zrejme tá najpríjemnejšia bodka na záver programu, akú si pre účastníčky tohto stretnutia mohli lektorky pripraviť. Skupinu žien najskôr zaujali aktivitou v sede s názvom Reflektor, vďaka ktorej sa na chvíľu zapozerali do seba a pýtali sa samé seba, ako sa majú – teda reflektovali svoje vlastné pocity. Ako mnohé z nich poznamenali, na to im pri práci v školstve veľa času nezostáva a tak seba kladú na poslednú koľaj. Potom vymenili lektorky hĺbavé dumanie za vtipnú koordináciu dvoch častí tela súčasne, napríklad palcov a ukazovákov. A koľko sa pritom nasmiali.
Zo stoličiek zdvihli lektorky skupinku žien aktivitou s názvom Dve silné stránky. Tá im mala ukázať, že škatuľkovanie detí či dospelých na základe aktuálne prevládajúcich vlastností či povahových čŕt nie je správne. Práve naopak, napríklad na triedu sa treba pozerať ako na rozmanitú skupinu jedincov, z ktorých každý tým ostatným ponúka iné silné stránky. A tak sa účastníčky tohto programu premiestňovali na jednu alebo druhú stranu miestnosti podľa toho, či sa cítili pokojné alebo aktívne, bezstarostné alebo opatrné, zábavné alebo disciplinované, sebaisté alebo súcitné, vodcovské či starostlivé. Žiadna z týchto vlastností alebo čŕt pritom nepredstavuje slabú stránku.
Na nohách zostala skupinka ešte aj pri posielaní tlesknutí v rôznych smeroch, ale aj pri hre Dirigent, kde jeden človek háda, kto v skupine udáva ostatných do pohybu. Potom si ženy zahrali hru so stoličkami s názvom Tučniak. Úlohou tučniaka je vždy obsadiť jednu voľnú stoličku, svoju ľadovú kryhu, no ostatní mu v tom chcú zabrániť. A tak mu svojim vlastným presadaním si znemožňujú usadiť sa na v priestore rozptýlených stoličkách. Okolo tejto hry je zrejme aj v triedach plných detí vždy veľa smiechu.
No a než sme sa rozlúčili s týmito aktívnymi ženami, ktoré sú súčasťou slovenského školstva a robia ho dostupnejším pre všetky deti, zdôraznili sme si podstatu a potrebu nesúťažného hrania sa. Ktosi v skupine správne podotkol, že deti sú od prírody zvedavé, nie súťaživé. To im vštepujeme my dospelí. Mali by sme ich preto naučiť hrať sa na pozorovanie diania v skupine, prípadne na to, ako sa zlepšujú v čase jednotlivo alebo ako skupina. Kašlime na to, kto skončil na prvom, druhom či treťom mieste. Aj tak nám to o osobnosti a sile detí nič nepovie.
Projekt “Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
