Spoznali sme ju v roku 2018, keď sa ako aktívna učiteľka na základnej škole z východného Slovenska prihlásila do nášho vzdelávacieho projektu Škola inkluzionistov. Dnes je súčasťou nášho pracovného kolektívu, lektoruje na školách. Ako sa za tých pár rokov zmenil jej život, ale aj samotný projekt? Ako scitlivuje školské tímy k rôznym potrebám detí? Prečítajte si rozhovor s Majkou Baltesovou. Na jeho konci od nej nájdete niekoľko tipov na kurzy či prednášky, ktoré môžu obohatiť vyučovanie detí v škole.
Keď sme s vami pred takmer štyrmi rokmi robili rozhovor ešte ako s účastníčkou projektu Škola inkluzionistov, bývali ste so svojimi troma deťmi v dedinke Ruskov a pracovali ste na Základnej škole s materskou školou v Bidovciach ako triedna učiteľka špeciálnej triedy pre žiakov s mentálnym postihnutím. Čo sa odvtedy zmenilo?
Stále bývam so svojím manželom a našimi deťmi v krásnej dedinke Ruskov, ktorá je obklopená Slanskými vrchmi. Syn naďalej úspešne hrá hokej, dcéry druhý rok navštevujú základnú umeleckú školu, všetci si napĺňajú svoje rozmanité potreby. Človek by povedal, že sa v podstate toho veľa nezmenilo, ale opak je pravdou. Zažila som totiž jednu z najväčších strát v mojom živote. Počas pandémie som prišla o jednu z nenahraditeľných osôb v mojom živote – moju mamu. To ma určite veľmi ovplyvnilo. Zmenil sa môj postoj k životu, k stratám a k času, ktorý máme k dispozícii. Pochopila som, že nemusím nikoho prehovárať ísť správnou cestou, nikomu nemusím nič vysvetľovať, každý má právo na svoje vlastné názory, samozrejme, aj na mylné predstavy. Ak nie sme v živote šťastní, musíme niečo v živote zmeniť. Okrem toho som krátko po našom rozhovore pred štyrmi rokmi zmenila pôsobisko. Dnes pracujem ako školská špeciálna pedagogička, koordinátorka pre inkluzívne vzdelávanie a koordinátorka pre školský podporný v tím na Základnej škole Drábova 3 v Košiciach. Od septembra pôsobím aj ako lektorka a mentorka pre Nadáciu pre deti Slovenska so zameraním na moju obľúbenú tému – inklúziu.
Vaša strata maminky ma veľmi mrzí. Už ste spomenuli, že dnes ste súčasťou pracovného tímu nášho vzdelávacieho projektu Škola inkluzionistov. Ako si ho pamätáte ešte ako účastníčka v roku 2018 a čo hovoríte na to, do akej podoby sa program za tie roky vyvinul?
V pilotnom ročníku projektu Škola inkluzionistov v školskom roku 2018/2019 som koordinovala projekt na Základnej škole s materskou školou v Bidovciach, kde som vtedy pracovala. V tom období bola Škola inkluzionistov grantovo-vzdelávacím projektom. Ako škola sme získali grant vo výške dvetisíc eur. Peniaze boli viazané na inkluzívne aktivity. Zúčastnili sme sa vtedy ako jednotlivci troch dvoj až trojdňových vzdelávacích stretnutí. V súčasnosti je projekt zameraný na vzdelávanie pre celé školské kolektívy, čo považujem za veľmi prínosné a dôležité. Pre zapojenie sa do projektu musí mať škola minimálne štvorčlenný fungujúci školský podporný tím, a musí mať podporu vo vedení školy. Intenzívny vzdelávací program je vyskladaný podľa potrieb školy. Školám, ktoré sú dnes zapojené do projektu, automaticky ponúkame, okrem iného, spoluprácu so skúsenými lektorkami a odborníkmi. A čo je veľmi dôležité, aj sieťovanie s podobne zmýšľajúcimi kolegami nielen z regiónu, ale z celého Slovenska. Taktiež majú možnosť zúčastňovať sa online webinárov a iných sieťovacích podujatí, ktoré sme my v prvom ročníku k dispozícii nemali. Niekedy, keď v školách lektorujem, vidím na tej druhej strane samú seba pred pár rokmi, keď som mala veľké očakávania. Aj preto sa viem dnes lepšie vcítiť do potrieb a očakávaní súčasných účastníkov projektu.
- Rozhovor s Majkou z 15. novembra 2018 nájdete TU.
V projekte Škola inkluzionistov sa ako lektorka venujete najmä vyučovaniu očami detí s ťažkosťami. Už v rozhovore spred pár rokov bolo cítiť, že máte blízko k deťom, ktoré nespadajú do nijakej prednastavenej tabuľkovej normy. Zmenilo sa u nás na Slovensku za tie roky v tejto oblasti vzdelávania niečo? Napríklad otvorenosť a prístup škôl k týmto deťom?
Určite áno, prinajmenšom sa o inkluzívnom vzdelávaní začalo veľa rozprávať. Hoci pre mnohých ľudí sú prezentované informácie v médiách stále v realite nepredstaviteľné. Odbor inkluzívneho vzdelávania pod záštitou rezortu školstva nedávno predstavil verejnosti strategický plán inkluzívneho vzdelávania, plán prideľovania pedagogických asistentov, a taktiež možnosť získania nižšieho stredného vzdelávania pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktoré im otvorí priestor pre širšie spektrum štúdia na strednej škole. To sú pozitívne správy. Názory a nastavenie pedagógov sú, samozrejme, aj naďalej individuálne. Veľmi dôležitým medzníkom pri zavádzaní inkluzívneho vzdelávania je však otvorenosť a podpora vo vedení konkrétnych škôl.
Čo konkrétne je obsahom vášho vzdelávania na školách? Čo s inkluzívnymi tímami robíte ako lektorka?
Obsah vzdelávania, taktiež konkrétne aktivity, vytvárame spoločne so všetkými lektorkami projektu Škola inkluzionistov. Nadácia pre deti Slovenska sa snaží už aj o schválenie Školy inkluzionistov ako inovačného vzdelávacieho programu. Osobne sa prezenčne venujem témam ukotvenia inklúzie, spolupráci v tíme, vyučovaniu očami detí s ťažkosťami v učení, ale aj klíme v triede. Prostredníctvom online webinárov sa zameriavame na spoluprácu učiteľov s pedagogickými asistentmi, reflexiu vlastných kapacít, tvorbu easy to read textov, riešeniu konfliktov a efektívnym komunikačným stratégiám. Okrem toho, účastníci vzdelávacích blokov vypracujú dve dištančné úlohy a záverečnú prezentáciu. Celkový rozsah tohto vzdelávania je 50 hodín.
Ako si môžu účastníci vzdelávania vyskúšať napríklad vyučovanie z pohľadu žiaka s poruchami pozornosti, s hyperaktivitou či s autizmom? Aké aktivity so školskými tímami robíte, aby sa do kože týchto detí mohli vcítiť?
Priblížiť spracovávanie podnetov u detí, ktoré majú deficity v senzorickom spracovávaní, im približujem napríklad prostredníctvom videa Senzory Overload Simulation. To zachytáva simulácie s niekoľkými zábleskami svetla, rôzne zvuky a extrémne fyzické efekty, ktoré sú pre žiakov s poruchami pozornosti počas bežného dňa bez pochýb rušivým faktorom. Autistické spektrum je veľmi široká kategória, snažím sa ju účastníkom priblížiť teoretickými faktami, už spomínanými simulačnými videami a zdieľaním skúseností z praxe. To, ako sa cíti žiak s poruchou aktivity a pozornosti napríklad počas vyučovania matematiky, si vyskúšame prostredníctvom zážitkovej situácie. Učitelia dostanú takéto inštrukcie: „Postavíme sa, zatvoríme oči, predpažíme pravú ruku, dvihneme ľavú nohu, pootvoríme ústa, jazyk dáme k vrchnej pere a pritom vypočítame tento príklad 42-6+7×0-10+51-17+3.“ Počas diktovania tohto príkladu im občas zapnem ešte aj rušivý zvuk. K správnemu výsledku sa dopracuje málokto.
Čo hovoria na to, keď zistia, aké to je byť trebárs dysgrafikom či dyslektikom v bežnej triede?
Niektorí pedagógovia zastávajú názor, že žiaci môžu mať nejaké ťažkosti pri spájaní písmen, alebo že sa im písmená zamieňajú, ale napriek tomu to nepovažujú za závažnú poruchu učenia, ktorá by ich výrazne ovplyvňovala počas vzdelávania. Ak sami počas rôznych aktivít zažijú, aké to je byť žiakom s vývinovou poruchou učenia, sú oveľa viac otvorenejší individuálnemu prístupu k danému žiakovi. Často sa stáva, že v spätnej väzbe na konci vzdelávacieho bloku prezentujú práve svoje pocity z prežívania tejto skúsenosti. Reflektujú, aké náročné to majú žiaci s vývinovými poruchami učenia, koľko námahy stojí žiakov prečítať správne slovo, alebo čo v nich evokuje slovo diktát.
Pred pár rokmi ste v rozhovore povedali, že žiak by sa nemal na hodinách nikdy nudiť a musí zažívať pocit úspechu. Stále to platí?
Nuda je v živote detí veľmi dôležitá, ale počas výchovno-vzdelávacieho procesu má dieťa napredovať, využívať čas efektívne, zdokonaľovať sa, získavať nové vedomosti a zručnosti, rozvíjať svoje kompetencie primeraným tempom. Zažívať pocit úspechu je potrebné u každého človeka, obzvlášť u detí s rozmanitými potrebami. Preto je vždy veľmi dôležité poznať špecifiká daného žiaka a následne nielen nastaviť, ale mu aj pravidelne zabezpečovať vhodný edukačný servis.
Snažím sa predstaviť si, aké to muselo byť počas pandémie ochorenia Covid-19 – zabezpečiť žiakom vhodný edukačný servis.
Vtedy sme sa na základnej škole, kde pracujem, stretávali s rozličnými prekážkami. Napríklad, keď žiak nemal k dispozícii kameru a mikrofón počas online vyučovania, keď sme museli myslieť na jeho pravidelné reakcie v chate. Žiaci, ktorí doma nemali počítač, dostávali pravidelne prispôsobené pracovné listy. Niektorí žiaci odmietali čítať v online priestore pred celou triedou, museli sme im ponúknuť možnosť individuálneho čítania pani učiteľke v inom časovom rozmedzí. Osvojovanie a zdokonaľovanie čítania patrí u žiakov v prvom a druhom ročníku medzi prioritné oblasti. Aj počas online vyučovania sme však dokázali žiakom nastaviť rozličnú obťažnosť úloh a sami si volili náročnosť aktivít, napríklad opakovanie učiva prostredníctvom online testovacích úloh. Takmer pred rokom k nám z dôvodu vojnového konfliktu začali prichádzať deti z Ukrajiny, ktoré vôbec nevedeli našu reč. Dnes máme na základnej škole ukrajinských žiakov, ktorí plynule rozprávajú po slovensky a čítajú z našich čítaniek. To je obrovský pocit úspechu nielen pre samotných žiakov, ale aj pre našich pedagógov, vychovávateľov a pedagogických asistentov, pre celý zanietený kolektív.
To sú skvelé správy, gratulujem. Vráťme sa ešte prosím k tomu, ako zabojovať s nudou na vyučovaní. Môže byť jedným z prostriedkov výučby napríklad nesúťažná hra?
Samozrejme, áno. Hra patrila odjakživa k efektívnym prostriedkom výučby. Existuje množstvo rozličných hier – na učiteľských fórach si často pedagógovia zdieľajú širokú škálu inovatívnych hier. Počas vyučovania, aj v rámci školského klubu detí, využívame v košickej škole, v ktorej pôsobím, pravidelne interaktívnu podlahu Funtronic. Tá ponúka rozličné hry na fixáciu učiva a precvičovanie učebných látok, ktoré sú rozdelené podľa ročníkov. Vyučovacie témy sú zoskupené podľa predmetov a ponúkajú rozličnú náročnosť. Interaktívna podlaha obsahuje aj množstvo hier zameraných na trpezlivosť, priestorovú orientáciu, spoluprácu či relaxáciu.
Ako zabezpečiť, aby pri toľkej rozmanitosti medzi žiakmi, zažilo na hodine každé dieťa pocit úspechu?
Veľmi dôležitá je osobnosť pedagóga, všímavosť, jeho poznatky o rozmanitosti žiakov, schopnosti a predovšetkým snaha chcieť zabezpečiť deťom tento pocit. Významnú úlohu u pedagóga zohráva spolupráca so školským podporným tímom, ale aj prítomnosť ďalších veľmi dôležitých osôb na vyučovacej hodine, napríklad pedagogického asistenta či školského špeciálneho pedagóga, ktorí dokážu učiteľovi pomôcť pokryť časovú náročnosť vyučovacej hodiny a pohotovo reagovať na potreby žiakov.
Zaujímavé tipy Majky Baltesovej na obohatenie vyučovania detí v škole
tipy na kurzy, články, prednášky, pomôcky a iné:
- certifikovaný kurz metódy SINDELAR (Deficity čiastkových funkcií)
- vzdelávací kurz v biofeedbacku a neurofeedbacku ako psychoterapeutickej metóde
- tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina (rozvíjanie jazykových schopností)
- Feuersteinovo inštrumentálne obohacovanie
- Kurz Komentovaný diktát od OZ Dobrá myseľ /Špeciálno-pedagogického centra Dobrá myseľ
- program pre deti s odkladom školskej dochádzky od Súkromného centra Mirabilis
- Techniky artefiletiky pre agresívne deti
- KUPREV – akreditovaný preventívny program pre deti vo veku 4 až 8 rokov
- KUPOZ – akreditovaný program pre rozvoj pozornosti
- KUMOT – akreditovaný program pre rozvoj motoriky a sociálnych zručností
- Webináre od INFRA Slovakia (napríklad: Ako komunikovať s nehovoriacim dieťaťom)
- Dyslexia – dar alebo porucha? (Edupoint Nitra)
- Test kresby: Dom-strom-postava
- Inklucentrum: PDF Krízová intervencia v školskom prostredí
- Komunikačné stratégie pre prácu s „problémovým dieťaťom“ v školskom prostredí
- Senzorická integrácia a jej prienik do práce s deťmi s problémami v správaní, v regulácií emócií a vo vzťahoch
- Inklucentrum: PDF Ranné kruhy vo vyučovaní
- Inklucentrum: Mediácia žiackych konfliktov cez nenásilnú komunikáciu
- VÚDPAP: Koordinácia školských podporných tímov
