Zachrániť margeciansky folklór aj vďaka novým krojom pre deti. To chcú mladé komunitné líderky Maťa a Táňa

Martina Richnavská a Tatiana Jankovská patria do skupinky 28 mladých ľudí z 2. ročníka nášho programu Spojme hlavy na podporu mladých komunitných lídrov. Obe sú z východného Slovenska, jedna z Krompach, druhá od Prešova. Prečo sa rozhodli robiť projekty na podporu margecianskeho folklóru? Prečítajte si krátky rozhovor s nimi.

Mladé komunitné líderky Maťa a Táňa. Zdroj fotografie: Archív Mati a Táni

Obe sa budete v rámci svojich projektov venovať folklóru. Kde ste si k nemu vytvorili vzťah?

Maťa: Folklóru sa venujem od prvého ročníka na základnej škole. Moja mamka síce chodila do súboru, ale na folklórne tréningy som sa začala chodiť až s kamarátkami.

Táňa: V rodine sme sa s folklórom veľmi nestretávali, ani ja sama sa mu nevenujem. Zaujala ma Matina myšlienka a prišlo mi správne podporiť ju projektom.

Do akých projektov sa teda rozvinula Matina myšlienka?

Maťa: Ja budem v rámci svojho projektu pomáhať pri šití krojov pre detičky. Viem, aký je to pocit ísť na vystúpenie v starých krojoch. Nechcem, aby to deti dnes zažívali tiež, strácajú tým záujem o folklór. 

Táňa: Ja budem zase spoluorganizovať vystúpenie detí, ktoré sa predvedú v nových krojoch, čo spolu ušijú so skúsenými šičkami.

Aké zvyky či tradície sú typické pre váš región, z ktorého pochádzate?

Maťa: Pochádzam z Krompach. Tradície a zvyky sme mali z Kluknavy, keďže rodičia pochádzajú odtiaľ. Je to malá obec v juhovýchodnej časti Spiša. V Krompachoch nemáme tradičný krompašský folklór, s trénerkou sme vždy cvičili margeciansky folklór. No zatiaľ čo tance, kroje a spevy sú viac-menej rovnaké tu i tam, veľký rozdiel je napríklad v nárečí z Kluknavy a z Margecian. Najťažšie bolo pre mňa, napríklad pri spievaní, slovo frajerka. V Margecanoch sa hovorí frejerka, všade v okolí však frajerka. Podobe je to aj s číslovkami. Napríklad v Margecanoch sa vraví šiedzem a v Kluknave šedzem. Je to nepatrný rozdiel, no je ho počuť, ak počúva niekto, kto sa v tom aspoň trošku vyzná. 

Táňa: Ja pochádzam z malej dedinky Haniska pri Prešove. Tu v okolí sa používajú šarišské nárečie, tradície a zvyky, ktoré občas používame aj doma. Napríklad mamka používa slovo ďalek, keď sa pýta kam idem. Čo sa týka zvykov, tie u nás súvisia najmä s Vianocami. Na slávnostnom stole nesmie chýbať tanierik s oblátkami s medom, šošovica, aby bolo dosť peňazí, a krajec chleba. Tento tanierik, okrem oblátiek, ostáva na stole až do Troch kráľov, tak ako peniaze, ktoré sa dávajú pod obrus. Čo sa týka jedla, nesmie chýbať klasická kapustnica, ryba, šalát a bobaľky.

Nájdete medzi slovenskými tradíciami aj také, ktoré nie sú v súlade napríklad s rodovou rovnosťou či segregáciou menšín a nepáčia sa vám?

Maťa: Jediná tradícia, ktorá sa mi nepáči, je veľkonočná oblievačka. Príde mi to veľmi sadistické.

Táňa: U nás doma sa tradície spájajú predovšetkým s jedlom, takže to mám, pochopiteľne, rada. Neviem o žiadnej konkrétnej tradícii, ktorá by sa mi výlučne nepáčila.

Máte nejakú obľúbenú ľudovú pieseň, ktorú si rady spievate alebo tanec, ktorý si zatancujete?

Maťa: Najradšej mám pôvodný tanec Kruta z Margecian. 

Táňa: Ľudové pesničky veľmi nie sú „moje“, ale moderné ľudové môžem. Jedna z takých obľúbených je Dedina od Ščamby. Rada však mám aj tie od Mafia Corner.

Mati, viem, že ty si členkou folklórneho súboru. Povedz nám prosím niečo o tom, čo robíte. Podobne aj ty, Táni.

Maťa: Áno, som členkou Folklórnej skupiny Jadlovec, naším cieľom je udržať tradície v Margecanoch. Zúčastňujeme sa rôznych folklórnych súťaži, ako súbor sme sa už predstavili na rôznych festivaloch v Taliansku, v Česku aj v Poľsku. Vystupovali sme aj vo Východnej. Teraz máme namierené na divadelnú súťaž s ochotníckym divadlom z Jakloviec a na vystúpenie do Rumunska. 

Táňa: Dnes už nie som členkou žiadneho súboru, ale kedysi som tancovala cloggingové tance  ako country a step. Teraz sa venujem hlavne škole a školským súťažiam. Momentálne sme spolu s Maťou odovzdali zadania na súťaž Garden Semmelrock. Išlo o vytvorenie návrhu záhrady z ich produktov v jednotlivých zadaniach. Rozbehnutú máme ešte jednu súťaž na návrh celého domu z produktov Ytong.

Zaujíma ma, čo pozitívne by sme si podľa vás mohli vziať zo života našich predkov z vidieckych usadlostí, kde sa rodili tradície a folklór, ktorému idete svojimi projektami pomáhať. Čo vám v dnešnej spoločnosti chýba?  

Maťa: Myslím si, že naši predkovia mali ťažký, ale určite o čosi romantickejší život ako my dnes. Mohli by sme sa od ich naučiť to, ako si prejavovali lásku, úctu a oddanosť jeden k druhému. Tú lásku, ktorú vidno v básňach, v literatúre. Ako zaobaľovali  a viac-menej skrývali to, že niekoho ľúbia. To isté platí aj pri folklóre. Veľa som sa toho napočúvala od starších zo súboru, keď nám len tak medzi rečou niečo spomenuli. Napríklad nám vysvetľovali, ako sa dievča pri tanci nemohlo pozrieť na chlapca, lebo sa začali potom o nej šíriť klebety, že sa prespala či čosi iné. Bolo to neprípustné, a to je len tanec! Bola to láska jednoduchá a skutočná. Teraz je ťažké niečo také nájsť a keď sa to podarí, tak je to veľké šťastie.

Táňa: Myslím si, že naši predkovia mali oveľa lepší život. Áno, mali ťažšie podmienky na život ale žili šťastnejšie, jednoduchšie a s väčšou láskou medzi sebou. Stopercentne mi medzi ľuďmi dnes chýba priama komunikácia. Všetko riešia cez sociálne siete a nie ako kedysi, keď vyšli pred dom a všetko si krásne vykričali.

Zdroj titulnej fotografie: www.fskjadlovec.sk

Mohlo by vás zaujímať:

_________________________________________________________________________

Vzdelávací program Spojme hlavy realizujeme v rámci projektu Mladí komunitní lídri. Projekt Mladí komunitní lídri je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Projekt finančne podporila aj Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.