„Kôň je veľmi ušľachtilé zviera – správajme sa k nemu s úctou a láskou. Veď kone sprevádzali ľudstvo počas celého vývoja civilizácie, stáročia boli naším verným pomocníkom a spoločníkom,“ hovoria členovia Jazdeckého teamu Herbidus OZ. Ten je jedným z grantistov nadačného fondu poisťovne Kooperativa s názvom Deti v bezpečí. Prečítajte si náš rozhovor. Na zvedavé otázky nám odpovedala spoluzakladateľka Herbidus OZ Anna Rákayová pomocou svojho tímu inštruktorov jazdenia, farmárov, jazdcov a pedagógov – Kristíny Pelleovej, Zsolta Sanisló, Kristíny a Andrey Ekeových, Laury a Adama Icsóvých, Milana Ostrihoňa a Kornélie Kardosovej.
V rozhovore sa dozviete:
- ako vlastne vznikol Jazdecký team Herbidus OZ
- či má každý z nás predispozíciu na to stať sa jazdcom na koni
- od akého veku má dieťa fyzickú silu jazdiť na koni samo
- čo by sme mali o týchto vzácnych tvoroch – koňoch vedieť
- že jazdenie na koni bez starostlivosti o koňa nejde
- ako dávať koňom správne maškrtky a ako sa správať v stajni či v aréne
- koľko stojí kôň a každodenná starostlivosť oň
- ako funguje hipoterapia
- ako koronavírus ovplyvnil fungovanie Herbidus OZ a ich jazdeckého tímu
- kde nahlásiť prípad týraných a zanedbaných koní
Kedy ste sa rozhodli, že sa budete práci s koňmi venovať naplno?
Všetko sa to začalo, keď ma vtedy moja 8-ročná dcérka mesiac prosíkala, aby som ju zobrala do blízkeho jazdeckého areálu. Chcela jazdiť na koni. Myslela som si, že keď uvidí, že kôň nie je malé prítulné zvieratko ako jednorožec na obrázku v rozprávkovej knižke, na päte sa otočí a nájde si inú záľubu. No nestalo sa. Najprv sme ju tam vozili dva-trikrát do týždňa, asi po troch mesiacoch tam po vyučovaní trávila každý deň, dokonca aj víkendy. Postupne sme sa zoznámili s ostatnými deťmi a s ich rodičmi, viedli sme dlhé debaty o tom, ako by sme sa vedeli organizačne popasovať s týmto špeciálnym koníčkom našich detí. Najkôr sme pre ne zorganizovali spoločné transporty do jazdiarne – každý víkend mal službu niekto iný z rodičov, aby nám zvýšilo trocha času aj na iné aktivity okrem koníkov. Spoločne sme navštívili aj iných chovateľov koní v okolí, zisťovali sme, ako to v jednotlivých jazdiarňach funguje.
Ako to teda funguje?
Niekde preferujú turistické jazdenie, inde sa prioritne venujú malým deťom, alebo špeciálnemu športovému výcviku. Postupne sme zisťovali, ako k deťom a k výcviku pristupujú jednotliví tréneri, aké majú kone či technické vybavenie a povrch jazdiarne, aké máme finančné možnosti a dostupnosť z miesta bydliska. Toto všetko musíte pri výbere vhodného areálu na tréning s koňmi zohľadniť. Časom sa v nás spontánne zrodila myšlienka, že naše „koniarske spoločenstvo“ by pokojne mohlo mať aj organizovanú podobu. Naše OZ-ko tak dnes už tri roky pomáha deťom a ich rodinám, ktorým učarovali kone a jazdectvo. Navzájom si pomáhame v zaobstarávaní jazdeckého vybavenia a v starostlivosti o koníkov, najmä v týchto ťažkých časoch koronakrízy. Aktuálne spolupracujeme s viacerými chovateľmi koní a s trénermi, ktorí sa venujú deťom podľa ich úrovne jazdenia od úplných začiatočníkov až po športovú úroveň. Deti a mládež však podporujeme aj v účasti na jazdeckých pretekoch.
Má každý z nás predispozíciu na to, aby sa z neho stal jazdec na koni?
Áno, jazdiť na koni môže každý. Základ je mať pozitívny vzťah ku koníkom. Dieťa, ktoré sa koňa bojí už zo zeme, nemôžete nútiť sadnúť si do sedla, to by bolo veľmi nebezpečné. Kôň vycíti vaše vyžarovanie a podľa toho sa správa. Keď sa ho bojíte, bojí sa aj on vás. Keď ho milujete, bude milovať aj on vás. Ozajstným jazdcom sa stáva ten, kto splynie so svojim koňom telom aj dušou, aby vytvorili harmonický pohybový celok. Človek si musí uvedomiť svoje schopnosti a priority – môže sa stať príležitostným jazdcom a absolvovať príjemné víkendové turistické vychádzky, ale jazde na koni sa môže venovať aj na športovej úrovni. Aj tu máte ešte stále na výber. Môžete absolvovať občasné amatérske preteky, alebo sa po získaní jazdeckej licencie a zápise do zoznamu jazdcov Jazdeckej federácie môžete prihlásiť na ozajstné jazdecké preteky.
Kedy je ideálny čas na to podporiť u detí túžbu jazdiť na koni, alebo ich s koňmi zoznámiť?
To sa nedá jednoznačne povedať, každé dieťa je individuálny tvor. Máme detičky, ktoré už v troch rokoch túžia vysadnúť do konského sedla. Im, samozrejme, odporúčame začať na menších poníkoch. U dievčat nastupuje konské obdobie, väčšinou, keď majú päť-šesť rokov – vtedy sa začína éra tričiek, mikín či peračníkov s konským motívom. To však často končí pohladkaním koníkov na jarmokoch. Nie každému „vonia“ stajňa, či výpomoc v areáli s koňmi. Druhá vec je, že na to, aby dieťa dokázalo ovládať koňa sedom, holeňmi, ale aj rukami, musí byť fyzicky dostatočne zdatné, čo je až okolo 12. roku života. Treba si uvedomiť, že naučiť sa jazdiť na koni, sa nedá za pár mesiacov. Dieťa ale aj rodičia musia mať dostatok trpezlivosti a času pre túto záľubu. Pred tréningom treba koňa v kľude očistiť a nasedlať, po tréningu zase odsedlať a ošetriť mu kopytá. Denný jazdecký tréning vám takto môže zabrať aj tri hodiny.
Čo všetko vlastne potrebujeme vedieť a zvážiť predtým, než sa rozhodneme prísť prvýkrát do jazdiarne?
Treba si uvedomiť hlavne to, že kôň je plaché zviera. Svojou veľkosťou a silou v nás síce budí rešpekt, no veľmi ľahko ho vyplaší nezvyčajný zvuk alebo prudký pohyb. Kôň nikdy neútočí, chce len ujsť. Pritom však môže veľmi ľahko dôjsť k úrazu. Preto by sme mali mať pred návštevou jazdeckého areálu preštudované bezpečnostné pravidlá, ktoré tam platia – v stajni aj v jazdiarni. Prvým krokom k budovaniu pozitívneho vzťahu s koníkom môže by napríklad dávanie maškŕt – jablka či mrkvy. Návštevu si, v každom prípade, vopred dohodnite s majiteľom alebo trénerom.
Aký je vlastne kôň tvor? Čo by sme mali o ňom vedieť – my, bežní ľudia, ale aj tí, ktorí majú doma potenciálnych jazdcov?
Kôň je ako dieťa. Veľmi ľahko sa učí – zapamätá si veci, ktoré mu robia radosť, za ktoré dostáva odmenu, ale pamätá si aj nepríjemné zážitky a podľa toho sa správa. Bojí sa všetkého, čo nepozná, vtedy sa vám môže zdať jeho správanie nevyspytateľné. Keď si ale získate jeho dôveru, bude na vás dávať pozor na vychádzkach aj v jazdiarni. Kôň je stádové zviera, preto ho nemôžete nechať samotného pásť sa niekde pri dome na záhrade, potrebuje spoločníkov svojho druhu. Kôň je tiež špecifickým športovým nástrojom – ako živý tvor potrebuje každodennú starostlivosť, očistiť aj nakŕmiť, ale hlavne potrebuje pracovať – jazdiť. Nemôžete ho nechať v boxe stáť viac dní, nemôžete ho uložiť do skrine či na policu ako loptu alebo hokejku. Preto treba veľmi dobre zvážiť, či je pre vás výhodnejšia kúpa, alebo prenájom koňa, či len návšteva jazdiarne, kde vám aj vašim deťom poskytnú koňa z vlastného chovu. Kone, prosím, nekŕmte hocičím! Majú veľmi chúlostivé trávenie, konská kolika môže ľahko skončiť tragicky. Keď vám to majiteľ dovolí, môžete im ponúknuť jablko či mrkvu. Musíte sa však naučiť, ako im jedlo dávať. Maškrtu treba položiť na vystretú dlaň, aby ste neprišli o prsty. Kôň vám nebude chcieť ublížiť naschvál, má však príliš veľké zuby. Z dlane si maškrtu vezme jemne perami, len vám pritom poriadne oslintá ruky.
Tak si to zhrňme. Platia v jazdeckej obci a medzi milovníkmi koní nejaké pravidlá – desatoro správania sa ku koňom a okolo koní, ktoré by sme mali poznať?
Samozrejme, sú určité pravidlá, ktoré treba dodržiavať kvôli vlastnej bezpečnosti, ale aj kvôli bezpečnosti koní. Neznáme kone radšej nehladkajte, najmä keď nepoznáte ich reakcie. Cudzie kone určite nekŕmte, už sme spomínali, že majú veľmi citlivé trávenie. Nevhodná strava môže byť pre nich smrteľná. V jazdeckom areáli má vždy prednosť jazdec na koni pred ľudmi, ktorí sa tam pohybujú pešo. Ku koňovi je najbezpečnejšie priblížiť sa z boku. Má totiž špecifické videnie – medzi očami s istým výpadkom zorného poľa – znamená to, že to, čo má tesne pred nosom, neuvidí. Tiež nás nevidí za svojím chrbtom, preto ho môžu prudký pohyb aj zvuky prichádzajúce zozadu, vyplašiť. Kôň nevidí ani pod svoje nohy, preto si na tie svoje musíte dávať pozor. Veď kto by chcel, aby mu na nohu stúpil kôň vážiaci 500 až 600 kilogramov?! Keď už sa teda vyberiete na prvé hodiny jazdenia, nezabudnite ani na pevnú obuv a prilbu. Pre začiatok kľudne postačí aj cyklistická helma, no niektoré jazdiarne ich aj požičiavajú.
Ako vyzerá chov koní na Slovensku? Koľko kôň vlastne stojí a čo „mať koňa“ vlastne obnáša?
Koňa, teoreticky, môže chovať hocikto, musí však byť umiestnený na registrovanej farme. V dnešnej dobe je chov koní finančne veľmi náročná záležitosť. Hovorí sa, že v minulosti bol kôň pomocníkom chudobných – v lete si vystačil s trávou, v zime so senom. Dnes sa kone považujú skôr za drahý rekreačný alebo športový nástroj. Ľudia chovajú kone väčšinou pre svoje potešenie, podmienky života koní sú preto väčšinou na dobrej úrovni. Cena koňa závisí od mnohých faktorov – od jeho veku, povahy, zdravotného stavu, od genetickej predispozície rodičov, aj od toho, akým výcvikom prešiel. Na vychádzky si vystačíte s koníkom v cene od tisíc do tritisíc eur, no pre dieťa, ktoré chce s koňom športovať, budete potrebovať koňa-učiteľa. Spoľahlivého parťáka, ktorý má za sebou dlhší výcvik, aj nejaké tie skúsenosti z menších pretekov. Cena takého koňa je vyššia, okolo päť až sedemtisíc eur. Kone najvyššej športovej kategórie však stoja aj viac ako 20 tisíc eur. Navyše, mestský človek musí svojho koňa niekde aj ustajniť. Niekedy dokonca niekoľko desiatok kilometrov od svojho bydliska.
To zrejme tiež niečo stojí.
Cena ustajnenia závisí od splnených podmienok, aké pre svojho koňa vyžadujete. Pastvinové ustajnenie stojí mesačne 100 až 150 eur, vrátane kŕmenia senom. Ustajnenie v boxoch vás vyjde, podľa lokality a vybavenia stajne, 200 až 300 eur mesačne. V tejto cene už je väčšinou zarátané aj jadrové krmivo. K základnej starostlivosti o koňa však patrí aj manikúra, teda starostlivosť o kopytá, prípadne pravidelné podkúvanie každých šesť týždňov. To stojí od 20 do 60 eur. Svojho koňa tiež musíte pravidelne očkovať, odčervovať, raz ročne investovať aj do ošetrenia jeho zubov. To stojí asi 100 eur. Okrem toho treba počítať aj s nepredvídateľnými zdravotnými problémami, napríklad s úrazom či prechladnutím, čo si vyžaduje platenie mimoriadnych výdavkov na veterinárnu starostlivosť. Zároveň treba rátať aj s jazdeckým vybavením pre koňa. Najväčšou položkou je cena sedla, tie stoja od 150 až do tritisíc eur. Ostatné vybavenie ako podbrušník, strmene, uzda, uzdečka, podsedlové dečky a deky na koňa sa počítajú rádovo v stovkách eur. Potrebovať určite budete aj pomôcky na čistenie pre každého koňa – kefy, hrebene na hrivu a na chvost, špeciálne náradie ako žbilká, stierky či šparák na kopytá. Nevyhnutné je vybavenie jazdca ochrannými pomôckami ako sú prilba, chránič chrbtice, pevná obuv či jazdecké rukavice. Aj pri rekreačnom jazdení vás to môže vyjsť na minimálne 200 eur.
Je kôň dobrý terapeut?
Terapeutický účinok koňa je dvojaký. Jednak mentálne – kôň svojou veľkosťou vzbudzuje síce rešpekt, ale ten, kto to prekoná, zistí, že kľud a teplo, ktoré kôň vyžaruje, má fantastický relaxačný účinok. Mimochodom, fyziologická teplota koňa je 37 až 38 stupňov, čo je o jeden až dva stupne viac ako naša bežná teplota. Pri blízkom kontakte s koňom to človek vníma ako veľmi príjemné telesné teplo. Navyše, dieťa sa pri práci s koňom naučí samostatnosti a zodpovednosti za živú bytosť. Kôň naučí dieťa dôverovať svojmu parťákovi a tiež učí jazdca rozhodnosti. Čo sa fyzickej stránky týka, jazda na koni prispieva k trénovaniu rovnováhy, posilňuje všetky svalové skupiny tela a zlepšuje koordinačné schopnosti. Je to jedna z najlepších športových aktivít na posilnenie špeciálnych posturálnych svalov, ktoré sú zodpovedné za držanie trupu.
Hipoterapia je dnes metóda, ktorá sa využíva okrem rehabilitácie aj v psychológii a pri resocializácii, dokonca v obore gynekológie. Venujete sa aj vy vo vašom OZ-tku hipoterapii?
Hipoterapia je veľmi špecifická a komplexná liečebná metóda. Zatiaľ sme len v jej prípravnej fáze – túto našu aktivitu, žiaľ, koronakríza úplne zastavila. Na to, aby sa človek mohol venovať hipoterapii na odbornej úrovni, musí mať licenciu Slovenskej hipologickej spoločnosti. Na kurz sa môžu prihlásiť len osoby s fyzioterapeutickým alebo pedagogickým vzdelaním, to je dosť úzky okruh ľudí. Tiež je potrebné mať koňa cvičeného špeciálne na tento účel – pre maximálnu bezpečnosť detí aj dospelých. Táto činnosť si zároveň vyžaduje prítomnosť ďalšieho odborníka v tíme, ktorý má na starosti iba koníka. Nutná je aj úzka spolupráca a dohľad lekára, odborníka na rehabilitáciu. Momentálne spolupracujeme so špeciálnou pedagogičkou, ktorá sa chystá absolvovať kurz hipoterapie po uvoľnení opatrení spôsobených koronakrízou. Tiež máme naplánované aktivity v spolupráci so vznikajúcim rekondično-rehabilitačným centrom v našom meste. Na hipoterapiu sú ideálne podmienky v krytej jazdeckej hale, čo je zatiaľ predmetom našich snov a vidín do budúcna.
Vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti píšete, že jazdectvo je fyzicky aj mentálne obohacujúci šport. Mne sa jazdectvo na koni spája najmä s dostihmi, ktoré sú veľmi súťažným športom, často aj nebezpečným. Môže byť jazdenie na koni nesúťažné a bezpečné?
Jazda na koni s pobytom v prírode na čerstvom vzduchu v spoločnosti kamarátov je určite najmä rekreačná a relaxačná aktivita. Pri turistickom jazdení a dodržiavaním základných bezpečnostných princípov so vzájomným dohľadom je pravdepodobnosť úrazu minimálna. Deti sa na týchto vychádzkach naučia, že v živote platia isté pravidlá, ktoré sa oplatí dodržiavať, najmä kvôli vlastnej bezpečnosti. Naučia sa rozvážnosti a predvídavosti. Kôň je múdre zviera. V teréne sa pohybuje tak, aby neublížil sám sebe, tým vlastne chráni aj svojho jazdca. K bezpečnosti pri jazde na koni prispieva v neposlednom rade postupom času aj zlepšenie fyzickej kondície a psychickej vyrovnanosti detí pri tejto aktivity. Samozrejme, základom bezpečnosti je prevencia – používanie ochranných pomôcok ako sú prilba, chránič chrbtice, jazdecká obuv a rukavice. Pri turistických vychádzkach tiež dbáme o dobrú viditeľnosť. Veľmi dôležité je preto používanie reflexných prvkov pri jazde v prírode aj na ceste.
Ovplyvnil koronavírus nejako vašu činnosť – činnosť OZ-tka či samotného projektu podporeného Kooperativou?
Vplyv koronakrízy je na našu činnosť určite špecifický. Táto pandémia nás ešte viac spojila – viac si navzájom v starostlivosti o kone pomáhame. Napríklad, keď sa niekto zo zdravotných dôvodov nevie postarať o svoje zviera. Kone potrebujú každodennú starostlivosť, preto musia za nimi naši členovia chodiť každý deň. Našťastie, zohľadňujú to aj isté výnimky zákazu vychádzania – starostlivosť o hospodárske zvieratá patrí medzi ne. Vďaka tomu sa môžeme venovať našej činnosti aj v tomto ťažkom období. Samozrejme, aj my sme zaviedli prísne protipandemické opatrenia v stajni aj v jazdiarni – naraz sa tam zdržiavajú maximálne dvaja až traja jazdci, aby mohli od seba dodržiavať bezpečný odstup. Tiež sa môžeme venovať vychádzkam do prírody. Výrazne negatívny vplyv však má tento stav na našu prácu s ostatnými detičkami, ktoré nás teraz nemôžu navštevovať. Veľmi im chýbajú pravidelné víkendové rodinné výlety do stajne a do jazdiarne, kde mohli s nami tráviť čas pri koňoch. Zrušenie športových sústredení má za následok určitú stagnáciu v športovej úrovni detí, chýba im aj možnosť stretávania sa v jazdeckých táboroch. Žiaľ, v rámci projektu nevieme uskutočniť plánované prednášky pre našich členov, no odborníci, ktorých sme oslovili, nám ochotne poskytujú informácie a ďalší materiál pre uverejňovanie článkov o bezpečnosti v jazdeckom športe na našom facebookovom profile. Našťastie, náš projekt nie je zameraný na jednorazovú aktivitu, ale na trvalo udržovateľnú činnosť nášho tímu, ktorá môže pokračovať aj v čase koronakrízy, hoci s istými obmedzeniami. Projektovú podporu na nákup jazdeckého vybavenia vieme využiť v plnej miere a sme za ňu nesmierne vďační.
Nielen u nás dochádza k týraniu koní, poznáme aj prípady nelegálnej konzumácie konského mäsa. Skúsme ľuďom a deťom poradiť, čo môžu urobiť, keď zistia, že niekto chová koníky v nevhodných podmienkach, alebo sa k nim zle správa. Môžeme takých ľudí niekde nahlásiť alebo zavolať políciu? Má koník nejaké práva?
Ako každý živý tvor, aj koník má, samozrejme, svoje práva. Chov koní je naozaj možný len na registrovaných farmách, ktoré by mali byť pravidelne kontrolované. Existujú prísne dané podmienky veľkosti boxov v stajniach, odporúčania na veľkosť pastviny pre určitý počet koní a podobne. Prísne pravidlá sa vzťahujú aj na prepravu koní. Pri preprave na preteky a pri premiestňovaní na inú farmu sa vždy kontroluje zdravotný stav koňa – robia sa krvné testy, koník musí byť zaočkovaný a odčervený. Životné podmienky zvierat kontroluje v rámci Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky 40 príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ (takzvaných RVPS-iek), kde môže každý z nás nahlásiť akékoľvek zviera chované v nevhodných podmienkach. Žiaľ, niekedy je veľmi ťažké dokázať, že koník je vychudnutý a chorý, pretože nemá dostatočne pestrú výživu, alebo je zanedbaný jeho zdravotný stav. Našťastie, na Slovensku sú takéto prípady ojedinelé, ani konzumácia konského mäsa u nás nemá tradíciu.
