SPOJME HLAVY: Ako by mal komunikovať komunitný líder?

V októbri 2020 sa uskutočnilo ďalšie školenie 1. ročníka programu Spojme hlavy. Čomu sme sa venovali vo virtuálnom priestore tentokrát, sa dozviete v článku nižšie.

Keďže sa sprísnili pandemické opatrenia, ani tento mesiac sme sa nemohli stretnúť, avšak dali sme si virtuálne stretnutie, na ktorom sa toho udialo mnoho. Hlavnou témou boli, tak ako na prvom stretnutí, zručnosti lídra. Tento raz sme sa už nezaoberali základnými predstavami o tom, ako by mal líder vyzerať alebo aké by mal mať vlastnosti, ale pustili sme sa do hlbšej analýzy jeho komunikačných schopností a ich použitia. Najprv sme sa však našich účastníkov pýtali, čím v týchto dňoch žijú.

Aké sú vlastne efektívne komunikačné stratégie? Každá informácia, ktorú líder projektu potrebuje odovzdať celej štruktúre, ktorá na ňom pracuje, musí mať určený čas, miesto a cieľovú skupinu, ku ktorej sa má dostať. Pre fungovanie projektu je úplne bazálnym princípom plánovanie komunikačnej stratégie, pretože pokiaľ nastane komunikačný šum, ohrozuje to projekt a jeho náplň v daných termínoch a kvalitu, ktorá sa od neho očakáva.

Komunikačných startégií môže mať team leader hneď niekoľko, pokiaľ sa navzájom dopĺňajú a fungujú. Rôzne typy komunikácie si vyžadujú separátne plány – napríklad pri komunitnom projekte môže prebiehať kampaň pomocou ktorej sa snažia organizátori získať dobrovoľníkov na jeho realizáciu, následne informujú o postupe projektu verejnosť pomocou sociálnych sietí a zároveň musia mať pripravenú krízovú komunikáciu po spustení projektu, keby mali občania otázky, alebo keby sa niečo, jednoducho povedané, pokazilo.

Líderstvo nie je však len o vydávaní pokynov. Správny vedúci projektu by mal vedieť zabezpečiť, aby ho všetci aktívne počúvali. To znamená, že každý pochopí, akú úlohu zohráva a tým pádom príprava a spustenie projektu prebehnú hladko. Ľudia si nikdy nezapamätajú všetko, čo sa povedalo, avšak existujú spôsoby, akými podporiť, aby si zapamätali čo najviac. Aktívne počúvanie totiž znamená, že sa poslucháči pýtajú a uisťujú, že pochopili správne a absorbovali čo najväčšie množstvo potrebných informácií.

Kroky k aktívnemu počúvaniu sú:

  1. Nikoho neprerušovať, nechať dopovedať myšlienku.
  2. Snažiť sa byť empatický voči ostatným.
  3. Venovať plnú pozornosť tomu, kto hovorí, byť duchom prítomný.
  4. Udržovať očný kontakt s rozprávačom.
  5. Zamerať sa aj na reč tela, pretože tá tvorí veľkú časť prejavu.
  6. Otvoriť sa iným názorom, prijímať iné uhly pohľadu.
  7. Dávať pravidelnú spätnú väzbu.
  8. Sumarizovať po každom okruhu tém.

Pokiaľ dodržiavame tieto kroky ako lídri, ale aj ako poslucháči, máme oveľa vyššiu šancu, že naša komunikácia v tíme bude efektívna.

Aký je vlastne rozdiel medzi spätnou väzbou a kritikou? Kde je línia? Zatiaľ čo kritika znamená, že hodnotíme výkon jednotlivca a sústredíme sa najmä na jeho rozvoj pomocou poukázania na chyby, ktoré spravil, pri spätnej väzbe podávame informácie ako fakty o výkone jednotlivca alebo tímu, pričom poukazujeme na pozitíva aj negatíva zároveň, s cieľom zlepšiť výkon. Kritika je subjektívnym nástrojom, zatiaľ čo spätná väzba, tzv. feedback, by mala byť objektívna. Prudko mierena kritika môže zneistiť jednotlivca, demotivovať ho. Tím líder by však mal chcieť pravý opak, práve preto by mal skôr používať ako hlavný nástroj spätnú väzbu.

Zásad pri dávaní spätnej väzby je hneď niekoľko. Prvou je pravidelnosť, teda stretnutia, kde sa líder a členovia tímu venujú spätnej väzbe, by sa mali konať v určenom čase v pravidelných intervaloch. Je dobré si vopred pripraviť, čo ideme povedať, aby sme sa nezamotali a vedeli podať spätnú väzbu efektívne. Treba byť priamy, a mať trpezlivosť, pretože k zmene nemusí prísť hneď, treba byť pripravený spätnú väzbu opakovať. Líder musí neustále pracovať na vzťahoch s ľuďmi v tíme a naopak. Len tak sa dá zvládnuť úspešný komunitný projekt od začiatku do konca.


Vzdelávací program Spojme hlavy realizujeme v rámci projektu Mladí komunitní lídri. Projekt Mladí komunitní lídri je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.