9.-10.3. vo Zvolene organizovala Nadácia pre deti Slovenska konferenciu na tému detí a mladých ľudí v samospráve. Atmosféra bola veľmi príjemná napriek tomu, že to bolo nadlho jedno z posledných podujatí nadácie kvôli situácii okolo korona vírusu. Ponúkame vám rekapituláciu niektorých inšpiratívnych myšlienok a dobrých príkladov z praxe. Pohodlne sa usaďte a vydajte sa s nami naspäť na konferenciu, ak aj vy počítate s deťmi vo svojej samospráve!
Nezabúdajme na deti
Konferenciu otvoril riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo so slovami: „Tak ako aj na tejto konferencii sme počas celého projektu EVS chceli hovoriť so samosprávami o tom, že v každej z nich žije veľký počet detí a mladých ľudí, s ktorými musíme počítať. Je to o to ťažšie, že na rozdiel od dospelých, ktorí môžu voliť alebo sa zúčastňovať zastupiteľstva, deti a mladí svoj hlas nemajú. Musíme hľadať cesty, ako s nimi pracovať, ako ich oslovovať a zapájať do procesov, pretože ak na nich zabudneme, tak sme zabudli na viac ako tretinu svojich obyvateľov.“
Nasledovali odborné prednášky Anety Chlebničanovej a Petra Lenča z Nadácie pre deti Slovenska. Venovali sa potrebám detí a mladých ľudí a možnostiam verejnej politiky, ktoré súborne uzreli svetlo sveta v novovydanej príručke „Samospráva s deťmi, mladými ľuďmi a pre nich“. Pri tvorbe príručky vychádzali z odborných vedomostí, ale aj praktických skúseností z viac ako sedemročnej aktívnej spolupráce so samosprávami. Príručka má napomôcť k tomu, aby sa deti a mladí ľudia viac zapájali do diania v samospráve.
Nájdete v nej napríklad, ako mapovať kľúčových hráčov vo vašej obci či meste a nadviazať s nimi spoluprácu, pretože budovanie komunity stojí práve na ľuďoch, ktorí v nich žijú. Zistíte aj, čo znamená mapovanie potrieb detí a mladých ľudí, a ako na to, pretože je to jedna z kľúčových zložiek na začiatku premeny v samospráve. Až keď poznáte situáciu vo svojej komunite, môžete hľadať konkrétne riešenia a realizovať ich efektívnym spôsobom. Pokiaľ sa o tejto téme chcete dozvedieť viac, môžete si bezplatne stiahnuť príručku TU.
Slovenské úspechy
Inšpirácií zo Slovenska je určite viac, no na našej konferencii sme sa venovali najmä trom mestám, v ktorých sa úspešne darí budovať komunitu priateľskú deťom a boli zapojené do nášho projektu. Zástupcovia samospráv zdieľali svoje skúsenosti, strasti aj radosti, ktoré zažili na ceste k zmenám v ich komunite.
Nové Zámky reprezentovala pracovníčka Mestského úradu Jarmila Krochtová, ktorá hovorila o celom procese. Najprv prebiehali zasadnutia a workshopy s odborníkmi v samosprávne potom mapovanie potrieb detí a mladých ľudí, ktoré je kľúčové pre efektívnu zmenu, následne spoločné plánovanie detí, mladých ľudí i dospelých. V Nových Zámkoch bolo výzvou najmä vytvorenie bezpečného priestoru pre mladých ľudí – klubovne, kde by sa mohli stretávať a socializovať vo voľnom čase či organizovať vlastné aktivity.
Taktiež bolo cieľom nastaviť systém participácie detí a mladých ľudí na úrovni mesta, napr. spolupracovať so žiackymi školskými radami a študentskými parlamentmi, vytvoriť vlastný formálny systém v rámci mesta (mládežnícky parlament), čomu slúžili mnohé otvorené pracovné stretnutia. Vzniklo tak Teen Café – mládežnícky klub v KC Kompas. Tínedžeri sa tu môžu slobodne stretávať, debatovať a realizovať sa, oporou a podporou je im koordinátor. V Nových Zámkoch založili aj Parlament mladých, kde mladí ľudia majú svoj hlas a prihliada sa na ich názory. V roku 2019 získalo mesto aj ocenenie Komunita priateľská deťom a mladým ľuďom.
Ďalšou úspešnou komunitou je Lučenec. Architekt a poslanec mestského zastupiteľstva Ivan Siláči porozprával o krokoch, ktoré podnikli, aby zmenili mesto na deťom priateľské. Stratégiou pre nich bolo najmä, aby sa zapojili obyvatelia spoločne a naštartovali tým medzigeneračnú spoluprácu. V rámci mesta začalo občianske združenie YOUNG FOLKS LC aj iné mimovládne organizácie či skupiny aktívnych občanov realizovať rôzne brigády a dobrovoľnícke akcie, ktoré pomáhali mesto skrášliť, ale aj utužiť vzťahy v komunite. Akcie, ako napríklad „Parking day“, kde sa na parkovacie miesta postavili ľudia, aby upozornili na to, koľko miesta také jedno auto zaberie, či „Týždeň dobrovoľníctva“, pomohli k otvorenému mysleniu a nazeraniu na priestory mesta inak.
Zaujímavým projektom je aj Malinovského dvor, kde sa pravidelne stretávajú susedia z komunity a robia spoločné aktivity s deťmi, čím sa zbližujú, no zároveň skvalitňujú prostredie, v ktorom žijú. Kreatívny prístup a chuť niečo zmeniť viedli k ďalšiemu projektu, ktorý sa podaril mestu uskutočniť, a tým bola revitlaizácia parku Strand.
V rámci zapojenia sa do projektu nadácie v schéme Efektívna verejná správa sa v Lučenci uskutočnilo kvalitatívne a kvantitatívne mapovanie potrieb a rozsiahle prieskumy o vzťahu obyvateľov, najmä tých najmladších, k mestu. Tieto snahy vyústili do prípravy stratégie pre podporu detí a mladých ľudí v meste do roku 2030. Hlavným cieľom mesta je, aby aj v dospelosti chceli deti a mladí ľudia žiť v Lučenci, a s istotou sa dá povedať, že sú na dobrej ceste.
Mesto Zvolen, v ktorom sa konferencia konala, zastupovala Martina Paulíková zo Združenia Slatinka, ktorá predstavila ich unikátnu cestu ku komunite priateľskej deťom. V roku 2008 uskutočnili prieskum s deťmi a mladými ľuďmi a zistili, že jeho mladší obyvatelia sa v ňom necítia šťastne či naplnene. Vydali sa preto na náročnú cestu premeny komunity. Nadviazali na dokument Nadácie pre deti Slovenska „Novovynárajúce sa potreby detí a mladých ľudí“ a mapovali potreby detí pomocou fokusových skupín. Nasledovalo vytvorenie strategického plánu práce s deťmi a mladými ľuďmi v meste Zvolen, v ktorom sa sústredili najmä na štyri priority: občianstvo detí a mladých ľudí, bezpečné prostredie, zmysluplná sebarealizácia detí a mladých ľudí a rešpektujúca komunita. Popri iných iniciatívach, aktivitách a projektoch vzniklo vo Zvolene poradenské centrum pre mladých KONEKT, kde sa môžu nezáväzne stretávať, riešiť svoje problémy, debatovať o svojej komunite, či zvyšovať vedomosti a zručnosti pomáhajúce na trhu práce.
„Želáme si, aby Zvolen bol do roku 2030 bezpečným, priateľským a podnetným miestom, ktoré si mladí ľudia vyberajú pre svoj život. Vo Zvolene sa všade na deti a mladých ľudí myslí. Deti a mladí ľudia sú aktívni, uvedomujú si svoje občianstvo, sú rešpektovanými partnermi, majú príležitosti spoluvytvárať mesto, aby tu mohli spokojne, zdravo, radostne byť a žiť,“ hovorí Paulíková o vízii mesta vo vzťahu k deťom a mladým ľuďom, ktorú si spoločne zadefinovali v novej stratégii do roku 2030. Ďalej dodáva: „Systematická práca nám pomáha postupovať ďalej, čaká nás ešte dlhá cesta, no sme odhodlaní vytrvať a napĺňať stratégiu.“
Zahraničné inšpirácie
Kvôli vtedy prichádzajúcej korona epidémii nás už nemohli navštíviť všetci naši zahraniční hostia. Osobne sa však zúčastnil Aldo Peréz z viedenského wienXtra, inštitúcie mesta Viedeň pre prácu s deťmi a mladými ľuďmi. Podľa neho je komunitou priateľskou deťom priestor, ktorý je nielen navrhnutý pre deti, ale najmä navrhovaný s nimi. Peréz vníma budovanie komunity ako budovanie bezpečného prostredia, kde sa budú cítiť dobre všetci mladí ľudia bez ohľadu na etnicitu, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu. Nakoľko je Viedeň multikultúrnou komunitou, práve inklúzia je pri udržaní komunity priateľskej deťom veľmi dôležitá.
„Pre mňa je to miesto, kde môžu byť deti a mladí ľudia slobodní, môžu sa rozvíjať, byť sami sebou, a cítiť, že niekam patria. Môžu byť súčasťou bez ohľadu na ich zázemie a charakteristiku. Obyvatelia mesta či obce by mali od detstva byť vedení k tomu, aby boli aktívnymi občanmi. Potom totiž vyrastú na aktívnych dospelých občanov, ktorí sa budú zaujímať o všetky skupiny obyvateľstva od detí až po seniorov, a len tak docielime funkčnú spokojnú komunitu. Medzigeneračný prístup je vhodný aj pri plánovaní verejných priestorov. Najviac dosiahneme, keď budú zahrnuté potreby všetkých, v tomto prípade však najmä detí, na ktoré sa často zabúda,“ zhrnul Aldo Peréz.
Síce len virtuálne, no konferencie sa zúčastnila aj Sue Rumbold, generálna riaditeľka pre partnerstvá a zdravie anglického mesta Leeds. V skvelej prezentácii ukázala účastníkom, ako na budovanie komunity priateľskej deťom. V meste Leeds v roku 2009 vďaka prieskumom zistili, že deti sa tu necítia bezpečne a nemajú dostatočné zázemie pre svoj rozvoj, a že až 20% detí tu žije v chudobe, pričom v rámci mesta panujú veľké sociálne rozdiely. Mesto chcelo poskytnúť rovnakú príležitosť všetkým svojim obyvateľom a pochopili, že najlepším nástrojom bude začať od jednotlivých rodín, ktoré vnímajú ako jednotku komunity. Dospeli k tomu, že najprv musia deťom zabezpečiť vhodné prostredie, v ktorom budú vyrastať, až potom sa môžu sústrediť na iné aspekty ich životov.
„Začlenenie do komunity a pocit spolupatričnosti medzi týmito deťmi, ako aj pozitívne vzory a štandardy dobrého správania sú faktormi, ktoré posúvajú deti a mladých dopredu. Rozhodli sme sa tak budovať Leeds priateľský deťom,“ vysvetlila Sue Rumbold.
Leeds si dal veľké ciele – chceli sa stať mestom, ktoré bude medzinárodne známe ako mesto pre deti. Dôležité pre nich bolo, aby všetky zložky mesta spolupracovali – zdravotníctvo, školy, polícia, sociálne služby, dobrovoľnícky sektor atď. V priebehu ôsmich rokov zabezpečili, aby bol hlas detí srdcom všetkého, čo sa v meste deje. „Hocikto, kto má dosah na deti, ich môže ovplyvniť – to je náš základný princíp. Cieľom je mať populáciu detí, ktoré sa cítia bezpečne, sú aktívnymi občanmi, sú vypočuté, majú životné zručnosti a vzdelanie. Týmto spôsobom chceme vychovať mladých dospelých pripravených na život, schopných uchytiť sa na pracovnom trhu a majúcich radi svoju komunitu. Každé dieťa by malo mať destináciu, do ktorej smeruje,“ povedala Sue Rumbold.
Podľa nej však zmenu k lepšiemu musia chcieť všetci. „Detí sú budúcnosťou nášho mesta a tak sú srdcom všetkých našich činov“.
Práve preto mesto zhotovilo program „Dvanásť prianí“, v ktorom deti vyjadrili, čo by chceli na meste zmeniť. Postupne sa im podarilo tieto zmeny docieliť, a to rôznymi cestami – mesto má mnoho ambasádorov podporujúcich jeho činnosť, medzi ktorými sú aj celebrity, pracujú aj so sponzormi, ktorí im pomáhajú organizovať rôzne podujatia a komunitné aktivity pre deti, mladých ľudí a ich rodiny. Každý rok sa uskutočňuje detský festival a volí sa detský starosta – kandidáti napíšu na základe programu „Dvanásť želaní“ manifest, a ostatné deti potom hlasujú. Víťaz sa na rok stane detskou pravou rukou starostu a čaká ho rok plný nových výziev. Mesto vykonáva aj pravidelné kontroly na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, aby zistili, ako a či sa veci zlepšujú. Záleží im na udržaní živého dialógu, aby mohli napredovať ešte viac. Oproti roku 2009 sú deťom priateľské mesto do takej miery, že sú vzorom nielen v celej Británii ale aj vo svete.
Ako na to v praxi
Večer program obohatilo ružomberské divadlo RosaThea satirickou komédiou Solitarita z pera rumunskej dramatičky a režisérky Gianiny Cărbunariu. V podaní mladých neprofesionálnych hercov bola hra príjemným osviežením. Päť zdanlivo nesúvisiacich scén spájala téma identity, integrity a in/tolerancie ako celospoločenských fenoménov. Hra Solitarita sústavne balansuje na hranici reality a fikcie a v humorných situáciách nastavuje zrkadlo dobe, v ktorej žijeme i nám samým.
Počas druhého dňa sa konferencia zameriavala na praktickú časť, a tak sa účastníci rozdelili na skupinky a vybrali si, ktorý z troch workshopov navštívia – boli medzi nimi témy ako podpora skutočnej participácie detí a mladých ľudí, úloha koordinátora v komunite či vytváranie strategického plánu pre deti. Účastníci pochádzajúci z rôznych komunít si tak vymenili svoje skúsenosti a snažili sa prísť na rôzne riešenia problémov na ceste ku komunite priateľskej deťom a mladým ľuďom.
Výsledkom diskusie bolo, že pokiaľ chcete zmeniť svoju komunitu k lepšiemu a zabezpečiť, aby v nej mali svoj hlas deti aj mladí ľudia, je potrebné vytváranie bezpečných priestorov, kde sa môžu vo voľnom čase stretávať, mládežníckych parlamentov, kde môžu vysloviť svoj názor, ktorý bude vypočutý a zohľadnený, sieťovanie jednotlivých organizácií a zastupiteľstiev miest alebo obcí, a samozrejme, budovanie komunity, v ktorej bude panovať tolerancia, rešpekt a slušnosť. Rovnako dôležité je, aby sa myslelo na všetkých obyvateľov a nadviazala sa medzigeneračná spolupráca, pretože len z uvedomelých detí následne vyrastú uvedomelí dospelí, ktorí môžu budovať komunitu priateľskú ostatným, vrátane ich vlastným deťom a generáciám po nich.
Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“
Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.reformuj.sk.
