Publikácia: TU SME – nástroje a metódy pre participáciu detí

Organizácie Eurochild Learning for Well-being Foundation vytvorili sprievodcu, ktorý má pomôcť zapájaniu detí do spolurozhodovania o veciach, ktoré sa ich dotýkajú. Sprievodcu nazývajú súborom nástrojov, nakoľko okrem základných informácií o tom, čo je participácia detí a ako ju uplatňovať v praxi, v ňom nájdeme aj rôzne aktivity. Tieto je možné vyberať a kombinovať podľa potreby a skúseností detí i dospelých s participáciou. V článku v skratke predstavíme tento nástroj.

Hodnoty participácie 

V úvode publikácie sa jej tvorcovia hlásia k hodnotám participácie. Zdôrazňujú, že ak deti a dospelí vidia seba navzájom ako kompetentných partnerov a tak sa k sebe aj správajú, môžu spoluvytvárať svet, ktorý je spravodlivejší, udržateľnejší, a v ktorom každý môže uplatniť svoj jedinečný potenciál. Hodnoty, ktoré boli základom pre koncipovanie publikácie sú:

  • Dôraz na úlohu a rozvoj tak dospelých ako aj detí v oblasti participácie v spoločnosti (medzigeneračný prístup).
  • Dôraz na potenciál každého jedného účastníka a rešpektovanie jeho jedinečnosti (v spôsobe učenia sa a komunikácie), s ohľadom na to, že každý účastník prežíva skúsenosť participácie rozlične.
  • Dôraz na kvalitu vzťahov medzi deťmi a dospelými ako základnej podmienky pre participáciu detí. 
  • Zameranie sa na proces v rovnakej miere ako na výsledky participácie detí. 
  • Zváženie participácie detí naprieč jednotlivými sektormi, nielen tými, ktoré sú najčastejšie a najužšie spájané s deťmi a mladými ľuďmi. 

Definície participácie 

Autori publikácie správne upozorňujú, že skôr, než sa pustíme do procesu participácie, je dôležité porozumieť jej konceptu ako takému. Preto najskôr predstavujú jednotlivé teoretické východiská, ktoré zároveň lepšie vysvetľujú. 

Snáď každé pojednanie o participácií detí začína pri Dohovore o právach dieťaťa a jeho článku č. 12, ktorý hovorí: Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. 

Pre lepšiu implementáciu tohto článku vydal Výbor pre práva dieťaťa usmernenie s názvom Všeobecný komentár č. 12 k právu dieťaťa byť vypočuté. Tento jasne zdôrazňuje, že právo byť vypočutý, teda „participovať“ (resp. byť spoluúčastným) sa vzťahuje na všetky deti – ako jednotlivcov tak aj ako špecifickej časti populácie, ktorá je súčasťou sociálnej skupiny. Zároveň, je potrebné vyvinúť osobitné úsilie pre zapojenie detí, ktoré sú zraniteľné alebo postihnuté diskrimináciou a zabezpečiť, aby účasť detí bola nepretržitým procesom, nie jednorazovou konzultáciou, aktivitou. 

Snáď najznámejší model participácie je rebrík participácie Rogera Harta. Skladá sa z 5 stupňov participácie: (a) deti sú informované, (b) deti sú konzultované a informované, (c) dospelými vedené a s deťmi zdieľané rozhodnutia, (d) deťmi iniciované a vedené aktivity a rozhodnutia, (e) deťmi iniciovaná a s dospelými zdieľaná participácia. Hart pomenoval aj ďalšie tri priečky rebríka, ktoré však, ako sám upozorňuje, nie sú participáciou – ide o manipiláciu, dekoráciu a tokenizmus. 

Autori publikácie poukazujú na dôležitú vec – rebrík participácie sa často chápe ako jednotlivé hierarchicky zoradené stupne. Takéto chápanie nie je správne. Jednotlivé oblasti života dovoľujú rozličné možnosti, hĺbku a intenzitu participácie detí a zdieľania rozhodovacej právomoci, preto rebrík participácie treba chápať ako rozličné možnosti zapájania detí, ktoré je možné aplikovať. Samozrejme, vo všeobecnosti by mala byť snaha čo najviac zapájať deti, rešpektovať ich názory a snažiť sa ich zohľadniť. 

Iný prístup k participácii je nazeranie na ňu z pohľadu partnerstva, ktoré je vytvorené medzi deťmi a dospelými. Tento prístup pomenúva publikácia UNICEF Monitoring and Evaluation toolkit for Children’s ParticipationTen rozoznáva tri prístupy: 1. Konzultácia – dospelí sa snažia zistiť názory detí, aby lepšie porozumeli ich životným skúsenostiam v zisťovaných oblastiach alebo pri navrhovaní či evaluácii programov a služieb pre deti. 2. Spolupráca – deti a dospelí identifikovali problém, ktorý je potrebné riešiť a spoločne hľadajú riešenia (čo je potrebné robiť a ako), resp. spoločne navrhujú nejaký program. 3. Deťmi vedené aktivity – deťom je poskytnutý priestor a príležitosť iniciovať ich vlastné aktivity a byť advokátmi ich stanovísk. Dospelí ich môžu podporovať prostredníctvom odstránenia bariér alebo ako implementátori rozhodnutí, ktoré deti prijali.

Základný metodologický rámec

Autori publikácie predstavujú základný metodologický rámec publikácie ako takej, aj práce s deťmi a dospelými v rámci participatívneho procesu. Hoci rozsahom ide iba o dve strany, je to dôležitá časť publikácie, ktorá približuje, ako správne rámcovať aktivity tak, aby prebehli kvalitne a kvalitný bol aj ich výsledok. Tu sú odporúčania autorov publikácie:

Najskôr porozumejte tomu, čo znamená participácia

Predtým, než začnete používať jednotlivé aktivity vo svojej práci, je dôležité porozumieť tomu, čo je participácia. Aká myšlienka je za ňou, čo sa ňou snažíme dosiahnuť. Takto sa zároveň oboznámite s tým, aké sú predpoklady toho, aby bola participácia zmysluplná, aj s tým, ako vytvoriť bezpečné prostredie tak pre deti ako aj dospelých, aby mohli spolupracovať.

Majte porozumenie pre skupiny i jednotlivcov

Ak má byť participácia zmysluplná a realizovaná kvalitne, stretnutia konzultačnej skupiny by sa malo v ideálnom prípade zúčastniť od 10 do 25 ľudí – detí a dospelých. Pri menšom počte sa výrazne stráca reprezentativita, pri väčšom počte sa strácajú sociálne vzťahy a interakcia. Dôraz by mal byť na samotnú aktivitu detí, dospelí sa zas zameriavajú na to, ako deti čo najviac podporiť – v jednotlivých aktivitách, ale aj v ich advokačnej úlohe, keď majú pracovať ďalej s výstupmi konzultácií. Väčšina aktivít sa dá robiť s deťmi od 10 rokov, niektoré sa dajú prispôsobiť aj mladším. Vždy je však dôležité myslieť na individuálne jedinečnosti každého dieťaťa – jeho kapacity, záujmy, preferencie v štýle prijímania a spracovávania informácií, učenia sa. 

Začnite od ľudí, nie od rolí

Na svete nejestvujú dvaja ľudia, ktorí zohrávali podobnú úlohu a naplnili ju rovnakým spôsobom. Je dôležité začať od ľudí – pozrieť sa na svoje kvality a to, ako ich možno využiť v participatívnom procese. Čím môžem prispieť, aké sú moje silné stránky, na ktorých môžem stavať, aké sú silné stránky iných detí a dospelých, ako sa môžeme navzájom doplniť a pomôcť si, aby sme spoločne dosiahli naše ciele. Je preto dôležité objaviť, odkryť a využiť každého potenciál a hľadať spôsoby ako sa zjednotiť a podporiť pre spoločný cieľ. 

Vždy sa trochu venujte „JA“ aj „MY“

Pri práci s deťmi i dospelými vychádzajte z logiky „z vnútra von“. Teda, najskôr sa pozrite na to, kto deti a dospelí, s ktorými pracujete, sú – v zmysle ich identity, zručností, ašpirácií. Až následne sa pozrite na to, aké roly zastávajú. Je dôležité sa tejto téme venovať hoci vaše participatívne podujatie trvá iba pár hodín. Týmto prístupom zdôrazníte, že nejestvujú univerzálne spôsoby ako byť „dobrým“ účastníkom, reprezentantom alebo facilitátorom. A že každý z nás môže priniesť svoje jedinečné kvality do danej roly. Takto tiež pomáhate deťom a dospelým uvedomiť si svoje silné stránky a stavať na nich. 

Pozerajte sa späť i dopredu

Je dôležité každé z participatívnych stretnutí ukončiť reflexiou. Tá umožní každému účastníkovi ujasniť si zmysel toho, čo ste spolu robili. Taktiež vám ponúkne spätnú väzbu ako dané stretnutie prebehlo – aký bol proces i výsledok, čo si účastníci odnášajú. Zároveň je dôležité hovoriť aj o tom, čo bude ďalej – či bude nasledovať ďalšie stretnutie a kedy, čo sa s výstupmi stretnutia stane, ako budete ďalej s účastníkmi komunikovať atď. 

Obsah jednotlivých modulov a príklady aktivít

Ťažiskom publikácie sú metodicky spracované aktivity, ktoré môžete použiť pri práci s deťmi a dospelými v rámci svojich participatívnych aktivít. Stručne predstavíme zameranie jednotlivých modulov ako aj niektoré aktivity, ktoré v nich nájdete. Pre použitie v praxi je dôležité si jednotlivé aktivity detailne naštudovať a vhodne nakombinovať program. 

Modul A: My – vytvorenie partnerstva

Táto časť obsahuje aktivity pre deti a dospelých, aby navzájom porozumeli tomu, aká je úloha každého z nich v danom partnerstve. Aktivity taktiež pomáhajú vytvoriť medzi účastníkmi dôveru ako aj diskutovať o tom, čo každý potrebuje pre to, aby sa im dobre a zmysluplne spolupracovalo, cítili sa bezpečne.

Nájdete tu aktivity ako písanie očakávaní a obáv na kartičky; tvorba spoločných pravidiel; hry na budovanie dôvery a spolupráce (napr. vedenie priestorom so zaviazanými očami; otáčanie plachty, na ktorej stojí skupinka);  vytváranie „sôch partnerstva“ z účastníkov na základe spolupráce; práca s metaforickým kompasom, ktorý má poukázať na rozličné perspektívy účastníkov pri formulovaní názoru.

Modul B: Ja…ako ja

Táto kapitola ponúka aktivity, ktoré pomáhajú objaviť jedinečnosti a zručnosti každého jedného účastníka – čo ma inšpiruje, čo ma zaujíma a ako toto všetko ovplyvňuje moju participáciu vo svete. 

Nájdete tu aktivity ako diagram vecí, ktoré sú pre mňa dôležité v mojom vnútri, v interakcii so svetom a vo svete; metaforická vizualizácia, prostredníctvom ktorej účastníci odkrývajú svoje zručnosti v rôznych kontextoch počas cesty cez hory, doliny a mesto; superhrdinovia – účastníci pomenúvajú superschopnosti svoje i skupiny – čo vedia dosiahnuť spolu kombináciou superschopností; cibuľa – účastníci objavujú vrstvy svojej vlastnej identity a pozerajú sa na ne svojimi očami a zároveň  rozmýšľajú o tom, ako sa to môže javiť druhým.

Modul C: Ja ako účastník

Táto kapitola v sebe obsahuje aktivity, ktoré majú pomôcť pripraviť deti a dospelých na participáciu prostredníctvom vedenia dialógu s inými deťmi a dospelými či na konzultáciu v oblastiach, ktoré sa dotýkajú života detí. 

Nájdete tu aktivity ako diskusia o aspektoch zmysluplnej participácie; posudzovanie jednotlivých aspektov participácie a zatrieďovanie argumentov z pohľadu toho, čo každý potrebuje pred, počas a po participatívnom podujatí; STOP gombík – diskusia o tom, čo robiť, keď sa necítim komfortne aj o tom, ako môže pauza pomôcť získať lepšie porozumenie; detektívna hra, v ktorej sa snažia účastníci zistiť, aké motívy a záujmy majú iní ľudia, ktorí sú súčasťou participačného procesu.

Modul D: Ja ako zástupca

Táto kapitola obsahuje aktivity, ktoré majú pomôcť deťom lepšie reprezentovať skupinu ľudí, ktorú majú zastupovať na podujatí, na ktorom participujú.

Nájdete tu aktivity ako napr. čo sú viditeľné a neviditeľné znaky toho, čo reprezentujú známe osobnosti a ako to je u mňa; pokec vo výťahu – utriedenie si myšlienok pre zhutnenie svojho obsahu a jeho presvedčivé podanie; tenis „kritika – argument“ má pomôcť účastníkom pripraviť si argumenty na potenciálne kritické reakcie; 3 x AKO? – aktivita, ktorá pomáha objaviť problém do hĺbky, rozdeliť ho na menšie časti a ľahšie nájsť riešenia.

Modul E: Ja ako facilitátor

Táto kapitola má pomôcť deťom, ktoré na seba prevzali líderskú pozíciu a facilitujú diskusiu medzi deťmi a dospelými. Môže ísť o skupinovú diskusiu alebo o panel s rôznymi rečníkmi. 

Nájdete tu aktivity ako kresba facilitátora s popisom jeho vlastností (hlava – veci, ktoré by mal vedieť, srdce – postoje a presvedčenia, ruky – zručnosti, sny – inšpirácie, účel); telá rozprávajú – uvedomenie si dôležitosti a signálov neverbálnej komunikácie; dohoda facilitátorov – ako si rozdeliť úlohy medzi detským a dospelým failitátorom; náš tajný jazyk – signály, ako si môžu facilitátori pomôcť vo vedení diskusie, aktivity; rôzne tipy a aktivity pre facilitátorov – zoznamovačky, energizéry, skupinová práca, vedenie panelovej diskusie atď.

Modul F: My – reflektujeme a učíme sa

Táto kapitola obsahuje aktivity a nástroje, ktoré môžete využiť počas alebo na konci aktivít, aby ste pomohli deťom a dospelým reflektovať ich skúsenosti z participácie a zdieľať s druhými to, čo sa naučili. 

Nájdete tu aktivity ako ZOO – ktoré zviera najlepšie reprezentuje moju odpoveď na tú-ktorú otázku o aktivite; 5P – rôzne roly, ktoré pomáhajú účastníkom popísať, ako sa na danej aktivite/podujatí cítili (účastník, pasažier, protestujúci, väzeň, pilot); obrázky znázorňujúce pocity (často sa používajú karty z hry Dixit); snehová guľa – spätná väzba sa píše na papiere, ktoré si účastníci hádžu navzájom a každý pripíše svoj pohľad; mapovanie cesty, ktorú sme prešli; list sebe samému; telefonát domov; tiché komplimenty. 

Zdroje

V závere publikácie sú zosumarizované zdroje, kde je možné nájsť viac aktivít a nástrojov, ktoré vám môžu pomôcť v tom, aby ste sa na participáciu ešte lepšie pripravili.

Publikáciu v anglickom jazyku si môžete stiahnuť vo formáte PDF TU.

Použité zdroje

Dohovor o právach dieťaťa
Eurochild
Learning for Well-being Foundation
UNICEF Monitoring and Evaluation toolkit for Children’s Participation
Všeobecný komentár č. 12 k právu dieťaťa byť vypočuté
WE ARE HERE – A Child Participation Toolbox.Eurochild, Learning for Well-being Foundation, 2020.

Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.reformuj.sk.   

Snímka1