Rotterdam je jedno z mála miest v Holandsku, ktoré nestarne, ale naopak mladne. Podarilo sa mu to aj zmenou verejnej politiky, ktorá postavila do centra záujmu deti a mladých ľudí. Nebolo to tak vždy – v roku 2006 bolo označené za najhoršie mesto v Holandsku pre výchovu detí. Preto sa vedenie mesta rozhodlo pre rázne zmeny.
Trvalo to približne 10 rokov, než sa zo spodnej priečky rebríčka prebojovalo mesto na prvú. Je to dôkaz, že dobre cielená verejná politika funguje a že zmena je možná.
Základom programu mesta bolo zlepšiť kvalitu bývania, držať rodiny v meste, posilniť ekonomiku mesta a zlepšiť kvalitu života detí a mladých ľudí vo veku 0 – 18 rokov.
Základom premeny Rotterdamu sa stali susedstvá, keďže tam deti a mladí ľudia vyrastajú. V meste spojili školy, mimovládne organizácie, biznis sektor v prospech detí a mladých ľudí – tak sa do zmeny zapojilo naozaj celé mesto, nielen samospráva.
Jedným z dôležitých krokov zmeny bolo pretaviť abstraktné ciele do hmatateľných výsledkov. Na základe mapovania situácie jednotlivých susedstiev a štvrtí v meste počas prvých troch rokov, mesto vytvorilo vlastnú metódu urbánneho plánovania s názvom „Stavebné bloky pre deťom priateľský Rotterdam“ (Building Blocks for a Child Friendly Rotterdam). Tu je ich stručný popis:
1. Deťom priateľské bývanie
V meste sú najideálnejším miestom pre život detí samostatné rodinné domy s vlastnou záhradou. Za istých podmienok aj byty môžu byť vhodné pre výchovu detí. Podmienky pre deťom priateľské bývanie boli formulované v partnerstve s korporáciami obchodujúcimi v oblasti bývania a developermi.
Podmienky pre byty priateľské k rodine:
- Minimálna rozloha čistej úžitkovej plochy je 85 m2.
- Priama korelácia medzi vchodom a ulicou, adekvátne úložné priestory.
- Izba pre každé dieťa.
- Spoločné ihrisko v rámci bytového bloku.
- Súkromné vonkajšie oblasti pre umiestnenie minimálne jedného stola.
- Dobré oblasti vonku pre hru a pre celú komunitu obyvateľov rozličného veku.
2. Verejné priestory
Vo verejnom prietore prebieha hra, dôležitá pre deti i mladých ľudí.
Podmienky pre verejné priestory
- Priestor pre hru a šport o rozlohe minimálne 5 000 m2 pre každú rezidenčnú oblasť.
- Ďalší priestor pre hru a šport s rozlohou aspoň 1 000 m2.
- Chodník vhodný pre hru detí široký 3-5 m na jednej strane ulice.
- Stromy so sezónnymi variáciami a stromy na lezenie.
- Trávnaté oblasti a trávnaté ihriská.
- Školské dvory so zeleňou. Pomer zelene by mal byť 2:1.
- Priestor pre hru pred domom by mal byť štandardom už pri projektovaní obytných domov.
- Podnesovanie využívania chodníka pred obytnými domami na hru, pričom chodník by mal byť široký minimálne 3 m.
- Úprava priestorov pred obytnými budovami pre lepšie využívanie komunitou. Pomôcť môže vertikálna záhrada, lavička pri stene alebo múrik na sedenie.
3. Školy, obchody, kluby, strediská…
Miestne zariadenia sú vo všeobecnosti rodičmi a deťmi vysoko cenené. Prispievajú k vytváraniu živého susedstva, ktoré je sociálne súdržné.
Podmienky pre zariadenia:
- V každej štvrti aspoň 1 škola s rozšírenou ponukou o poobedné aktivity
- Bezpečné školské prostredie – celkové rozloženie a dizajn školy aj jej prístupnosť.
- Pomer medzi upravenou rovnou a zelenou plochou školy by mal byť 2:1.
4. Bezpečné cesty
Cesty pre autá, ktoré sú priateľské deťom a mladým ľuďom ich povzbudzujú k tomu, aby mohli objavovať mesto, zúčastňovať sa na ma mestskom živote a byť nezávislejšími.
Príklady opatrení, ktoré pomáhajú zlepšiť bezpečnosť:
- Opatrenia na zníženie rýchlosti a pešie zóny.
- Umiestnenie občianskej vybavenosti na strategické miesta.
- Umiestnenie chodníka aspoň na jednej strane každej ulice, minimálne 3 m široký.
Monitorovanie
Keďže Rotterdam nechce byť deťom a mladým ľuďom priateľským mestom len teoreticky, zaviedlo monitoring na základe uvedených štyroch kritérií. Takto môžu jasne vyhodnocovať kvalitu sídlisk či štvrtí.
Zapojenie obyvateľov vrátane detí a mladých ľudí
Do premeny v Rotterdame sa zapájajú aj obyvatelia vrátane detí a mladých ľudí. Mesto nerobí úradnícke rozhodnutia od stola. Obyvatelia najlepšie poznajú štvrť, v ktorej žijú a vedia pomenovať opatrenia na zvýšenie kvality života. Samozrejme, v dialógu so zodpovednými. Takéto opatrenia stavajú do centra záujmu občanov.
V rámci spolupráce s občanmi bol zavedený program Droomstraat (Ulica snov). V ňom môžu občania navrhovať zlepšenia pre svoju ulicu, ktoré zvyšujú ich kvalitu života a podporujú komunitný život ako napríklad vymeniť široké cesty a parkoviská za zelené plochy, lavičky. Zároveň sa môžu uchádzať o finančnú podporu z mesta na realizáciu týchto zmien.
Dôraz na zeleň
Zelené priestory pre hru môžu byť zaujímavejšie a pútavejšie, ak sa v nich vysadia rastliny a stromy s jedlými plodmi alebo ak sa v týchto oblastiach kultivujú polo-divoké časti. Mesto podporuje i zakladanie komunitných záhrad.
Mesto si uvedomuje prínos prírody a voľnej hry pre rozvoj detí a mladých ľudí, preto cielene podporuje vytváranie ihrísk, záhrad a zón, kde deti a mladí ľudia môžu byť v priamom kontakte s prírodou, liezť po stromoch, stavať si bunkre, založiť táborák, hrať sa vo vode či splavovať potok. Okrem zaraďovania takýchto prvkov „divočiny“ do už jestvujúcich parkov, ihrísk a školských areálov mesto vytvorilo v mestskom lese samostatný park s názvom Natuurspeeltuin de Speeldernis, ktorý ročne navštívi okolo 35 000 návštevníkov.
Hravé ulice
Takzvané „hravé ulice“ sú ulice s pridanými možnosťami pre hru detí a mladých ľudí. Ich zriadenie a prevádzka nevyžadujú veľkú investíciu. Mesto poskytuje kontajnery, z ktorých sa dá požičať rozličné hračky ako odrážadlá, korčule, švihadlá… Umiestnili aj také hracie prvky, ktoré vyžadujú spoluprácu, aby fungovali.
Školské záhrady a ihriská
Niektoré školské záhrady a ihriská sa otvorili komunite, ktorá okolo nich žije. Sú k dispozícii všetkým obyvateľom, nezatvárajú sa po skončení vyučovania. Poskytujú možnosť hry, športu, piknikovania, socializácie. V niektorých fungujú komunitné záhrady. Deti a mladí ľudia tak majú možnosť zažiť život širšej komunity, buduje sa medzigeneračný dialóg, súdržnosť v rámci susedstva a to všetko v bezpečnom a stimulujúcom prostredí.
Použité zdroje
Gill, T. (2017) Building Cities Fit for Children: Case studies of child-friendly urban planning and design in Europe and Canada. Winston Churchill Memorial Trust.
Gill, T. (2018) How a focus on child-friendliness revived one’s city fortunes.Rethinking Childhood.
Gill, T. (2019) How to built cities fit for children. Rethinking Childhood.
Laker, L. (2018) What would the ultimate child-friendly city look like. The Guardian (online).
Making Rotterdam child-friendly: “Cooperation and a wide-angle view are key”.Bernard van Leer Foundation: Early Childhood Matters – November 2010.
Rotterdam, city with a future. City of Rotterdam – Youth, Education and Society, 2010.
Suri, S., Dash, J., Jindal, D. (2017) Compendium of Best Practices of Child Friendly Cities. New Delhi: National Institute of Urban Affairs.
Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“
Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe efektívna verejná správa nájdete na www.opevs.eu.
