Ako sa rozprávať s deťmi a mladými ľuďmi o koronavíruse

Koronavírus bol vyhlásený za celosvetovú pandémiu a informáciám o ňom neuniknú ani deti a mladí ľudia. Táto téma dominuje v rozhovoroch, v médiách a na sociálnych sieťach. Okrem pravdivých informácií koluje aj veľa nepravdivých. Tieto informácie, súčasťou ktorých sú nezriedka aj témy smrti, choroby, možného nedostatku liekov či potravín a vážnych opatrení, sprevádza mnoho negatívnych emócií ako obavy, strach, úzkosť. Deti a mladí ľudia už sami na sebe zažívajú prijaté opatrenia ako zatvorené školy a škôlky, obmedzenie sociálneho kontaktu, zvýšená hygiena. Predstavujeme prehľad odporúčaní z rozličných zdrojov, ktorých autormi sú predovšetkým psychológovia, ako o tejto téme s deťmi a mladými ľuďmi hovoriť.

Centrum Freda Rogersa z americkej Pensylvánie odporúča hovoriť s deťmi a mladými ľuďmi o koronavíruse nasledovne:

Uistite deti, že vy, ako aj ďalší dospelí v ich živote, ich ochraňujú. Že lekári, zdravotníci a vedci sa starajú o ľudí, ktorí sú chorí a pracujú na tom, aby našli spôsoby, aby bol každý z nás v bezpečí. Kým deti a mladí ľudia na jednej strane musia vedieť, že nie je ich úlohou a starosťou vyriešiť problémy s vírusom, na druhej strane ich môžete povzbudiť v tom, aby pomáhali zlepšiť situáciu tým, že si budú často a dôkladne umývať ruky a zakrývať si nos a ústa, keď budú kašľať alebo kýchať.

Dbajte na to, čo vaše deti počujú a vidia v správach, a s prihliadnutím na vek sa pokúste limitovať množstvo informácií. Ako postupne rastie mediálne pokrytie témy a s tým aj zväčša negatívne informácie, je dôležité, aby deti a mladí ľudia vedeli, že nikto nie je zodpovedný za to, že vírus je tu a ľudia sú chorí. Na druhej strane, sme zodpovední za to, že vieme zamedziť jeho šíreniu a každý môže prispieť svojim dielom prostredníctvom zodpovedného správania sa.

Dajte vašim deťom vedieť, že môžu za vami vždy prísť s akoukoľvek otázkou. To im pomôže, aby sa netrápili samé. Ak náhodou neviete odpoveď na niektorú z ich otázok, je v poriadku povedať, že odpoveď neviete, no skúsite ju zistiť a následne im poviete, čo ste sa dozvedeli.

Spýtajte sa detí a mladých ľudí, čo o koronavíruse vedia. Je veľká pravdepodobnosť, že počuli, videli alebo čítali viac, než si myslíte. Taktiež sa mohli stretnúť s rozličnými nepravdivými informáciami. Spýtajte sa ich, čo vedia, namiesto toho, aby ste stavali na svojich predpokladoch a domnienkach. To vám dá príležitosť stretnúť sa s nimi v komunikácii tam, kde reálne sú, komunikovať s nimi na jasnej spoločnej báze.

Uistite vaše deti, že sa vám môžu bezpečne zdôveriť s akýmikoľvek svojimi pocitmi. Či už majú obavy, cítia hnev, úzkosť, strach, smútok, alebo čokoľvek iné, vždy ste tu pre nich a môžu vám dôverovať.

BBC News prinieslo článok, v ktorom sa rozprávalo s klinickou psychologičkou Angharad Rudkin, ktorá bola aj konzultantkou knihy praktického rodičovstva „O čom rozmýšľa moje dieťa?“. Podľa nej je v prvom rade dôležité hovoriť s deťmi a mladými ľuďmi pokojným tónom hlasu. Zároveň je dôležité zorientovať deti a mladých ľudí v téme spôsobom a rozsahom, ktorý je primeraný ich veku. Faktické informácie im pomôžu porozumieť téme a vytvoriť si istý odstup od témy tým, že bude pre nich zrozumiteľnejšia, uchopiteľnejšia. Taktiež je dôležité hovoriť s deťmi a mladými ľuďmi o veciach, ktoré môžu kontrolovať (napr. dodržiavanie hygieny), než o veciach, na ktoré dosah nemajú.

Vyjasnite si s deťmi, že nemáte odpovede na všetky otázky, avšak uistite ich, že v krajine sú ľudia, ktorí tieto informácie majú a preto prijímajú rozhodnutia za nás všetkých, ktoré nám majú pomôcť, hoci nás na krátko môžu v našom živote limitovať, resp. nie sme na takéto opatrenia a z nich vyplývajúce naše správanie a zásah do bežného života zvyknutí.

V prípade, že deti alebo mladí ľudia ochorejú na koronavírus, je dôležité, aby rodičia prijali všetky účinné opatrenia a sledovali odporúčania lekárov, avšak nepreháňali potenciálne riziká na zdravie. Deťom a mladým ľuďom môžete povedať, že ochorenie je podobné chrípke, čím im pomôžete upokojiť sa a uvedomiť si, že nejde o tak hrozné ochorenie ako si môžu na základe všetkých informácií v médiách a s nimi spojenými emóciami myslieť. Ako ukazujú celosvetové štatistiky – smrteľné prípady po ochorení na koronavírus v prípade detí a mladých ľudí sú viac než zriedkavé.

Starší ľudia a tí, ktorí majú zdravotné problémy, sú v najväčšom ohrození života v prípade, že sa nakazia koronavírusom. To môže deti a mladých ľudí viesť k tomu, že sa môžu strachovať o svojich starých rodičov alebo ďalších starších a chorých ľudí v rodine a vo svojom okolí. V tomto prípade doktorka Rudkin odporúča úprimnosť pred argumentmi – deťom a mladým ľuďom môžete napr. povedať: „Každý človek raz umrie, avšak zvyčajne sa tak stane až vtedy, keď sme skutočne veľmi, veľmi starí.“

Pri rozprávaní sa s deťmi a mladými ľuďmi o koronavíruse je dôležité ich uistiť, že vy a členovia vašej rodiny ste zdraví a urobíte všetko preto, aby ste zdravými zostali a mohli sa starať o svoje deti. Pri rozhovore s deťmi a mladými ľuďmi používajte jednoduchý a zrozumiteľný jazyk. Nechajte priestor pre všetky ich otázky, nech vidia, že sa môžu kedykoľvek na vás s dôverou obrátiť a že im načúvate. Niekedy, hlavne pri mladých ľuďoch, je vhodné použiť aj láskavý humor, ktorý pomôže odľahčiť situáciu, avšak bez toho, aby ju neprimerane zľahčoval.

Internetový portál Psychology Today uvádza nasledovné odporúčania ako hovoriť s deťmi a mladými ľuďmi o koronavíruse, aby sme im pomohli lepšie sa vysporiadať s prípadným stresom a negatívnymi emóciami, ktoré môžu vzhľadom na situáciu prežívať.

Rané detstvo

Hoci bábätká a deti do troch rokov nevedia, čo sa aktuálne deje, môžu vycítiť obavy a úzkosť rodičov.

Pri kontakte s bábätkami a malými deťmi sa snažte zostať pokojnými.
Udržiavajte rutiny bežného dňa – poriadok dňa, ktorý rutiny do života prinášajú, sú pre bábätká a malé deti upokojujúce.
V čo najväčšej miere ich chráňte pred mediálnym pokrytím témy.
Všímajte si neverbálne prejavy signalizujúce zvýšenú úzkosť alebo stres, ktoré môže vaše dieťaťa prejavovať. Môžu byť napr. viac podráždené, plačlivé, báť sa kontaktu s druhými ľuďmi. Je dôležité uistiť ich, že ste tu v tejto situácii spolu s nimi a pre nich, doprajte si dostatok spoločného času.
Nechajte na vašom dieťati, nech rozhodne či a koľko sa chce o súčasnej situácii rozprávať. Nehovorte o tom, pokiaľ nepreukáže znaky nepokoja alebo sa samé nespýta.

Škôlkari a predškoláci

Škôlkari a predškoláci môžu viac vnímať to, čo sa deje okolo nich. Môžu mať otázky o vírusoch, lekároch, ale aj o smrti.

Potreba bezpečnosti je hlavnou obavou detí tohto veku. Uistite ich, že dospelí situáciu riešia a robia všetko preto, aby boli ľudia v bezpečí a zdraví.
Škôlkari a predškoláci sa zvyknú strachovať o zdravie svojich rodičov, rodinných príslušníkov a priateľov. Uistite ich, že každý robí čo môže, aby zostal zdravý a staral sa o druhých. Pripomeňte im, že aj oni môžu pomôcť tomu, aby ste všetci boli zdraví tým, že si budú dôkladne umývať ruky.
Škôlkari a predškoláci nie vždy vedia odlíšiť fantáziu a realitu. Obmedzte ich vystavenie vplyvu médií.
Všímajte si neverbálne prejavy vašich detí – tieto môžu zahŕňať ustráchanosť, plačlivosť, podráždenosť, zvýšené vyhľadávanie kontaktu s vami. Môže to byť reakcia a spôsob, ako sa vysporiadávajú s danou situáciou.
Čas pred spánkom je veľmi dôležitý. Venujte sa ich upokojeniu pred spánkom, čítajte si spolu rozprávky, rozprávajte sa, nechajte ich, nech sa pritúlia a cítia sa v bezpečí.
Snažte sa udržať bežné rutiny a rituály vášho dieťaťa. Ak je škôlka zavretá a spoločné aktivity zrušené, snažte sa vytvoriť a dodržiavať vlastné rutiny, harmonogram dňa a aktivít.
Zhrňte ich veľa objatiami a prejavmi fyzického uistenia, že sú v bezpečí. Obmedzte ich vystavenie vplyvu médií.
Nechajte na vašom dieťati, nech rozhodne či a koľko sa chce o súčasnej situácii rozprávať. Nehovorte o tom, pokiaľ nepreukáže znaky nepokoja alebo sa samé nespýta.

Prvý stupeň základnej školy

Deti navštevujúce prvý stupeň základnej školy už budú vnímať, čo sa okolo nich deje. Pravdepodobne sa už o tejto situácii rozprávali v škole a s kamarátmi.

Rozprávajte sa s vašimi deťmi, ktoré sú vo veku žiaka prvého stupňa základnej školy. Veku primeraným spôsobom im vysvetlite, čo sa deje, zároveň ich ubezpečte, že vy, aj ďalší dospelí, robíte všetko preto, aby oni a vlastne všetci boli zdraví a v bezpečí.
Deti v tomto veku sa obávajú o svoje zdravie, ako aj o zdravie svojich rodinných príslušníkov a priateľov. Napríklad mohli počuť, že deti zvyčajne nie sú napadnuté koronavírusom, že najväčšie problémy majú starí a chorí ľudia, preto sa môžu obávať o svojich starých rodičov. Taktiež sa môžu obávať o peniaze a rodinný príjem, keďže vidia, že niektorí rodičia nechodia do práce. Snažte sa s nimi tráviť viac času, to ich uistí, že ste nablízku a napomôže pocitu bezpečia.
Nebuďte prekvapení, ak sú podráždenejší alebo častejšie vyhľadávajú osobný kontakt s vami. Buďte extra trpezliví.
Obmedzte vystavenie vplyvu médií v tejto téme.
Snažte sa dodržiavať normálny režim dňa a denné rutiny. Dôležitý je aj spoločný čas pred spánkom. V prípade zatvorenia školy a zrušenia krúžkov deťom vysvetlite, že ide o opatrenia, ktoré majú pôsobiť preventívne, teda zamedziť šíreniu choroby. Neznamená to, že všetci ich učitelia, spolužiaci a kamaráti sú chorí.
Ak strach u detí pretrváva, poukážte na všetky opatrenia, ktoré dospelí robia, aby napomohli prevencii a ochrane všetkých pred šírením vírusu. Deti sú radi nápomocné a majú radi, že môžu tiež prispieť k spoločnému dobru – pripomeňte im, že môžu byť nápomocné tým, že si dobre a dôkladne budú umývať ruky a trpezlivo znášať všetky obmedzenia.
Spýtajte sa ich, či majú nejaké otázky. Ak majú, držte sa faktov, ktoré im poviete veku primeraným jazykom a spôsobom. Nezveličujte a nepreháňajte.

Druhý stupeň základnej školy

Deti tohto veku si už budú zjavne dobre vedomé toho, čo sa deje. Pravdepodobne majú informácie z médií, sociálnych sietí a od spolužiakov či kamarátov.

Rozprávajte sa s vašimi deťmi o danej situácii a zodpovedzte ich otázky. Rozhovor vám pomôže zistiť aj to, čo vedia a opraviť mylné informácie, ktoré môžu mať.
Uistite ich, že akékoľvek pocity, ktoré v súvislosti s danou situáciou prežívajú, či už ide o strach, úzkosť, frustráciu z nemožnosti ovplyvniť veci, sú v poriadku a oprávnené, nemusia sa za ne hanbiť. Zároveň ich uistite, že ste tu pre nich a nie sú samé.
Deti v tomto veku sa už viac pozerajú aj do budúcnosti a zaujíma ich „čo bude“. V rozhovore s nimi sa držte aktuálnych faktov, je možné poukázať aj na pozitívny vývoj v krajinách, kde sa už situácia začala postupne zlepšovať. Neprenášajte na nich svoju úzkosť či dokonca dystopické scenáre.
Deti sa môžu s negatívnymi emóciami vyrovnávať rôzne – niektoré môžu preukazovať zvýšené nežiadúce správanie, iné môžu byť utiahnutejšie. Všímajte si ich zmeny v správaní a rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch.
Rozprávajte sa s deťmi o tom, čo videli v televízore, počuli v rádiu, čítali na internete a pomôžte im porozumieť, ktoré zdroje informácií sú spoľahlivé a ktoré nie, keď sa hovorí o koronavíruse. Tiež im pomôžte utriediť si tieto informácie tak, aby im dobre porozumeli a nemali prehnané obavy.
Zamerajte sa a pohľadajte pozitívne správy v spojení s koronavírusom. Pozerajte, počúvajte, čítajte a zdieľajte príbehy o spôsoboch, akými ľudia reagujú na vírus spolupracujúco v snahe zabezpečiť bezpečnosť komunít, v ktorých žijú a udržať si aj v danej situácii dobrú náladu a nadhľad.
Snažte sa navigovať obavy svojich detí k veciam, ktoré môžu robiť a ovplyvniť ako napr. umývať si dôkladne ruky, mať dostatok spánku, ale aj naplánovať si aktivity pre to, aby sa pozitívne a užitočne zamestnali v čase karantény/obmedzeného pohybu a sociálneho kontaktu.

Stredoškoláci

Stredoškoláci sa pravdepodobne o koronavíruse rozprávlai so svojimi spolužiakmi, kamarátmi, učiteľmi, vnímajú informácie cez médiá a sociálne siete. Môžu mať obavy o svoje zdravie, školské záležitosti, voľnočasové aktivity a bezpečnosť.

Otázky ohľadne zdravia, ekonomiky, verejnej politiky sú legitímnymi témami pre túto vekovú skupinu. Je dôležité sa s nimi o týchto veciach rozprávať, ak o ne prejavia záujem.
Uistite ich, že akékoľvek pocity strachu, úzkosti, znepokojenia sú v danej situácii pochopiteľné, a že tieto pocity sú normálne.
Snažte sa navigovať obavy svojich detí k veciam, ktoré môžu robiť a ovplyvniť ako napr. umývať si dôkladne ruky, mať dostatok spánku, ale aj naplánovať si aktivity pre to, aby sa pozitívne a užitočne zamestnali v čase karantény/obmedzeného pohybu a sociálneho kontaktu.
Niektorí mladí ľudia môžu mať tendenciu vytesniť celú situáciu. Môže sa zdať, že ich to nezaujíma. Môže to byť stratégia, ktorou navonok maskujú svoje obavy. Rozprávajte sa s nimi – pýtajte sa ich otázky a buďte pripravení ich skutočne počúvať.
Niektorí mladí ľudia si môžu z danej situácie robiť žarty. Humor vie byť veľmi nápomocný pri zvládaní tejto situácie a vyrovnávaní sa s ňou. Avšak snažte sa o to, aby nepoužívali humor ako jediný zo spôsobov ako sa o situácii a víruse rozprávať.
Držte sa faktov, keď sa s vašimi deťmi rozprávate o tom, čo videli, čítali alebo počuli. Navigujte ich na spoľahlivé zdroje, ktoré prinášajú hodnoverné informácie.
Rozprávajte sa s nimi o rozdieloch v tom, keď idú cielene vyhľadať nejaké informácie na internete, aby boli zodpovedne informovaní a v tom, že médiá môžu venovať situácii prehnanú pozornosť, neraz s cieľom zaujať, vyvolať senzáciu, často postavenú na negatívnych informáciách a pocitoch, čo môže vyvolávať úzkosť. Povzbuďte deti k tomu, aby vedeli kontrolovane pristupovať k médiám a všetkým správam, dávali si od nich prestávku a venovali sa aj iným činnostiam. Zvlášť vhodné je odložiť informačno-komunikačné technológie večer pred spaním.
Pre niektorých mladých ľudí môže byť veľmi zaujímavé diskutovať o politických a ekonomických dôsledkoch pandémie. Snažte sa u nich povzbudiť kritické myslenie o daných témach. V tomto ohľade je zaujímavá stránka The New York Times, ktorá je žiaľ, iba v angličtine.
Dávajte si pozor, aby ste nevtiahli mladých ľudí do riešenia vlastných obáv a úzkosti. O vašich obavách z koronavírusu ako aj z ekonomických dôsledkov pandémie a prijatých opatrení sa rozprávajte s inými dospelými, nie vašimi deťmi.

Použité zdroje

Coronavirus Resources: Teaching, Learning and Thinking Critically. The New York Times, marec 2020.
Parkinson, J. Coronavirus: Keep it simple, stick to facts – how parents should tell kids. BBC News, 5. marca 2020.
Talking with children about coronavirus. Fred Rogers Center.
Walsh, E. – Walsh, D. How to Talk to Kids and Teens About the Coronavirus. Psychology Today, 11. 3. 2020.

Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.reformuj.sk.